Vzpieranie je silový šport s bohatou históriou, ktorý si vyžaduje nielen fyzickú silu, ale aj techniku a precíznosť. Do programu letných olympijskych hier bolo vzpieranie zaradené hneď pri prvých novodobých hrách, teda v roku 1896. Zdvíhanie alebo prenášanie rôznych bremien slúžilo k pobaveniu obecenstva pri ľudových slávnostiach, jarmokoch a podobných príležitostiach, silácke výkony patrili k obľúbeným púťovým a cirkusovým atrakciám.
História a vývoj vzpierania
Najstaršie známe vzpieračské rekordy sú pripisované Angličanovi Curtisovi (v rokoch 1850 - 1860). Prvé vskutku regulárne rekordy boli vedené v Anglicku a v Nemecku na sklonku 19. storočia, veľká svetová súťaž vo vzpieraní sa konala v roku 1887 v Londýne. Približne v rovnakom čase sa už súťažne vzpieralo i u nás - prvé majstrovstvá vo „vzpieraní bremien“ sa konali v roku 1894.
Disciplíny vo vzpieraní
Všetky súčasné vzpieračské súťaže pozostávajú z dvoch disciplín. Sú nimi trh a nadhod. Správne by sme mali u oboch názvov doplniť ešte jedno slovo - ide o „trh súpažný“ a „nadhod súpažný“. Týmto spresnením sa zdôrazňuje, že obe paže pracujú naraz a prevádzajú rovnakú činnosť. Najprv prichádza vždy na rad súťaž v trhu. Je to disciplína riskantnejšia a obťažnejšia.
Trh
Činku treba naraz preniesť zo zeme až do vzpaženia. Preto usilujú súťažiaci o to, aby zdvíhali os činky pokiaľ možno len do najnižšej nutnej výšky. Volia veľmi široký uchop, ktorý umožní „nižšie“ vzpaženie. Pre uznanie pokusu je potrebné, aby vzpierač činku v napätých pažiach ustálil. Veľké rozovretie paží, pri ktorom sú dlane až tesne pri kotúčoch, skutočne prináša úsporu niekoľko cenných centimetrov výšky, do ktorej treba činku dopraviť. Zároveň však takto široký uchop má i svoje úskalia - je to poloha menej stabilná, činka sa v nej ťažšie ustaľuje, vzpierač navyše v široko rozovretých pažiach udrží predsa len o málo nižšiu záťaž, než keď sú ruky viac pri sebe. Mohutnej práci trupu a paží napomáhajú tiež nohy. Hneď ako vzpierač zdvihne činku zo zeme, „uniknú“ podskočením do hlbokého drepu (do „sedačky“) alebo do výpadu (rozštepu). Okrem chodidiel sa však žiadna iná časť tela nesmie dotknúť podlahy.
Nadhod
Nadhod zahŕňa dve samostatné, výrazne oddelené fázy. Najprv sa činka zdvihne jediným neprerušovaným pohybom do polohy na prsia, opäť s využitím podskoku do výpadu alebo drepu. Z tejto „medzistanice“ vzpierač v druhej časti pokusu - vo vlastnom „nadhode“ - činku prudko vyrazí do vzpaženia. I tuto fázu môže sprevádzať výraznejšie pokrčenie alebo podskočenie nôh, ale chodidla sa potom musia znovu vrátiť na rovnakú úroveň.
Prečítajte si tiež: Extraliga a Majstrovstvá Slovenska – vzpieranie
Vybavenie pre vzpieranie
Vo vzpieračských súťažiach sú dnes používané výhradne činky kotúčové, s upraviteľnou hmotnosťou. Skladajú sa z osi, kotúčov a uzáverov. Os činky tvorí oceľová tyč kruhového prierezu je 2,8 cm. Taktiež ona predstavuje časť záťaže, ktorú súťažiaci vzpierajú, s jej hmotnosťou sa teda taktiež musí počítať. Na os činky sa z oboch strán nasadzujú kotúče - práve tie sú vlastnou meniteľnou záťažou. Kotúče sú pri pódiu pripravené v pároch, po dvojiciach, tak aby na oboch koncoch osi mohla byť nastavená záťaž rovnakej hmotnosti. Kotúče sú kovové, ale po celom povrchu pokryté gumou alebo plastickou hmotou, ktorá tlmí dopad činky na drevené pódium. Toto potiahnutie prináša ešte ďalšiu výhodu - sú ňou farebne odlíšené kotúče rôznej hmotnosti: červenú farbu majú kotúče o hmotnosti 25 kg, modré vážia 20 kg, žlté 15 kg a bielu farbu majú ostatné závažia (10 kg, 5 kg, 2,5 kg, 1,25 kg, 0,5 kg a 0,25 kg). Z vonkajšej strany sú kotúče pevne pridržiavané uzávermi, aby pri nechcenom naklonení činky z osi neskĺzli. Aj keď sa môže hmotnosť činky upraviť s odstupňovaním o kilogram, v súťaži sa postupuje po hodnotách, ktoré sú násobkami 1 kg.
Súťaže sa odohrávajú obyčajne v takých priestoroch, ktoré sa svojím usporiadaním podobajú divadelným sálam. Je totiž treba umožniť sledovanie súťaže veľkému počtu divákov, ale súčasne by všetci účastníci súťaže a ich sprievod mali nájsť v zákulisí všetko potrebné: miestnosti pre odpočinok, rozcvičenie a starostlivú prípravu na vlastné súťažné pokusy.
Pravidlá a priebeh súťaže
S konečnou platnosťou sú súťažiaci zaradení do príslušných hmotnostných kategórií pri vážení, ktoré sa odohráva dve hodiny pred súťažou. otvorením súťaže začína a rozhodcovia sú pri váhe prítomní po celú ďalšiu hodinu. dekagram. Súťaže po sebe nasledujú v poradí od najnižšej hmotnostnej kategórie po najvyššiu. Pre divákov je v tomto postupe skrytá záruka, že sa v závere bojov dočkajú najvyšších výkonov. V rámci jednej disciplíny má každý vzpierač právo na tri pokusy. Záleží celkom na jeho voľbe, pre akú základnú hmotnosť činky sa rozhodne. precení, nezvládne úvodné pokusy, prípadne ani natrikrát nevzoprie prvú záťaž, ktorú si dal na činku naložiť. Alebo dôjde aj k opačnej situácii, kedy sa vzpierač úspešne vysporiada s tromi hmotnosťami, ale v súťaži už ďalej pokračovať nemôže, pretože vyčerpal všetky pokusy. O štartovnom poradí súťažiacich sa rozhoduje žrebovaním. Aj napriek tomu sa tí najlepší objavujú na vzpieračskom pódiu až ako poslední. Postupuje sa totiž tak, že sa činka najprv upraví pre súťažiaceho, ktorý požaduje najnižšiu hmotnosť. Z činky sa nikdy neuberá, keď už bol s danou hmotnosťou prevedený aspoň jeden pokus. Preto musia súťažiaci pozorne sledovať priebeh súťaže a včas sa pripraviť k svojmu pokusu. Ak sa majú o vzopretie činky určitej hmotnosti pokúšať niekoľkí vzpierači, dostávajú sa najprv na rad tí súťažiaci, ktorí len do súťaže vstupujú, absolvujú svoj prvý, základný pokus. Ak príde na súťažiaceho rad, musí začať pokus najneskôr do minúty, inak je klasifikovaný rovnako, ako keby činku nezdvihol.
O platnosti pokusu rozhodujú traja rozhodcovia. Svoj názor vyjadrujú prostredníctvom signalizačného zariadenia. Pred každým rozhodcom sú dve tlačidlá, ktorými možno rozsvietiť biele alebo červené svetlo, teda znamenie pre jednoduchú odpoveď „áno“ - „nie“. Platí názor väčšiny: v trojčlennej porote sú preukázateľnou väčšinou už dva hlasy proti jednému, alebo jednomyseľný súhlas všetkých troch rozhodcov. Hlasovanie nikdy neskončí nerozhodným výsledkom. rozhodcovia. Výsledok sa na paneli objaví naraz, a tým je vlastne znemožnené, aby ktokoľvek z trojice rozhodcov vyčkával až na názor ostatných. Zo spôsobu hlasovania o platnosti pokusu by sme mohli usudzovať, že sa trojica rozhodcov podieľa na hodnotení súťaží rovnakým dielom. Predsa len však väčšia zodpovednosť spočíva na strednom rozhodcovi. On totiž vydáva pokyn na spustenie činky, hneď ako je pokus podľa jeho mienky plne zvládnutý a ukončený.
Príklady vybavenia a celkovej váhy
Sada činiek SGC15 HMS
Model SGC15 HMS je súprava, ktorá sa skladá z 2 činiek, ktoré sa dajú spojiť do činky. Kombinácia kvalitných materiálov zaručuje vysokú odolnosť. Bezpečnostné prvky a dokonalý priemer otvoru pre kotúč uľahčujú rýchlu výmenu závažia. Poistky sú navlečené tak, aby sa disky počas cvičenia nijako neposúvali. Vďaka špeciálnej tyči na viazanie máme možnosť spojiť dve krátke tyče a vytvoriť jednu dlhú. Toto inovatívne riešenie výrazne rozširuje možnosti školenia. Súprava obsahuje dve činky, štyri poistky, spojovaciu tyč a 8 kotúčov. Celková hmotnosť súpravy: 15 kg.
Prečítajte si tiež: Výsledky Vzieračských Majstrovstiev Slovenska Žiakov
Olympijská činka TRINFIT 180 kg TRI-GRIP
Ostatné informácie: Celková hmotnosť setu: 180 kg (vrátane osi); Vhodné pre: domáce aj klubové posilňovne, silový tréning, vzpieranie, funkčné cvičenie.
Vzpieračské reťaze
Jeden pár vzpieračských reťazí s dĺžkou 1,6 m/5', celkovo váži 16 kg/35 libier, každá reťaz váži 8 kg/17,6 libier. Každý článok reťaze meria 16 mm / 0,62 ".
Svetové rekordy vo vzpieraní
Na tejto stránke sa nachádza aktuálny prehl'ad svetových rekordov vo vzpieraní. Medzinárodná vzpieračská federácia (IWF) registruje rekordy v trhu, nadhozu a olympijskom dvojboji. Všetky platné rekordy boli stanovené po 1. novembri 2018, kedy boli dosiaľ naposledy upravené hmotnostné kategórie. Súčasne s tým bola úradne stanovená prozatímní „standardní“ hodnota svetových rekordov. Pre prekonanie svetového rekordu je od roku 2005, kedy bolo zavedeno „kilové pravidlo“, treba prekonať pôvodní hodnotu rekordu o celý jeden kilogram (do tej doby stačilo v dílčích disciplínách prekonať rekord o 0,5 kg a v olympijskom dvojboji bolo treba rekord prekonať o 2,5 kg).
Prečítajte si tiež: Vzpieranie žien v Maďarsku: Prehľad
tags: #vzpieranie #celkova #vaha