Význam jadrových zbraní počas studenej vojny

Počas Studenej vojny na začiatku 60. rokov 20. storočia dosiahli preteky v jadrovom zbrojení medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi kritický bod.

V 60. rokoch sa v populárnej predstavivosti zakorenila myšlienka, že jadrová vojna bude zahŕňať totálny útok.

Jadrová apokalypsa bola veľmi reálnou hrozbou a potenciál masového ničenia bol veľmi skutočný.

Sovietsky zväz skutočne rešpektoval iba jedinú vec - vojenskú silu.

Americká armáda preto zvýšila stávky v oblasti vojenskej obrany a vyvinula protiraketový systém Nakoma.

Prečítajte si tiež: Airsoft pre nadšencov

Výstavba tejto inštalácie sa začala koncom 60. rokov. Tímy inžinierov vykopali takmer 1 milión kubických stôp (približne 28 300 kubických metrov) zeminy, aby vytvorili obrovskú jamu siahajúcu 16 metrov do zeme.

V srdci komplexu bol najmodernejší radar.

Fázový radar bol systém, ktorý prostredníctvom počítačového systému dokázal zachytiť raketu alebo objekt prichádzajúci z Ruska na väčšiu vzdialenosť.

Dosiahnutie takejto úrovne obrany si však vyžadovalo najmodernejší počítač v západnom svete v tom čase.

Navrhnutý na zvládnutie 10 miliónov inštrukcií za sekundu, počítač radaru sa nachádzal hlboko pod pyramídou odolnou voči výbuchom.

Prečítajte si tiež: FPS v airsofte

Aby bol efektívny, musel byť schopný zamerať sa na viacero sovietskych jadrových rakiet súčasne.

Systém Nakoma fungoval na hraniciach technológie 60. rokov.

Radary dokázali zachytiť prichádzajúcu sovietsku raketu a poskytnúť 6-minútové varovanie.

Rakety mohli zasiahnuť cieľ po 30 sekundách od upozornenia.

Vypracovanie týchto technológií trvalo mnoho rokov a až koncom roka 1975 bola základňa Nakoma konečne plne vybavená dlhodoletými raketami Spartan a krátkodobými jadrovými raketami Sprint.

Prečítajte si tiež: Výklad pojmu zbraň (SBS)

Na raketovom poli Sprint si možno všimnúť biely kryt na vrchu tohto raketového miesta, ktorý je prevažne zo sklolaminátu.

Keď sa táto raketa odpáli, prejde priamo cez sklolaminát.

Pri raketách Spartan si možno všimnúť oceľovú koľajnicu na každej strane.

Komplex dokončený v roku 1975 stál 5 miliárd dolárov, čo v prepočte na dnešnú dobu predstavuje 27 miliárd dolárov.

Tieto rakety boli také rýchle a presné, riadené radarmi, ktoré boli také výkonné, že Spojené štáty boli schopné demonštrovať svoju schopnosť do bodu, v ktorom by USA mohli byť nezraniteľné voči sovietskemu útoku.

Ale začiatkom roku 1976 nabrala americká politická klíma nový smer.

Hoci bol technicky funkčný, podľa tvrdení bol zapnutý - obrazovky svietili, svetlá blikali, bzučali zvuky - iba na 3 dni.

Keď sa pozrieme na Nakomu, sme šokovaní. Keď plytváme peniazmi, naozaj ideme s plameňom dole.

Mnohí odborníci si však myslia, že miliardy dolárov vydané na Nakomu v skutočnosti pomohli udržať Sovietov v šachu.

Ak sa na to pozrieme takto, samotný fakt, že jadrová vojna nikdy nevypukla, možno americkí daňoví poplatníci dostali hodnotu za svoje peniaze.

Dnes komplex Nakoma Safeguard leží opustený v odľahlom kúte Severnej Dakoty.

Existujú plány, aby sa Nakoma otvorila ako turistická atrakcia.

Môžete si pomyslieť, prečo by som chcel cestovať takú vzdialenosť a platiť peniaze, aby som navštívil túto obrovskú betónovú ihlicu?

Napriek svojmu krátkemu aktívnemu životu Nakoma posunula hranice radarovej a počítačovej technológie.

Dokázala, že jednoduché zaplavenie planéty novými jadrovými raketami nebolo spôsobom, ako vyhrať Studenú vojnu.

V polovici 50. rokov, uprostred studenej vojny, sa v laboratóriách v Livermore objavila vízia, ktorá predbiehala dobu: projekt Sundial.

Šlo o návrh extrémnej jadrovej zbrane s odhadovanou silou 10 gigaton, čo je stovky-krát viac než najsilnejšie atómové bomby, ktoré kedy svet poznal.

Oznámil ju Edward Teller na zasadnutí Generálneho poradného výboru Komisie pre atómovú energiu. Väčšina informácií zostala utajená.

Sundial nikdy nebola vyrobená ani testovaná, samotná koncepcia odhaľuje fascinujúce, no desivé možnosti, kam môže viesť kombinácia vedy, technológie a geopolitickej ambície.

Väčšina informácií tohto projektu zostala dodnes utajená, a to je aj jeden z dôvodov, prečo sme si pre teba pripravili rozhovor s jadrovým fyzikom Mgr. Martinom Venhartom, DrSc. pre lepšie pochopenie toho, čo sa v tej dobe dialo.

Rozhovor s jadrovým fyzikom Mgr. Martinom Venhartom, DrSc.

Čo vás na tejto téme zaujalo?

Je to šialená myšlienka. Už Tsar bomba, najväčšia, ktorá reálne vybuchla, ani nebola zamýšľaná ako zbraň. Ona je ako zbraň nepraktická. Je príliš veľká a ťažko dopraviteľná na cieľ. Vážila 27 ton a ďalších 15 ton vážil padák, na ktorom musela padať, aby lietadlo malo aspoň ako takú šancu uniknúť. Ani to nebolo úplne isté, či bude stačiť.

Bol to najväčší padák, aký kedy bol vyrobený, a bolo to technologicky na hrane toho, čo sa dá spraviť.

Myslíte si, že by bolo vôbec možné v tej dobe alebo aj dnešnej takúto bombu reálne vyrobiť?

Teoreticky to možné je, ale netrúfam si odhadnúť, aká by bola veľká. Jedna bomba z Nagasaki má svoj horný limit, nedá sa postaviť ľubovoľne veľká. Zato Tellerova vodíková bomba teoreticky horný limit nemá, dá sa škálovať, pridávať ďalšie stupne a teoreticky má mať neobmedzenú veľkosť.

Na tie rozmery možno nebola tak veľká, ale bola veľmi ťažká. Prenášalo ju jedno z najväčších lietadiel Tu-95, ktoré dodnes bojuje na Ukrajine, ale ani doňho sa nevošla. Bolo na ňu špeciálne upravené a nieslo ju zospodu pod trupom. Nebola vnútri, pretože sa tam nezmestila.

Sundial mala fungovať ako tzv. skyburner, ako by dostali do vzduchu niečo také masívne, keď mali s týmto ťažkosti?

Toto je ten problém, ktorý nedokážem zodpovedať. Nemyslím si, že bolo vtedy k dispozícii také lietadlo. Museli by postaviť nejaké šialene veľké, ktoré by sa asi ale k cieľu nikdy nedostalo. Myslím si, že raketa je aj momentálne vylúčená, pokiaľ neprišli na niečo v rámci toho, čo je dodnes tajné. Museli by to byť ale nové fyzikálne javy, o ktorých ja neviem. Jadrová fyzika už nič účinnejšie, ako vodíková bomba, nedokáže ponúknuť, tú sa dá len zväčšovať.

Atmosferické výbuchy, ako aj nad Hirošimou a Nagasaki, búchali vo vzduchu. Jeden z efektov je, že sa tým maximalizuje ničivý účinok na zemi a ten druhý je taký, že sa minimalizuje rádioaktívne zamorenie. Je tam snaha vyhnúť sa tomu, aby sa ohnivá guľa dotkla zeme. Je tam potom podstatne väčšia kontaminácia.

Druhá vec je, že atmosferické výbuchy boli testované vo veľmi veľkej výške, aj 250 kilometrov nad zemou. To je tzv. elektromagnetický pulz. Nič nezničíte na zemi, pretože tlakové a tepelné účinky sú v obrovskej výške, ale elektromagnetický pulz vyradí všetku elektroniku. V modernej spoločnosti by to predstavovalo nepredstaviteľné škody, ale na to rozhodne nepotrebujete takú veľkú zbraň.

Je možné postaviť takú bombu inak, ako ju len zväčšovať?

Tsar bomba bola 50-60 megatonová, bola projektovaná ako 100, ale Sacharov sa bál a tretí štiepiaci stupeň dal preč. Nebola by o moc ťažšia, keby tam bol aj tretí stupeň. Je tam len obal, ktorý bol z olova. Na Sundial by bol z uránu, a to by zdvojnásobilo bombu, pretože je o niečo ťažší a má väčšiu hustotu ako olovo. Výkon by mala dvojnásobný.

Ako ho ale zoškálovať na 10-násobok alebo 100-násobok inak ako len zväčšovať, vám neviem povedať, ak teda neexistuje nejaký jav, ktorý objavili a ktorý je dodnes tajný, o čom trošku pochybujem. Je tam cesta len zväčšovať. Najväčšie hlavice, ktoré boli vo výzbroji, boli 25 megatonové. Aj rakety Vojvoda, ktoré sú dodnes vo výzbroji, alebo rakety Minuteman, ich boli schopné nosiť a boli na nich namontované, ale tie boli zlikvidované v rámci dohôd. Väčšina z nich ešte skôr, pretože nie je jasné vojenské využitie takého veľkého výbuchu.

Toto je filozofia dnes, vyspelé jadrové štáty majú tzv. „jadrovú triádu“, teda sú na ponorkách, pozemných odpaľovacích zariadeniach a na lietadlách. Prvým úderom nezvládnete zničiť všetky z týchto troch, čiže vždy im zostane možnosť odvetného úderu a tým sa vzájomne držia v šachu.

Ktoré štáty majú plnú triádu?

Plnohodnotnú jadrovú triádu majú Spojené štáty, Ruská federácia, India a Čína. Veľká Británia má vlastné hlavice, 4 ponorky triedy Vanguard, ale nemajú vlastné nosiče, sú na nich americké rakety Trident a oni im to aj servisujú. Francúzsko malo tiež plnohodnotnú triádu, ale opustilo od rakiet odpaľovaných zo zeme, pretože má pomerne malé územie a neoplatilo sa to. Má ale 4 ponorky a na lietadlách. Je to jediný štát v EÚ, ktorý má všetko vlastné.

tags: #vyznam #jadrovych #zbrani #pocas #studenej #vojny