História brnenskej Zbrojovky siaha až do dôb Rakúsko-Uhorska. Počas Prvej svetovej vojny sa v tejto časti Brna nachádzalo niekoľko menších dielní na opravu vojenských diel. Zbrojovka, ako plnohodnotná pobočka viedenskej centrály, mala tieto dielne nahradiť. S jej výstavbou sa začalo v roku 1918. V rozmedzí rokov 1929 až 1990 sa areál postupne rozrastal. Okrem zbraní sa v ňom vyrábali napríklad aj automobily, výpočtová technika či traktory. Od 90. rokov však výroba začala upadať. To viedlo až ku krachu firmy v roku 2006 aj následnému prepusteniu posledných zamestnancov.
Významným míľnikom bol rok 2016, kedy areál prebrala skupina CPI Property Group s cieľom premeniť ho na modernú štvrť pre život. Dvadsaťdva-hektárový brownfield plánuje spoločnosť premeniť na živú a dostupnú časť mesta. Zakladá si pritom na udržateľnosti aj rešpekte k historickému odkazu Zbrojovky.
Premena Zbrojovky na Novú mestskú štvrť
Totálna transformácia. V priebehu nasledujúcich rokov sa z bývalého výrobného areálu zbrojovky v Brne stane plnohodnotná mestská štvrť. Svojim obyvateľom poskytne okrem bytov nové kancelárske, komerčné alebo kultúrne priestory.
„Staviame štvrť, ktorá prinesie Brnu byty, kancelárie a možnosti rekreácie. Ale náš cieľ je väčší. Chceme Novú Zbrojovku vybaviť pre potreby každodenného života. Urobiť ju prívetivou k rodinám, študentom, podnikateľom aj životnému prostrediu. Vytvoriť tu komunitu.
Prvá etapa zahŕňa výstavbu šiestich stavebných blokov. Záujemcovia v nich nájdu 370 bytov určených na predaj či prenájom, viac ako 50.000 metrov štvorcových kancelárskych priestorov či približne 15.000 metrov štvorcových komerčných priestorov. S rešpektom k historickému odkazu oblasti, bude v tejto etape prebiehať aj kompletná rekonštrukcia dvoch historických objektov - Správnej budovy a Kotolne.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Druhá etapa projektu má navýšiť kapacity bytových priestorov aj zelených plôch. Stavať sa bude pozdĺž nábrežia Svitavy a odtiaľ smerom k námestiu a novovzniknutej mestskej triede Nová Šámalova. Celú etapu potom zakončí rekonštrukcia Haly 76. Ďalšia fáza vývoja bude realizovaná v spolupráci s mestom Brno.
Medzi rokmi 2027-2032 bude prebiehať výstavba ďalšej fázy. Hlavným bodom realizácie bude vybudovanie kancelárskeho komplexu Office Park. Podľa spoločnosti CPI Property Group ponúkne: „... Spoločnosť vyvíja snahy, zamerané na participáciu obyvateľov Brna. „Chceme vybudovať Novú Zbrojovku tak, aby sa v nej dobre žilo. Preto potrebujeme poznať váš názor. Pravidelne tu preto nájdete hlasovanie o plánovaných projektoch a realizáciách. Aj vy tak môžete ovplyvniť, ako bude Nová Zbrojovka vyzerať," vyzýva CPI Property Group návštevníkov stránky.
Celková výška investície sa odhaduje na vyše 730 miliónov eur. Dokončenie premeny Zbrojovky na novú mestskú štvrť je odhadované na rok 2033, pričom úzko súvisí aj s nutnými protipovodňovými opatreniami.
Architektonické súťaže a budúca podoba
Prvá bola vyhlásená v apríli tohto roku. Jej cieľom bolo získať novú podobu Mosta Svitava. Otvorenú medzinárodnú súťaž vyhralo britské architektonické štúdio Williams Matthews Associates. Most bude pokračovať v novo plánovanej ulici na severnom brehu a spojí ju s južným brehom, v mieste bývalej priemyselnej zóny, ktorá sa zregeneruje na nový kultúrny uzol.
V júni tohto roku bola vypísaná aj ďalšia súťaž. Tá mala vyriešiť novú podobu Základnej a materskej školy Nová Zbrojovka. So svojim návrhom vyhralo architektonické štúdio SOA Architekti. „S dôrazom na kvalitný zdieľaný verejný priestor objekt dopĺňa hustú sieť novej mestskej štvrte.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Premena bývalého zbrojárskeho areálu a jeho okolia na novú polyfunkčnú zónu je jedným z najväčších prebiehajúcich projektov v Brne. Obyvateľom mesta v budúcnosti prinesie nové možnosti bývania, práce aj rekreácie. Vďaka konverzii niekoľkých historických objektov, nachádzajúcich sa na danom území, sa nezabudne ani na minulosť bývalej priemyselnej oblasti.
Automobilová produkcia Zbrojovky
V novovzniknutej Československej republike (1921) po ukončení bojov prvej svetovej vojny a de facto po rozpade Rakúsko-Uhorska sa zbrojárske podniky snažili vytvoriť si náhradný výrobný program, pretože aj v mieri chceli zbrojovky prosperovať. Zbrojovka Františka Janečka sa vrhla popri zbrojnej výrobe na výrobu motocyklov a jej vrcholovým produktom nakoniec boli automobily Jawa. Začala vystupovať pod názvom Československá zbrojovka, akciová spoločnosť a popri zbrojárskej výrobe (bola najväčším výrobcom pušiek na svete) sa vrhla hneď na výrobu automobilov.
Prvým počinom bolo oslovenie Ing. B. Novotného, ktorý navrhol prototyp ľudového auta pod názvom Omega. No žiaľ toto nebolo to pravé orechové. Preto konštruktér navrhol prototyp už ozajstného auta o ktorý Zbrojovka prejavila záujem. Prvým približovadlom bol teda produkt Ing. Novotného a to auto Disk. Brnenská Zbrojovka sa zapísala do histórie tým, že ako jedna z prvých v medzivojnovej Európe spustila výrobu auta s „dvojtaktným“ motorom, bolo to v rokoch 1924 - 1925. Ten bol štvorvalcový, vodou chladený a vychádzal z pohonnej jednotky, ktorú Ing. Novotný zakomponoval do svojej prvotiny prototypu Omega. Objem bol 596 ccm (55 x 63 mm) a výkon tohto dvojtaktu bol 10 koní (7,5 kW) pri 3000 ot/min.
Sériová výroba bola spustená 1.11.1924, napriek vtedajšej poruchovosti tohto približovadla ich továreň vyrobila 75 kusov. Vedenie Zbrojovky sa po roku výroby svojho nezdarného dieťaťa rozhodlo pre radikálne riešenie a síce od zákazníkov, ktorí sa neustále ponosovali na problémy a poruchy, vykúpilo celú produkciu vozidiel Disk, pretože vo fabrike aj vrabce čvirikali: „Disk nám sežral zisk“. Osud všetkých Diskov zo 75 kusovej série bol teda spečatený. Údajne ich zošrotovali. Ako posledný mohykán zostal snáď jediný exemplár v Technickom múzeu v Brne.
Situácia okolo Disku naštartovala vedenie fabriky a tá oslovila iného konštruktéra Ing. Františka Mackerleho (alebo Makrleho) a ten prepracoval v roku 1925 projekt „Disk“ na projekt „Z 26“ z ktorého finálnym výsledkom bolo auto „Z18“ s pohonom zadných kolies. Jeho hlavnou prácou bolo odstránenie poruchových komponentov a nahradenie inými. Tieto premeny sa udiali hlavne pod kapotou. Z 26 osadil vodou chladeným trojkanálovým dvojvalcom o objeme 1004 ccm (80 x 100 mm) s výkonom 18 koní (13.5 kW) s maximálnymi otáčkami 2200 za minútu.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Z 18 vlastne mali také označenie preto, že mali výkon 18 koní a bolo to prvé auto zo zbrojovky, ktoré malo na chladiči logo a písmenom „Z“ uložené v hlavni pušky. Prezývku „Nezničiteľná Z - ka“ auto získalo vďaka diaľkovým výpravám a horským testom spolu s vynikajúcimi umiestneniami v rôznych súťažiach. Jej výroba bežala v rokoch 1926 - 1930, kedy sa zbrojovka sústredila na nový väčší automobil Z 9, ktorý ju vďaka kríze doviedol takmer ku krachu. V Brne sa teda radšej vrátili znovu k malému autu Z 4.
Zetor a povojnová produkcia
Naznačil som, že v Brne po prvej svetovej vojne sa začali vyrábať automobily „Z“, no ich sľubnú výrobu prerušila druhá svetová vojna. Po jej skončení sa ale zmenila spoločenská klíma a všetko sa začalo podľa sovietskeho vzoru riadiť centrálne od pracovných stolov predstaviteľov jedinej, komunistickej strany. Prvým poľnohospodárskym povojnovým pomocníkom bol traktor označený ako Zetor 25. S novým zameraním civilnej výroby sa postupne aj menil názov továrne vyrábajúcej pre armádu. Zbrojovka Brno dostala dodatok „Závody Jána Švermu, národný podnik“.
Prvý prototyp brnenského traktora bol postavený koncom roka 1945. Prvá 50 kusová overovacia séria opustila brány fabriky už v apríli 1946. Ľudová Z 15-ka bola menším bračekom klasického Z 25 a pôvodne bola vyvíjaná pre drobných poľnohospodárov. Jej vývoj začal už v roku 1947 a výroba bola zavedená v roku 1948. Keďže vo februári 1948 došlo v povojnovom Československu k prevratu a k moci sa dostali komunisti, a tí sa rozhodli všetko znárodniť, tak to zasiahlo aj poľnohospodárstvo. Preto vedenie jedinej komunistickej rozhodlo zrušiť výrobu ľudového traktoríka Z 15. Výroba bežala teda len krátko od roku 1948 až 1949.