Walther Model 5 je známa zbraň, ktorá si získala popularitu po celom svete. Mnohí výrobcovia sa inšpirovali týmto modelom a vytvorili desiatky variantov pod rôznymi názvami.
História a vývoj náboja 6,35 mm Browning
Kaliber 6,35 mm Browning, známy aj ako .25 ACP (Automatic Colt Pistol), má bohatú históriu siahajúcu do roku 1906, kedy ho John Moses Browning skonštruoval pre belgickú firmu Fabrique Nationale D'Armes de Guerre v Herstale.
John Browning požiadal o vývoj Wiliema Morgana Thomasa zo spoločnosti Union Metallic Cartridge Company o vývoj vhodného zásobníka pre vreckovú pištoľ. Zásobník bol vyvíjaný v rokoch 1903 - 1904 a komerčne bol uvedený v roku 1906 firmou FN v Európe ako 6,35 Browning. V roku 1908 bol náboj prevzatý americkou firmou Colt pre ich vreckovú pištoľ Colt Vest Pocket Auto a náboj bol uvedený na trh pod označením .25 Automatic. Tieto náboje sú preto identické a ich značenie vychádza z toho, či boli vyrobené v Európe alebo na americkom kontinente.
Náboj sa čoskoro stal rozšíreným po celom svete a dodnes ho vyrábajú všetci významní výrobcovia streliva. Bol pre neho skonštruovaný celý rad pištolí. Je určený pre zbrane s neuzamknutým záverom. Sú pre neho často komorované tzv. vreckové pištole.
Známe modely zbraní v kalibri 6,35 mm Browning
- Pištoľ FN Browning model 1906
- Pištoľ CZ 92
- Pištoľ CZ 45
- Pištoľ DUO F. Dušek Opočno
- Pištoľ A.T.C. Brno mod 5
- Pištoľ Walther Mod 8
- Pištoľ Unique MIKROSP
Pištoľ FN Browning model 1906
Pištoľ vyrábala legendárna belgická zbrojovka Fabrique Nationale d´Armes de Guerre Herstal, podľa Browningovho patentu. Do začiatku 1. svetovej vojny sériové čísla vyrobených pištolí dosiahli výšku 550 000 kusov. Počas vojny bola produkcia zastavená. V lete v roku 1931 dosiahlo sériové číslo výšku 1 000 0000. V ďalšom období už výroba neprebiehala vo veľkom množstve a počas roku 1944 dosiahli sériové čísla výšku približne 1 080 439. Vo veľmi malom množstve sa vyrábali špeciálne edície modelu až do roku 1959. Zatiaľ, podľa dostupných informácií, bolo v rokoch 1906 - 1959 vyrobených približne 1 085 000 ks pištolí. Iný zdroj zasa uvádza najvyššie známe sériové číslo až 1311256.
Prečítajte si tiež: Walther P22: Hodnotenie
Model 1906 bol napodobňovaný mnohými výrobcami, pričom značne aktívne boli španielske zbrojovky. Z toho dôvodu vznikli aj desiatky modelov takejto zbrane pod názvami ako Tatra, Favorit, Titanic, Looking Glass, Etna a pod.
Pištoľ CZ 92
Pištoľ CZ 92 je určená pre osobnú ochranu streľbou na krátke vzdialenosti. Tomu je prispôsobená celá jej konštrukcia. Pištoľ je malá, ľahká, má dynamický záver a revolverový typ spúšťového mechanizmu (DAO = Double Action Only). Po každom výstrele zostáva kohútik v spustenej polohe a pri každom ďalšom výstrele sa znovu napína stlačením spúšte. To zaisťuje dostatočnú bezpečnosť proti neželaným výstrelu pri bežnej manipulácii a vysokú pohotovosť pištole k streľbe. Pištoľ zámerne nie je vybavená manuálnou poistkou, aby pohotovosť nemohla byť zmarená jej zabezpečením.
Pištoľ CZ 92 je prispôsobená pre držanie v pravej aj ľavej ruke. Vzhľadom k svojmu určeniu je opatrená jednoduchou zamiřovací lištou. Dodáva sa s rôznymi povrchovými úpravami.
Pištole A.T.C. kalibru .6,35 mm Browning
Pištole A.T.C. kalibru .6,35 mm Browning (.25 Auto) sa svojim charakterom a cenou radia medzi záložné pištole. Tieto zbrane patria medzi najlacnejšie, najmenšie a najľahšie 6 ranové pištole na našom trhu v celosvetovom a historicky preverenom kalibri záložných zbraní. Ide o pištoľ s jednoduchým používaním, údržbou a rozborkou. Každý jeden kus je preverený streľbou. Hladké prevedenie povrchu zbrane bez ostrých hrán a pod. zabraňuje nežiaducemu zachytávaniu o odev alebo jeho súčasti pri tasení. Výborné užívateľské vlastnosti, atraktívny dizajn predurčujú pištol A.T.C. na výborný ochranný záložný prostriedok.
Využitie zbraní kalibru 6,35 mm Browning
Použitý náboj nemal veľký výkon, a tak sa zbrane tohto kalibru nezaraďovali primárne do ozbrojených zložiek. Vhodné boli skôr ako záložné. Takýto typ pištole alebo jej kópie od iného výrobcu bol využívaný aj pri československých para-výsadkoch. Pištoľ FN model 1906, kaliber 6,35 mm bol nájdený aj v skupine čs. parašutistov, ktorí uskutočnili atentát na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha (operácia Antropoid uskutočnená 27. mája 1942 v Prahe - Libni). Takúto pištoľ použili aj členovia Belgického odporu dňa 19. apríla 1943 v Belgicku pri zastavení a oslobodení transportu Židov do koncentračného tábora Auschwitz.
Prečítajte si tiež: Walther P22 9mm: Aké strelivo použiť?
Tabuľka modelov zbraní a ich charakteristika
| Model | Výrobca | Použitie |
|---|---|---|
| FN Browning model 1906 | Fabrique Nationale | Vrecková pištoľ, záložná zbraň |
| CZ 92 | Česká Zbrojovka | Osobná ochrana |
| A.T.C. Brno mod 5 | A.T.C. | Záložná pištoľ |
Pre nemecký zbrojársky priemysel medzivojnového obdobia, resp. obdobia druhej svetovej vojny, bolo, okrem iného, charakteristické aj úsilie využívať pri výrobe zbraní v čo možno najviac prístupnej miere ľahké zliatiny kovov, najmä na báze hliníka. Typickým prejavom tejto snahy boli predovšetkým konštrukcie signálnych pištolí.
Popri štandardných signálnych pištoliach Walther model Heeres a Leuchtpistole model 1942, ktoré používala najmä pechota nemeckého Wehrmachtu, sa v roku 1936 dostala na trh aj dvojhlavňová signálna pištoľ od firmy Emil Eckoldt Waffenfabrik v Suhle, ktorá bola označovaná ako model „L“.
Táto pištoľ z konštrukčného hľadiska disponovala záverovým systémom Roux s jednočinným spúšťovým mechanizmom s vnútorným napínacím kohútikom a s dvoma sklopnými hlavňami bez vývrtu, ktorých pohyb sa ovládal pomocou špeciálnej predĺženej páčky (vyťahovač nábojníc) umiestnenej pred lúčikom dvojitej spúšte.
Dôležitým konštrukčným prvkom tejto pištole bol preraďovač streľby umiestnený na zadnej strane jej rámu, ktorý umožňoval výber prvého výstrelu z ľavej alebo pravej hlavne. Polohy preraďovača streľby boli pritom vyznačené priamo na ráme pištole písmenami L (links - ľavá hlaveň) a R (rechts - pravá hlaveň). Po nastavení preraďovača do strednej polohy bolo možné vystreliť z oboch hlavní súčasne. To sa však kvôli príliš silnému spätnému rázu neodporúčalo.
Na vrchnej časti rámu pištole bol za každou z hlavní umiestnený malý výstražný kolík, ktorého úlohou bolo indikovať prítomnosť náboja v hlavni. Na ľavej strane rámu bola tiež umiestnená manuálna poistka v podobe páčky. Rukoväť pištole bola obložená črienkami, ktoré sa vyrábali najskôr z dreva, a potom z čierneho (čiernohnedého) bakelitu. Pištoľ dovedna tvorilo viac ako 80 súčiastok. Jej rám a obe hlavne sa celé vyrábali z hliníkovej zliatiny, pričom iba preraďovač výstrelov, manuálna poistka, vyťahovač nábojníc a skrutkové spoje sa vyrábali z mosadze. Povrch zbrane bol chránený čiernením.
Prečítajte si tiež: Walther P22: Podrobná recenzia
Krátko potom, čo bola signálna pištoľ model „L“ uvedená na civilný trh (1936), zaviedlo ju do svojej výzbroje nemecké letectvo (Luftwaffe), pričom v rámci neho dostala označenie ako Fliegerleuchtpistole model „L“. V rámci letectva jej bolo pridelené nomenklatúrne číslo 24 483. To bolo rovnaké pre všetky exempláre tohto modelu zbrane a razilo sa na ľavej strane jej rámu v mieste nad vyťahovačom nábojníc (na pravú stranu rámu sa v rovnakom mieste razilo výrobné číslo konkrétnej zbrane).
Pred týmto číslom sa najskôr objavovalo označenie „Fl.“ (Fliegergerät - výstroj pre letcov), pričom takto označené zbrane boli určené výlučne pre samotných letcov. Neskôr bola táto pištoľ totiž v rámci Luftwaffe zavedená aj pre potreby spravodajcov a technického personálu, pričom tieto zbrane mali pred rovnakým nomenklatúrnym číslom vyrazenú značku „Ln.“ (Luftwaffennachrichtenmittel - komunikačný prostriedok pre Luftwaffe).
Pištole určené pre potreby spravodajcov a technického personálu mali na rozdiel od pištolí určených pre letcov manuálnu poistku, vyťahovač nábojníc a skrutkové spoje vyrábané z ocele, pričom preraďovač výstrelov bol pri nich zväčša vyrábaný z duralu.
Výroba týchto pištolí (pre armádu a civilný trh) najskôr prebiehala výlučne vo firme Emil Eckoldt v Suhle, kde sa podarilo dovedna vyprodukovať 27 300 kusov (22 800 s logom ECKO a 4 500 s dislokačným kódom „ojr“). Zaujímavosťou je, že táto firma pôvodne ponúkala tieto pištole v rámci civilného trhu predovšetkým pre potreby posádok civilných lodí a plavidiel.
Neskôr sa ich výroba v menšom množstve rozbehla aj v zbrojovke August Menz v Suhle (produkcia 3 000 kusov), avšak výlučne pre potreby armády začala tieto pištole vo veľkom počte produkovať ďalšia zbrojovka zo Suhlu - Heinrich Krieghoff (dislokačný kód „fzs“), kde celková výroba presiahla 38 000 kusov.