Príbeh zbrojárstva je fascinujúcou cestou od remeselnej výroby k moderným technológiám. Poďme sa pozrieť na históriu niektorých významných výrobcov zbraní a streliva, vrátane Zbrojovky Brno.
Zbrojárske Legendy a Ich Prínos
História zbrojárstva je plná inovácií a vývoja. Medzi najvýznamnejších výrobcov patria:
- Beretta: S 500-ročnou tradíciou, ktorá začína v roku 1526, je zárukou vrcholnej kvality a odbornosti.
- Blaser: Inovácie v nemeckom štýle, siahajúce do päťdesiatych rokov minulého storočia. Dnes patrí Blaser medzi prémiové značky.
- Česká zbrojovka: Od armády k civilnému trhu, s rozsiahlym presunom strategicky významných výrobných kapacít vtedajšieho Československa.
- Grand Power: Slovenská precíznosť, spoločnosť je dnes pri výrobe zbraní na 100 % sebestačná.
- J.P. Sauer & Sohn: Nemecká tradícia a kvalita, zbrojovka založená v roku 1751.
- Merkel: Kvalitné zbrane s dlhou históriou, firma počas svojho vývoja šla cestou inovácií a kvalitnej výroby.
- Sako: Fínska precíznosť a spoľahlivosť, skutočne prémiová lovecká puška.
Zbrojovka Brno: História a Vývoj
V novovzniknutej Československej republike (1921) po ukončení bojov prvej svetovej vojny a de facto po rozpade Rakúsko-Uhorska sa zbrojárske podniky snažili vytvoriť si náhradný výrobný program, pretože aj v mieri chceli zbrojovky prosperovať. Zbrojovka Františka Janečka sa vrhla popri zbrojnej výrobe na výrobu motocyklov a jej vrcholovým produktom nakoniec boli automobily Jawa. Začala vystupovať pod názvom Československá zbrojovka, akciová spoločnosť a popri zbrojárskej výrobe (bola najväčším výrobcom pušiek na svete) sa vrhla hneď na výrobu automobilov.
Prvým počinom bolo oslovenie Ing. B. Novotného, ktorý navrhol prototyp ľudového auta pod názvom Omega. Preto konštruktér navrhol prototyp už ozajstného auta o ktorý Zbrojovka prejavila záujem. Prvým približovadlom bol teda produkt Ing. Novotného a to auto Disk. Brnenská Zbrojovka sa zapísala do histórie tým, že ako jedna z prvých v medzivojnovej Európe spustila výrobu auta s „dvojtaktným“ motorom, bolo to v rokoch 1924 - 1925.
Ten bol štvorvalcový, vodou chladený a vychádzal z pohonnej jednotky, ktorú Ing. Novotný zakomponoval do svojej prvotiny prototypu Omega. Objem bol 596 ccm (55 x 63 mm) a výkon tohto dvojtaktu bol 10 koní (7,5 kW) pri 3000 ot/min. Zapaľovanie bolo akumulátorové a každý valec mal svoj ramienkový prerušovač umiestnený na konci kľukového hriadeľa pred motorom. Sériová výroba bola spustená 1.11.1924, napriek vtedajšej poruchovosti tohto približovadla ich továreň vyrobila 75 kusov. Auto malo pravdepodobne obdĺžnikový rám.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Obidve nápravy boli tuhé odpružené listovými pružinami na ktorých boli ukotvené. Zadná náprava nemala diferenciál a len jej kolesá boli brzdené. Podobne ako jeho predchodca prototyp Omega, Disk nemal klasickú prevodovku, ale prevodovku s trecími kotúčmi s plynule meniteľnými momentmi prenosu výkonu na kolesá. Táto trecia prevodovka zastávala súčasne aj funkciu spojky. Práve toto zariadenie, okrem iných bolo dosť poruchové. Vedenie Zbrojovky sa po roku výroby svojho nezdarného dieťaťa rozhodlo pre radikálne riešenie a síce od zákazníkov, ktorí sa neustále ponosovali na problémy a poruchy, vykúpilo celú produkciu vozidiel Disk, pretože vo fabrike aj vrabce čvirikali: „Disk nám sežral zisk“.
Osud všetkých Diskov zo 75 kusovej série bol teda spečatený. Údajne ich zošrotovali. Ako posledný mohykán zostal snáď jediný exemplár v Technickom múzeu v Brne. Situácia okolo Disku naštartovala vedenie fabriky a tá oslovila iného konštruktéra Ing. Františka Mackerleho (alebo Makrleho) a ten prepracoval v roku 1925 projekt „Disk“ na projekt „Z 26“ z ktorého finálnym výsledkom bolo auto „Z18“ s pohonom zadných kolies. Jeho hlavnou prácou bolo odstránenie poruchových komponentov a nahradenie inými. Tieto premeny sa udiali hlavne pod kapotou.
Z 26 osadil vodou chladeným trojkanálovým dvojvalcom o objeme 1004 ccm (80 x 100 mm) s výkonom 18 koní (13.5 kW) s maximálnymi otáčkami 2200 za minútu. Aj prevodovka už bola klasická trojstupňová v jednom bloku s motorom. Zapaľovanie bolo Bosch. Auto ho malo osadené v obdĺžnikovom ráme, na ktorom bola uložená karoséria takmer identických tvarov ako mal Disk. Nápravy boli tuhé odpružené listovými pružinami doplnené trecím tlmičmi Hardford. Zadná ale, naďalej diferenciál nemala.
Karoséria nadväzovala tvarmi na karosériu predošlého Disku, no bola už štvormiestna s viacerými variantami ako kabriolet so skladacou plátenou strechou, či v tom období preferovaný názov „faeton“. Neskoršie mali „18 - ky“ dvojdverové uzavreté kabíny (tie boli dokonca odnímateľné) so štyrmi sedadlami, alebo len s dvoma ako dodávka a najobľúbenejšia verzia bol malý valník s nosnosťou pol tony. Z 18 vlastne mali také označenie preto, že mali výkon 18 koní a bolo to prvé auto zo zbrojovky, ktoré malo na chladiči logo a písmenom „Z“ uložené v hlavni pušky.
Počet vyrobených kusov tohto nezničiteľného auta sa rôzni. Jeden prameň uvádza celkový počet 1 600 kusov bez diferenciácie. Iný uvádza celkový počet 2 510 kusov, z toho asi 1 000 dodávok. Prezývku „Nezničiteľná Z - ka“ auto získalo vďaka diaľkovým výpravám a horským testom spolu s vynikajúcimi umiestniami v rôznych súťažiach. Jej výroba bežala v rokoch 1926 - 1930, kedy sa zbrojovka sústredila na nový väčší automobil Z 9, ktorý ju vďaka kríze doviedol takmer ku krachu. V Brne sa teda radšej vrátili znovu k malému autu Z 4.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Naznačil som, že v Brne po prvej svetovej vojne sa začali vyrábať automobily „Z“, no ich sľubnú výrobu prerušila druhá svetová vojna. Po jej skončení sa ale zmenila spoločenská klíma a všetko sa začalo podľa sovietskeho vzoru riadiť centrálne od pracovných stolov predstaviteľov jedinej, komunistickej strany. Prvým poľnohospodárskym povojnovým pomocníkom bol traktor označený ako Zetor 25. S novým zameraním civilnej výroby sa postupne aj menil názov továrne vyrábajúcej pre armádu. Zbrojovka Brno dostala dodatok „Závody Jána Švermu, národný podnik“.
Prvý prototyp brnenského traktora bol postavený koncom roka 1945. Prvá 50 kusová overovacia séria opustila brány fabriky už v apríli 1946. Ľudová Z 15-ka bola menším bračekom klasického Z 25 a pôvodne bola vyvíjaná pre drobných poľnohospodárov. Jej vývoj začal už v roku 1947 a výroba bola zavedená v roku 1948. Keďže vo februári 1948 došlo v povojnovom Československu k prevratu a k moci sa dostali komunisti, a tí sa rozhodli všetko znárodniť, tak to zasiahlo aj poľnohospodárstvo.
Malí sedliaci boli perzekuovaní, polia boli zcelené a boli vytvorené JRD (Jednotné roľnícke družstvá) podľa vzoru sovietskych kolchozov. Preto vedenie jedinej komunistickej rozhodlo zrušiť výrobu ľudového traktoríka Z 15. Výroba bežala teda len krátko od roku 1948 až 1949. V počte sa viaceré pramene rozchádzajú podobne ako aj v rokoch výroby. Niekde sú prezentované dva a inde tri roky výroby. Podobne aj technický popis nie je jednotný. Rozdielny je objem naftového jednovalca od 1 580 do 1 680 ccm a podobne aj iné parametre. Ventilový rozvod bol OHV, podobne ako osobné socialistické Škody 1 000-120. Motor bol chladený vodou s čerpadlom a ventilátorom. Mazanie bolo olejové s čerpadlom. Spojka bola mechanická jednolamelová a prevodovka s piatimi rýchlosťami dopredu a jednou dozadu. Zadné kolesá mali rozmery 9,00-24 palcov a vpredu 5,50-16. Tieto veterány sú dnes naozaj raritou, no stále sú ľudia, ktorí sa venujú ich záchrane.
V 30. rokoch vznikla pri Slavičíne továreň na výrobu delostreleckej a ženijnej munície, ktorá patrila pod podnik Zbrojovka Brno. V druhej svetovej vojne táto továreň patrila pod spoločnosť Detona a špecializovala sa na výrobu leteckých bômb.
Slovenský Priemysel Počas Druhej Svetovej Vojny
Slovensko na začiatku 20. storočia bolo prevažne agrárnou krajinou s len postupne sa rozvíjajúcim priemyslom. Zatiaľ čo väčšina európskych krajín už naplno prežívala druhú priemyselnú revolúciu, na Slovensku v tomto odvetví pracovalo len približne 20 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Ako sa z tohto hospodársky zaostávajúceho regiónu stala významná zbrojárska dielňa?
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Zásadný obrat nastal až v 30. rokoch 20. storočia v súvislosti s potrebami obrany Československa pred nebezpečenstvom nacistického Nemecka. Veľká časť investícií smerovala práve do zbrojárstva.„Štát inicioval objednávkami veľké firmy Škoda a Československá zbrojovka Brno, aby investovali do výstavby zbrojárskych závodov na Slovensku - zbrojovky Dubnica nad Váhom a Považská Bystrica," približuje Hallon situáciu.
Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 a začiatku druhej svetovej vojny nastala ďalšia významná transformácia nášho priemyslu. Zbrojovky na Považí podstatne rozšírili výrobu potom, čo sa dostali pod kontrolu nemeckej armády, ktorá obsadila takzvané ochranné pásmo na severozápadnom Slovensku.
Zbrojovky spolu s celým kľúčovým priemyslom Slovenska postupne prešli pod nemeckú kontrolu. Táto prenikala formou priamej kontroly nemeckým armádnym velením alebo kapitálovou expanziou ríšsko-nemeckých bánk a koncernov - predovšetkým Dresdner Bank, Deutsche Bank, koncernu Reichswerke Hermann Göring a chemického koncernu I G Farbenindustrie.
„V januári 1940 bola navyše uzavretá slovensko-nemecká zmluva, na základe ktorej bolo 25 kľúčových podnikov Slovenska viacerých odvetví podriadených kontrole úradu nemeckého hospodárskeho dôstojníka so sídlom v Bratislave," dokumentuje Hallon systematické hospodárske prenikanie.
Továreň v Trenčianskych Biskupiciach, pôvodne založená ako letecké opravovne, prešla po roku 1939 na výrobu bojových lietadiel.„Továreň na lietadlá v Trenčianskych Biskupiciach mala na základe slovensko-nemeckej zmluvy z augusta 1943 vyrábať známu nemeckú stíhačku Stuka, konkrétne typ Junkers 87 D-5 a cvičné lietadlá," vysvetľuje Hallon.
Dubnický závod prevzal od Škodových závodov výrobu diel a postupne ju rozšíril o nové typy nemeckých kanónov. Vyrábali sa tu predovšetkým protitankové a protilietadlové kanóny, ľahké a ťažké poľné húfnice, ako aj rôzne druhy munície.
V poslednej fáze vojny závod v Dubnici dokonca vyrábal komponenty pre torpéda ponoriek a aj pre známe rakety V1 a V2. Zbrojovka v Považskej Bystrici dodávala rôzne druhy munície a dôležitou súčasťou jej produkcie bola nemecká karabína K 98 k.
„V rokoch 1941-1943 sa celková hodnota vývozu slovenských zbrojoviek do Nemecka zvýšila z 298 mil. Ks (slovenský korún) približne na jednu miliardu,“ dokumentuje Hallon. Zbrojovka v Dubnici nad Váhom dosiahla vrchol produkcie v období od júla 1944 do marca 1945, keď dodala nemeckej armáde 225 protilietadlových kanónov, 394 ťažkých poľných húfnic a 783 ľahkých poľných húfnic, spolu s obrovským množstvom munície a stovkami subdodávok pre námorníctvo a letectvo.
Považskobystrická zbrojovka počas roka 1944 vyrobila 314-tisíc kusov nemeckých karabín a milióny kusov munície, vrátane 250 miliónov kusov pechotnej munície a 1,3 milióna delostreleckých nábojov a nábojníc.
Zaujímavosťou je, že počas Slovenského národného povstania sa do zbrojárskej výroby pre povstaleckú armádu zapojili takmer všetky podniky na povstaleckom území, vrátane výroby dvoch pancierových vlakov v železničných opravovniach vo Zvolene.
Povojnový Vývoj a Dedičstvo
Po skončení druhej svetovej vojny sa slovenský zbrojársky priemysel ocitol v kríze. Závody v Dubnici a Trenčianskych Biskupiciach boli takmer úplne zničené ustupujúcou nemeckou armádou a náletmi spojencov.
„Zbrojársky priemysel bol zachránený nástupom studenej vojny. Staršie zbrojovky sa opäť rozbehli naplno a pribudla sieť závodov ťažkého strojárenstva ZŤS, čiže podnikov na výrobu tankov, bojových vozidiel pechoty a inej techniky v Martine, Detve a inde,“ vysvetľuje historik.
Koniec studenej vojny a pád komunistického režimu však znamenali pre slovenský zbrojársky priemysel novú krízu. Odbyt tankov a bojových vozidiel pechoty sovietskych vzorov klesal a po roku 1990 kolaboval. V zložitých podmienkach zanikla aj výroba kanónov, húfnic a munície.
Odkaz pre Súčasnosť
História slovenského zbrojárskeho priemyslu ukazuje, ako geopolitické napätie a vojnové konflikty paradoxne akcelerovali industrializáciu zaostalej agrárnej krajiny. Z dlhodobého hľadiska táto transformácia priniesla rozvoj priemyselných odvetví a vytvorila technologické a výrobné základy, na ktorých mohli stavať ďalšie generácie.
Hoci mnohé pôvodné zbrojárske podniky po roku 1990 zanikli alebo transformovali svoju výrobu, ich odkaz ostáva prítomný v priemyselnej tradícii Slovenska.
Nová Zbrojovka v Brne
Zbrojovka je areál dnes už nefunkčného strojárenského giganta v Brne, ktorý skrýva potenciál novej komplexnej mestskej štvrte. História niekdajšej Zbrojovky siaha až do čias Rakúsko-Uhorska. To malo za prvej svetovej vojny vo Viedni vlastnú zbrojovku a v Brne mala vzniknúť plnohodnotná pobočka viedenskej centrály. Plány na jej výstavbu vypracovali v roku 1916, v roku 1917 sa začalo s výstavbou a o rok neskôr už bola stavba dokončená. V medzivojnovom období patrila medzi najväčších armádnych dodávateľov na svete a v brnianskej fabrike sa vyrábali aj legendárne automobily Zetka. Po druhej svetovej vojne bola Zbrojovka znárodnená a výroba v nej rýchlo obnovená. Zbrojovka sa stala jedným z najväčších zamestnávateľov v Brne. Od 90. rokov výroba v nej postupne upadala a v roku 2006 Zbrojovka definitívne ukončila výrobu. V roku 2016 kúpila areál Zbrojovky developerská skupina CPI Property Group s cieľom vybudovať tu modernú štvrť.
Z areálu Zbrojovky by sa postupne mala stať plnohodnotná mestská štvrť, ktorá ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti na trávenie voľného času. Nová Zbrojovka by mala vyrásť v šiestich etapách. V rámci prvej etapy postavia v južnej časti areálu šesť blokov bytov, kancelárií a komerčných priestorov. „Využijeme potenciál rieky tým, že do jej blízkosti umiestnime bývanie. Aj v tejto časti zostanú zachované niektoré pôvodné prvky, pretože sú tvarovo i materiálovo krásne, stále vyhovujúce a prepájajú minulé a budúce využitie,“ priblížil architekt projektu Karel Tuza z ateliéru A PLUS.
Okrem výstavby nových domov zahŕňa 1. Návrh konverzie bývalej kotolne od štúdia KOGAA počíta s kombináciou kultúrnych a voľnočasových funkcií, spoločne využívaných kancelárií, ateliérov a gastroprevádzok. Naďalej bude srdcom areálu a po novom aj zdrojom verejnéhoživota. Súčasťou druhej etapy, ktorá je podmienená vybudovaním protipovodňových opatrení, bude výstavba bytov i nebytových priestorov, dopravného napojenia a zeleného koridoru, ktorý bude pretínať celý areál. Tretia etapa výstavby sa zrealizuje v spolupráci s mestom Brno. V štvrtej fáze výstavby vyrastie Office Park Nová Zbrojovka. Celý administratívny komplex je situovaný pozdĺž železnice a zároveň bude fungovať ako protihluková bariéra pre celý areál. Šiesta a finálna etapa doplní funkčnú štruktúru areálu s využitím podľa aktuálnych potrieb a vývoja trhu a dokončí zástavbu celého projektu. Vypísané boli dve architektonické súťaže - prvá na návrh mosta cez rieku Svitavu smerujúceho k veľkému mestskému okruhu.
Nová Zbrojovka vyrastie v šiestich etapách a ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti trávenia voľného času. Riešenie nového mosta cez rieku Svitavu a jeho okolie vzíde z pera britského ateliéru William Matthews Associates. Odborná porota návrh vybrala na konci februára tohto roku. Návrh sa snaží maximálne rešpektovať kultúrne a prírodné priority miesta, zároveň má byť aj zodpovedne hospodárny a udržateľný. Most približne 30 metrov široký a 85 metrov dlhý bude pripravený na príchod storočnej povodne. Plány novej mestskej štvrte v Brne (dokončenie rok 2033). Predpokladaná výška investície: 730 mil.
Slovenské Firmy a Vojnová Konjunktúra
Zbrane, oblečenie, topánky či chemikálie. To všetko poháňalo vojnovú mašinériu vpred. A firmy na nich zarábali. Prinášame príbehy štyroch spoločností, ktoré za „slovákštátu“ prosperovali. Výkladná skriňa nacistického sveta či ostrov pokoja uprostred zúriacej búrky. Aj takéto synonymá si vyslúžila prvá samostatná Slovenská republika, ktorá vznikla v turbulentnom roku 1939. Klérofašistický režim pod vedením katolíckeho kňaza Jozefa Tisa sa nepochybne dopustil mnohých zločinov proti ľudskosti a predovšetkým proti svojim vlastným obyvateľom.
Na jednej strane síce stáli vojnové krutosti, ktoré sa ku koncu druhej svetovej vojny výrazne podpísali aj na obraze našej krajiny, no na druhej strane bol nevídaný ekonomický rozmach, spôsobený rozumnými investičnými rozhodnutiami, kvalitnou menovou politikou a šikovným zahraničným obchodom. Napriek ťažkému nemeckému vojnovému diktátu dokázala vtedajšia slovenská vláda rozbehnúť rozsiahle rozvojové programy.
Zjednodušene išlo o to, že ak firmy investovali do svojho rozvoja alebo do sociálneho programu pre svojich zamestnancov, daňová povinnosť im vzhľadom na objem investovaných prostriedkov prudko klesala. A oba sa podarilo pomerne úspešne naplniť. Prejavilo sa to napríklad pri výstavbe v tom čase najmodernejšieho závodu na výrobu umelého hodvábu Vistra v Bratislave či pri výstavbe nových Baťových závodov v Partizánskom, toho času v Baťovanoch. Už počas rokovaní v Berlíne 19. apríla 1939 nemecký štátny tajomník Wilhelm Keppler budúcemu slovenskému prezidentovi Tisovi oznámil, že zbrojovky boli v súkromnom vlastníctve českého kapitálu „a týmto prešli do nemeckých rúk“.
Firma Roth, ktorá bola pod majetkovým vplyvom Zbrojovky Brno, pôsobila do roku 1929 v Bratislave. V tom čase vznikol nápad presťahovať firmu a vybudovať fabriku v Považskej Bystrici. Prevzatie fabriky Po vyhlásení autonómie v roku 1938 sa moc nad fabrikou snažila prevziať Hlinkova garda (HG), no zasiahla armáda a vytlačila ju z priestorov podniku. Opätovný pokus o ovládnutie podniku HG prišiel po vyhlásení samostatnosti v roku 1939, no tentoraz rýchlo a razantne ukončila jej snahy nemecká armáda, ktorá pod hrozbou streľby gardistov odzbrojila a nariadila stiahnutie do obce, ktorá ležala dva kilometre od továrne.
Krátko nato bola fabrika začlenená do koncernu Herman Göing Werke, vďaka čomu sa do podniku na riadiace pozície dostávalo čoraz viac Nemcov, ktorí boli očividne protežovaní oproti pôvodným zamestnancom. To spôsobilo nárast antipatií a potýčok, pri ktorých sa občas aj strieľalo. Vyspelý nemecký zbrojársky priemysel priniesol do Považskej Bystrice len minimálne know-how. Počas vojny sa uskutočnili aj dva významné objavy, ktoré v čase mieru ašpirovali na významné medzinárodné ocenenia. Išlo o nový spôsob odkysličovania elektrovodnej medi pomocou zinku a o technológiu poloplynulého liatia ingotov za tepla.
Baťove závody v Partizánskom začali vznikať v ťažkých časoch - v roku 1939. Po vzniku protektorátu a slovenského štátu boli z koncernu vyčlenené slovenské závody, ktoré boli tentoraz riadené spoločnosťou Baťa, Slovenská účastinná spoločnosť. Následník Tomáša Baťu Jan Baťa začal v roku 1939 budovať na mieste dnešného Partizánskeho nové mesto - Baťovany. Aj za tie však bolo treba niečo zaplatiť. Ak mali závody na výrobu obuvi fungovať, museli sa chtiac-nechtiac podriadiť ideológii tých čias. Pre Baťov koncern bola druhá svetová vojna veľmi výnosným a rozvojovým obdobím.
O spoločnosti Nehera sa prednedávnom znova rozprúdila reč. Odevná firma, ktorá bola založená v roku 1923, po úspešnom rozbehu expandovala do celého sveta. O dva mesiace nato však už existovali tri dielne spoločnosti a výroba zahŕňala aj športové odevy a pánske saká. V roku 1944, keď spoločnosť postavila v Trenčíne internát pre 200 mladých zamestnancov, mala na Slovensku už 80 predajní. Firma Nehera počas druhej svetovej vojny vyrábala tiež strojové súčiastky, stolárske výrobky, venovala sa spracovaniu koží a kožušín, ako aj výrobe plstí a klobúkov.
Ešte v roku 1873 začal Alfred Nobel s výstavbou jednej zo svojich tovární aj v Bratislave. Podniku sa darilo vynikajúco, jeho existenciu a fungovanie nezastavila ani prvá svetová vojna, hoci určite k rozvoju neprispela. V roku 1941 dosiahol akciový kapitál Dynamitky hodnotu 150 miliónov korún, čím sa stala najväčšou akciovou spoločnosťou na Slovensku. Už v roku 1943 bolo jasné, že sa podnik dostáva do problémov a v roku 1944 možno hovoriť o jeho agónii. Po vojne síce ešte existovali snahy o opätovné obnovenie prosperujúceho podniku, no niekdajšiu slávu bratislavskej Dynamitky sa už nikdy nepodarilo obnoviť.
Tabuľka: Vybraní Výrobcovia Zbraní a Streliva
| Výrobca | Krajina pôvodu | Špecializácia |
|---|---|---|
| Beretta | Taliansko | Široký sortiment zbraní |
| Blaser | Nemecko | Guľovnice pre poľovníctvo |
| Česká zbrojovka | Česko | Ručné strelné zbrane |
| Grand Power | Slovensko | Pištole a karabíny |
| J.P. Sauer & Sohn | Nemecko | Lovecké zbrane |