Právo poľovníctva je zákonom formulované ako právo jednotné („... súhrn práv a povinností...“).
Vykonáva sa na území poľovného revíru, ktorý vzniká na základe rozhodnutia príslušného okresného úradu o uznaní poľovných pozemkov za poľovný revír [§ 2 písm. p) zákona o poľovníctve].
Žiadosť o uznanie poľovného revíru môže podať vlastník alebo vlastníci poľovného pozemku, z ktorého má byť poľovný revír uznaný (§ 4 ods. 1 zákona o poľovníctve).
Podľa § 2 písm. w) zákona o poľovníctve je užívaním poľovného revíru výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri.
Ak sa vlastníci spoločne rozhodnú pre užívanie poľovného revíru, rozhoduje vlastník poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka, alebo vlastníci poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru podľa § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva.
Prečítajte si tiež: Všetko o predkladaní zbrane na zaevidovanie
Vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami (§ 2 ods. 2).
V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods.
V tomto kontexte ústavný súd poukazuje na existenciu správneho súdnictva, pričom Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v § 6 a § 7 upravuje právomoc správnych súdov preskúmavať na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný skúmať, či zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. zákona 274/2009 Z.z. xxebo právnická osoba podľa § 13 ods. ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Prečítajte si tiež: Súvisiace judikáty: Evidencia zmluvy poľovný revír
Napadnutá právna úprava, konkrétne čl. I bodu 6 zák. č. 72/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa týka podmienka neuplynutia lehoty troch rokov od vydania rozhodnutia v zmysle § 179 ods.
Podľa § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre sp. zn. PL. ÚS 38/95 konštatuje, že „Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1 neustanovuje absolútne rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že vlastníci druhovo rovnakej vecí musia mať rovnaký zákonom stanovený obsah svojho vlastníckeho práva.“.
Ako vyplýva z § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody, tento pre povolenie výnimky z povinnosti uloženej v § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody (t. j. pre povolenie odstrelu) vyžaduje splnenie troch podmienok: (1) neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva; (2) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli; (3) cieľom povolenia výnimky môže byť (okrem iného) predchádzanie závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve alebo ochrana verejného zdravia alebo.
V prípade, ak má zainteresovaná verejnosť podozrenie, že štát, resp. jeho orgány v konkrétnom prípade postupujú v rozpore s ústavnými požiadavkami podľa čl. 44 ods. 4 ústavy, má v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku (vychádzajúc pri tom z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 44 ods. 2 ústavy) možnosť obrátiť sa na nezávislý súd, ktorý predmetné konanie štátu podrobí súdnemu prieskumu.
Prečítajte si tiež: Obmedzenie strategických zbraní: ZSSR a Rusko
Inštitút zainteresovanej verejnosti v otázkach životného prostredia tak predstavuje jeden z kontrolných mechanizmov v rámci ochrany životného prostredia, keď sa cez čl. 44 ods. 2 ústavy zabez.
Materiálny prístup k ochrane základných práv a slobôd nevylučuje, naopak umožňuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu z hľadiska namietaného porušenia Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv označených sťažovateľom posúdil aj nad rámec v sťažnosti uplatnených námietok.
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a.
Voľnočasová aktivita sudcu, zvlášť ak ide o poľovníctvo, ktoré má významný sociálny rozmer, môže byť predmetom legitímneho záujmu médií, pričom skutočnosť, že ide o voľnočasovú aktivitu, nemôže byť sama osebe dôvodom na uprednostnenie ochrany súkromia sudcu pred ochranou slobody prejavu médií.
Z hľadiska intenzity ochrany súkromia požíva predseda súdu nižšiu mieru ochrany ako ostatní sudcovia príslušného súdu, keďže predseda súdu symbolizuje súd, na čele ktorého stojí, zastupuje ho a reprezentuje navonok.
To platí zvlášť vtedy, ak ide o funkciu predsedu Špecializovaného trestného súdu, ktorý.
Podstatou sťažnosti týkajúcej sa porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je tvrdenie sťažovateľa, že napadnutým uznesením, ktorým bolo potvrdené uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, krajský súd „zabránil, aby kasačná sťažnosť bola posúdená meritórne Najvyšším súdom Slovenskej republiky, čím odňal Sťažovateľovi právo domáhať sa súdnej ochrany“.
Ústavný súd v súvislosti s takto koncipovanými dôvodmi sťažnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ústavný súd a rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ko.
tags: #zaevidovanie #zmluvy #polovny #revir #spravne #sudnictvo