Prvá písomná zmienka o Medzeve pochádza z roku 1272, kedy sa uvádza ako banícka osada. Podľa zostavovateľov publikácie Vlastivedný slovník obcí na Slovensku je prvá známa historická listina o Medzeve z roku 1359. Medzev založili obyvatelia, ktorí tu boli pozvaní na základe udelenia privilégií kráľom Belom IV. Ten totiž v roku 1241 pozval nemeckých prisťahovalcov, aby osídlili územie súčasného východného Slovenska, ktoré bolo po tatárskych vpádoch takmer vyľudnené.
Nemecko-flámsky pôvod potvrdzujú aj listiny z rokov 1366 - 1370, kde sa žiada o možnosť vybudovania troch hámrov na spracovanie železa. Prvý známy žiadateľ bol Flám. Medzev, i keď mal kráľovské výsady baníckeho mestečka, patril až do 19. storočia Jasovskému premonštrátstvu, čo podľa historických listín spôsobovalo viacero sporov medzi slobodnými mešťanmi a mníšskym rádom Jasova.
Hámre a kováčstvo v Medzeve
V tridsiatych rokoch 17. storočia sa v Nižnom Medzeve rozmáhala cechová a remeselnícka výroba. Jej vplyv bol natoľko výrazný, že artikuly kováčskeho, zámočníckeho, stolárskeho a obuvníckeho cechu potvrdil samotný cisár Ferdinand III v roku 1639. Neskôr tu vznikol aj tesársky a pivovarnícky cech. Zástavy cechov zo 17. storočia sa dnes nachádzajú k kostoloch Medzeva i Vyšného Medzeva.
Obyvatelia oboch Medzevov na Rákociho povstaní spolupracovali tak, že v miestnych kováčskych hámroch vyrábali pre kurucov zbrane. V 19. storočí to bolo mesto známe v celom vtedajšom Uhorsku, a to najmä vďaka kvalitnej kováčskej výrobe, ktorá používala svojráznu technológiu - kováčske vyhne, ktorých kladivá boli poháňané mechanizmom založenými na sile vodného toku, čiže v hámre. Tieto začali upadať až v druhej polovici 19. storočia, keď im začala konkurovať manufaktúrna výroba. Preto sa aj v roku 1874 značná časť obyvateľstva vysťahovala za prácou do Ameriky. I tak tu ešte v roku 1896 pracovalo 109 hámrov! Z remesiel začalo viac prekvitať garbiarstvo a krajčírstvo.
Hámorníctvo v skratke
Najstarší písomný doklad o hámorníctve v Medzeve pochádza z roku 1376, keď v Spišskej kapitule podpísal majster Eliáš Teknagel zmluvu, ktorou si prenajal tri miesta pri rieke Bodva na vybudovanie svojich hámrov. Keď v roku 1447 bratríci prepadli a dobyli Premonštrátsky kláštor v Jasove, medzevskí hámorníci pre nich vyrábali zbrane. Hámorníci sa spojili do kováčskeho cechu v roku 1642 a ich výroba sa zameriavala najmä na banícke a poľnohospodárske nástroje. Počas protihabsburských povstaní kuli najmä tzv. balty - vojenské sekery.
Prečítajte si tiež: Postup výroby reflexného luku
Miestny rozkvet výroby a obchodu nastal začiatkom druhej polovice 19. storočia, keď sa z vyše sto hámrov vyvážali medzevské pluhy, rýle a motyky do celého Uhorska a i zahraničia. Známe boli najmä svojou pevnosťou a tým aj dlhou životnosťou. Od roku 1870 v Medzeve stála už aj vysoká pec s výkonom 20 tisíc metrických centov surového železa ročne, ale aj to bolo málo, takže pre hámre sa železo dovážalo aj z Dobšinej a Prakoviec.
V sedemdesiatych rokoch 19. storočia však zároveň nastal rozvoj manufaktúr, ktorý za tridsať rokov znížil počet medzevských hámorníkov o viac než polovicu. V roku 1933 pri Medzeve pracovalo 95 hámrov, ale v roku 1950 už len 50. Po znárodnení keď sa v roku 1955 hámre spojili do národného podniku Tatrasmalt, to bolo 32 hámrov. Fabrická výroba poľnohospodárskych nástrojov však zlikvidovala aj tieto, v roku 1960 bolo pri Medzeve funkčných už len 5 hámrov.
Múzeum - funkčný Hámor
Múzeum tvorí historická budova tzv. Tischlerovho hámru. Pochádza z druhej polovice 19. storočia, stavebne ide o kombináciu kameň, drevo. Zachovalo sa technické zariadenie, na ktorom možno demonštrovať celý systém tohto kováčskeho mlynu, teda od prívodu vody z nádrže (tajchu) na poháňacie mlynské koleso s prevodom na mohutné kladivo, ktorého úder dokázal kuť železo neporovnateľne väčšou silou, než v štandardnej kováčskej dielni. Ďalšiu časť expozície tvorí kováčske náčinie. Objekt prešiel rekonštrukciou v roku 2010.
Za účelom návštevy je vhodné vopred kontaktovať sprievodcu v Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve na ulici Štósska 16.
Prečítajte si tiež: Športové luky a ich konštrukcia
Prečítajte si tiež: Postup výroby dreveného luku