Zmysly a inštinkty zveri nás neprestávajú udivovať. Pri fotomonitoringu biotopov hlucháňa vo vysokohorskom prostredí Nízkych Tatier nám spadol do záberu jednej z fotopascí nenápadný zvyšok kmeňa starého smreka, ktorý odlomil vietor. Cez leto sa na ňom vytvorili biele plodnice drevokaznej huby nazývanej belák horský (Climacocystis borealis), ktoré sú na povrchu chlpaté a ich spodnú stranu tvoria rúrky. Má jednoročné plodnice, zvyčajne vyrastajú strechovite nad sebou vo veľkom počte (10 až 50 ks).
V internetovom atlase škodcov stromov a krov (www.skodcoviadrevin.sk), ktorý prevádzkuje Národné lesnícke centrum sa môžeme dozvedieť, že mycélium tejto huby spôsobuje intenzívnu bielu hnilobu dreva, ktoré sa následne rozpadá. Zdravé drevo je ohraničené od napadnutého hnedožltými mycéliovými pruhmi. Medzi rozpadajúcimi sa kúskami dreva sa vyskytujú zvyšky bieleho mycélia (mramorovitá hniloba). Táto huba je prirodzenou súčasťou vysokohorských lesov, v ktorých prispieva k rozkladu dreva odumretých smrekov alebo jedlí.
Lákavé plodnice
Aj keď náš výskum nebol v tomto prípade zameraný na drevokazné huby, záznamy fotopascí, ktoré robili 30-minútové videá, nás zaujali. Plodnice tejto huby totiž dosť intenzívne lákali jeleniu zver, ktorá ju prichádzala pravidelne zo starého pňa obhrýzať. Od konca júla do začiatku októbra sme pri obhryze tejto huby zaznamenali celkom 12 rôznych jedincov jelenej zveri. Na začiatku októbra už na sledovanom pni zostali len zvyšky pôvodných plodníc. Vystriedalo sa tu sedem jeleňov rôzneho veku, od mladých až po staršie. Konzumovať plodnice prišlo aj päť jeleníc, hoci nevieme tak ako pri jeleňoch s určitosťou povedať, že to boli vždy jedince rozdielne. K plodniciam zver prichádzala cez deň aj v noci.
Prírodná liečba?
Dôvod konzumácie tejto huby jeleňou zverou nám nie je známy, ale zver nás vie často prekvapiť, ako efektívne využíva svoje zmysly, napríklad pri hľadaní konkrétnych mikroživín. Niekedy prijíma aj jedovaté rastliny, v ktorých pravdepodobne cíti zdraviu prospešné látky. S veľkou chuťou vyhľadáva spadnuté imelo či na hrebeňoch Veľkej Fatry obhrýza jedovatý tis, ktorý sa vo farmácii využíva tiež na liečbu onkologických ochorení.
Spomínam si takisto na prípad, keď som z repkového poľa vyniesol priotrávenú srnu, ktorá už skoro nevidela a nejavila známky plachosti. Nášmu netradičnému návratu z lesa sa v aute čudoval najviac môj farbiar. Nechápal, čo to máme za spolujazdca. Otrávenú srnu som vypustil na dvor. Po krátkom oddychu sa pustila do ohrýzania stále zeleného, ale jedovatého kríka druhu cezmína. Na druhý deň ráno bola úplne v poriadku a sama spokojne odišla do revíru.
Prečítajte si tiež: Vysoká úroveň biatlonu vo Vysočina aréne
Predtuchy
Obdivuhodné je aj správanie sa zveri pri prichádzajúcich vetrových kalamitách. Často vyvrátia desiatky hektárov lesa, no zver predvídavo a v dostatočnom predstihu takýto les opúšťa. V jednom z našich telemetrických výskumov jelenej zveri v roku 2007 sme zaznamenali zaujímavú udalosť, keď sa sledovaná asi 15-členná črieda jeleňov vybrala zo svojho typického stanovišťa na hrebeni už v obedných hodinách dole do doliny, čo predtým nikdy neurobila. O pár hodín nato prišiel avizovaný orkán Kyrill (18. - 19. 1. 2007), ktorý narobil v lese veľké škody. Jelenia črieda prečkala nepohodu v doline, kde boli účinky orkánu minimálne, a na druhý deň sa vrátila do svojich tradičných lokalít. Čím sa zver v tomto prípade riadila, nedokážeme určiť.
Zmysly a inštinkty zveri, ktoré si vypracovala za milióny rokov evolúcie, sú naozaj obdivuhodné a neprestávajú nás udivovať. Aj preto by sme, ako kážu staré poľovnícke tradície, mali ku každej zveri zachovávať úctu, či je to len pri bežnej diskusii o nej alebo pri samotnom love.
Daniel uprednostňuje "parkovú" krajinu zmiešaných lesov s dostatkom krovín, rozsiahle otvorené plochy lúk a polí. Vhodné prostredie sú roviny a pahorkatiny, vyhýba sa klimaticky drsným vysokohorským polohám. V porovnaní s jeleňou zverou a jeleňom sika danielovi nerastie rujná hriva. Na samcovi je po treťom roku výrazný vystupujúci hrtan na prednej strane krku, ktorý ďalej rastie. Starý jedinec má silný krk a širokú hlavu. Ťažisko jeho hmotnosti je v prednej časti tela.
Mladým danielčatám samčieho pohlavia začínajú narastať prvé ihlice bez ružíc koncom zimy a vytĺkajú si ich v auguste vo veku 14 mesiacov. Daniel - ihličiak ich zhadzuje koncom mája a v júni vo veku 2 rokov. Druhé parožie u dobre založených 2- ročných danielov je s náznakom lopatky tzv. "varešky" a nazývame ho vareškárom. V ďalšom roku má daniel vytvorené malé lopatky a nazýva sa lopatkárom. Dospelý daniel - lopatár má okraje lopát bohato čipkované. Parožie kulminuje vo veku 7 až 9 rokov.
Danielia zver žije veľmi spoločensky v čriedach. Na ich čele je skúsené vedúce zviera. V čase vrhu mláďat sa jednotlivé kusy osamostatňujú a ostávajú so svojimi mláďatami niekoľko týždňov pokým sa nevrátia späť ku skupine. Pokým danielia zver nie je vyrušovaná príjma potravu počas celého dňa. Častejšie postáva vo vode alebo ňou prechádza, ale nekaluží.
Prečítajte si tiež: Všetko o Malej Ráže
Zvláštnosťou daniela sú "kozie skoky", ktoré predvádza pri zneistení. Na rozdiel od jeleňa samec samice nezhromažďuje, ale tie sa k nemu samy pridajú. Spôsobom života a pohybmi sa daniel škvrnitý jeleňovi veľmi podobá. Obidve tieto zvieratá majú rovnako vyvinuté zmysly a takisto ich duševné schopnosti sú si rovnaké. Daniele nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Rýchlosťou, svižnosťou a obratnosťou daniel sotva zaostáva za jeleňom, obidva druhy sa však líšia spôsobom behu, lebo daniel dvíha v cvale vyššie nohy. Jeho chôdza je veľmi úhľadná, ľahko cvála a dokáže preskočiť aj 2 metre vysokú stenu. Podľa potreby i dobre pláva.
Keď odpočíva, je na zložených nohách, ale nikdy si neľahne na bok. Keď si ide kľaknúť, padá najprv na predné nohy, ak vstáva, vždy sa zdvihne zadnými nohami. Daniel aj jeleň sa pasú rovnako, daniele však častejšie olupujú zo stromov kôeu, a preto sú škodlivejšie.
Poľovnícke zvyky a obyčaje
- Poľovník si má vždy a všade počínať disciplinovane, musí dbať na svoju poľovnícku česť, musí byť spoločenský, kamarátsky a vždy ochotný pomáhať.
- Poľovník má dokonale poznať zver a jej život, má sa o ňu všestranne starať, chrániť ju, šetrne s ňou zaobchádzať a správnym spôsobom ju loviť.
Vzťah poľovníctva k ochrane prírody
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov. Dnes je naša príroda poznačená ľudskou činnosťou do takej miery, že všetky zásahy do nej zo strany človeka treba veľmi zvažovať. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri.
Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva i lesného hospodárstva. Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranárska a ekologická musia byt uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými. Pri SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá dbá na zosúľaďovanie požiadaviek poľovníctva s celospoločenskou potrebou ochrany prírody.
Orgány SPZ, Ministerstva pôdohospodárstva úzko spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri vypracúvaní dlhodobých koncepcií, plánov, legislatívy, ap.
Prečítajte si tiež: Vlastnosti vysokoteplotnej vazelíny
Práca s mládežou v SPZ
Poľovníctvo je súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Všetkým členom SPZ musí záležať na tom, aby sa novými členmi SPZ stali mladí ľudia, ktorým skutočne záleží na ochrane našej poľovnej zveri i na ochrane životného prostredia. Kladný vzťah k prírode, lásku a úctu k nej treba podchytiť už u detí. SPZ preto pracuje s mládežou v Krúžkoch mladých priateľov poľovníctva, ktoré organizujú a vedú PZ.
Práca s mládežou má pre SPZ veľký význam. Deti a mladí ľudia sú správne vedení svojimi staršími priateľmi poľovníkmi. S nimi sa učia starostlivosti o zver, pomáhajú pri prikrmovaní, pri brigádach, návštevami chovateľských prehliadok trofejí, poľovníckych výstav, kultúrno-výchovných podujatí si osvojujú a preberajú dobré poľovnícke zvyky, obyčaje, dozvedajú sa o tradíciách.
Všetky získané vedomosti môžu neskôr využiť ako poľovníci v praxi, resp. ako nepoľovníci pri chápaní potreby ochrany prírody a správnom názore na organizované poľovníctvo - obhajovaním jeho činnosti pred ostatnou nepoľovníckou verejnosťou. V neposlednom rade sa učia mladí priatelia poľovníctva dobrým vlastnostiam: skromnosť, disciplína, úcta ku kolektívu, čestnosť, ap.
Vzťah poľovníctva k ochrane prírody
Kedysi bol lov jediným, neskôr jedným zo spôsobov obživy, vášňou, záľubou a kratochvíľou majetnejších vrstiev a panovníkov. Dnes je naša príroda poznačená ľudskou činnosťou do takej miery, že všetky zásahy do nej zo strany človeka treba veľmi zvažovať. I poľovníctvo je dnes súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Má nemalú úlohu: zachovať a zveľadiť, chrániť a optimálne využívať genofond poľovnej zveri.
Preto sa musí naše poľovníctvo využívajúc poznatky poľovníckeho výskumu riadiť v koordinácii so záujmami ochrany životného prostredia, poľnohospodárstva i lesného hospodárstva. Zo všetkých funkcií, ktoré poľovníctvo plní, práve ochranárska a ekologická musia byt uprednostňované pred produkčnými, komerčnými, kultúrnymi a rekreačnými. Pri SPZ pracuje komisia pre životné prostredie, ktorá dbá na zosúľaďovanie požiadaviek poľovníctva s celospoločenskou potrebou ochrany prírody.
Orgány SPZ, Ministerstva pôdohospodárstva úzko spolupracujú s orgánmi štátnej ochrany prírody pri vypracúvaní dlhodobých koncepcií, plánov, legislatívy, ap.
tags: #vysoka #zver #polovnictvo