História brnenskej Zbrojovky siaha až do dôb Rakúsko-Uhorska. Počas Prvej svetovej vojny sa v tejto časti Brna nachádzalo niekoľko menších dielní na opravu vojenských diel. Zbrojovka, ako plnohodnotná pobočka viedenskej centrály, mala tieto dielne nahradiť. S jej výstavbou sa začalo v roku 1918.
V rozmedzí rokov 1929 až 1990 sa areál postupne rozrastal. Okrem zbraní sa v ňom vyrábali napríklad aj automobily, výpočtová technika či traktory. Od 90. rokov však výroba začala upadať. To viedlo až ku krachu firmy v roku 2006 aj následnému prepusteniu posledných zamestnancov.
Zbrojovka Brno ako Výrobca Zbraní
V roku 1921 bolo predbežne rozhodnuté o tom, že rakúsko-uhorské opakovacie pušky Mannlicher kalibru 8 mm v československej armáde nahradia nemecké pušky Mauser. Predmetný vojenský materiál zahŕňal približne 60-tisíc kusov pušiek a karabín Mauser vz. 98 s bodákmi. V apríli 1922 bolo už definitívne rozhodnuté, že puška Mauser vz. 98 , kalibru 7,92 mm bude zavedená v československej armáde ako nosná zbraň, ktorá vystrieda pušku Mannlicher.
Prvá veľká objednávka na výrobu pušky Mauser vz. 98 bola zadaná Štátnej zbrojovke v Brne v apríli roku 1922. Išlo o výrobu 40 000 kusov. V októbri 1922 formuloval náčelník Generálneho štábu čs. armády požiadavky na novú pušku: priebojnosť „obyčajnými ochrannými štítmi“ do 500 m, presnosť pre streľbu jednotlivca minimálne do 500 m, mieridlá do 2 000 metrov, dĺžka zbrane s bodákom 150 cm.
Prvých 10 000 kusov pušiek vyrobených v zbrojovke v Brne disponovalo pôvodnými nemeckými mieridlami. Zvyšné pušky boli vybavené „mexickými“ mieridlami, ktoré boli príznačné pre československé mauserovky. Koncom roka 1922 dostala Zbrojovka Brno objednávku na 90-tisíc skrátených pušiek Mauser vz. 98. Stále však prebiehali skúšky zbrane.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Vo februári 1923 zbrojný odbor konštatoval, že vzorkové pušky brnianskej zbrojovky predstavujú jednotné zbrane. Zbrojovka v Brne začala od júla 1923 dodávať nové skrátené pušky, ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vz. 98, potom ako vzor 98/23 a nakoniec ako československá puška vz. 23. Pušky s vymeniteľnou krivkou mieridiel sa označovali ako vz. 23a.
Výroba však neodstránila problém, ktorý spočíval v jednotnom charaktere pušky. Puška mala byť rovnaká pre pechotu, ako aj jazdectvo. Až zasadanie výzbrojnej komisie z februára 1924 dalo novej puške definitívnu podobu. Čepeľ bodáka bola skrátená o 100 mm (na 300 mm). Od septembra 1924 sa nová puška označuje ako puška vz. Zbrojovka v Brne musela investovať finančné prostriedky, aby boli jednotlivé súčiastky okrem pažby, záchytu bodáka a pätky úplne vymeniteľné.
V roku 1925 sa ukončilo číslovanie všetkých súčastí na puške vz. 24. Výrobné číslo zostalo len na puzdre, na hlavni, na kľuke záveru a hlavišti pažby. Prvú fázu prezbrojenia puškami vz. Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Do konca roka 1929 počet vyrobených pušiek vz.23 a 24 prekročil 460-tisíc kusov. Od roku 1937 sa puška vyrábala v Považskej Bystrici. Bola veľmi dobrým vývozným artiklom. Vyvážala sa do mnohých krajín. Napríklad aj do Bolívie, Rumunska, Číny a Japonska.
Automobilová Výroba v Zbrojovke Brno
V novovzniknutej Československej republike (1921) po ukončení bojov prvej svetovej vojny a de facto po rozpade Rakúsko-Uhorska sa zbrojárske podniky snažili vytvoriť si náhradný výrobný program, pretože aj v mieri chceli zbrojovky prosperovať. Začala vystupovať pod názvom Československá zbrojovka, akciová spoločnosť a popri zbrojárskej výrobe (bola najväčším výrobcom pušiek na svete) sa vrhla hneď na výrobu automobilov.
Brnenská Zbrojovka sa zapísala do histórie tým, že ako jedna z prvých v medzivojnovej Európe spustila výrobu auta s „dvojtaktným“ motorom, bolo to v rokoch 1924 - 1925. Ten bol štvorvalcový, vodou chladený a vychádzal z pohonnej jednotky, ktorú Ing. Novotný zakomponoval do svojej prvotiny prototypu Omega. Sériová výroba bola spustená 1.11.1924, napriek vtedajšej poruchovosti tohto približovadla ich továreň vyrobila 75 kusov. Auto malo pravdepodobne obdĺžnikový rám. Obidve nápravy boli tuhé odpružené listovými pružinami na ktorých boli ukotvené.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Vedenie Zbrojovky sa po roku výroby svojho nezdarného dieťaťa rozhodlo pre radikálne riešenie a síce od zákazníkov, ktorí sa neustále ponosovali na problémy a poruchy, vykúpilo celú produkciu vozidiel Disk, pretože vo fabrike aj vrabce čvirikali: „Disk nám sežral zisk“. Osud všetkých Diskov zo 75 kusovej série bol teda spečatený. Údajne ich zošrotovali. Ako posledný mohykán zostal snáď jediný exemplár v Technickom múzeu v Brne.
Situácia okolo Disku naštartovala vedenie fabriky a tá oslovila iného konštruktéra Ing. Františka Mackerleho (alebo Makrleho) a ten prepracoval v roku 1925 projekt „Disk“ na projekt „Z 26“ z ktorého finálnym výsledkom bolo auto „Z18“ s pohonom zadných kolies. Jeho hlavnou prácou bolo odstránenie poruchových komponentov a nahradenie inými. Tieto premeny sa udiali hlavne pod kapotou. Z 26 osadil vodou chladeným trojkanálovým dvojvalcom o objeme 1004 ccm (80 x 100 mm) s výkonom 18 koní (13.5 kW) s maximálnymi otáčkami 2200 za minútu.
Počet vyrobených kusov tohto nezničiteľného auta sa rôzni. Jeden prameň uvádza celkový počet 1 600 kusov bez diferenciácie. Iný uvádza celkový počet 2 510 kusov, z toho asi 1 000 dodávok. Prezývku „Nezničiteľná Z - ka“ auto získalo vďaka diaľkovým výpravám a horským testom spolu s vynikajúcimi umiestniami v rôznych súťažiach. Jej výroba bežala v rokoch 1926 - 1930, kedy sa zbrojovka sústredila na nový väčší automobil Z 9, ktorý ju vďaka kríze doviedol takmer ku krachu.
Nová Zbrojovka: Transformácia na Mestskú Štvrť
V roku 2016 kúpila areál Zbrojovky developerská skupina CPI Property Group s cieľom vybudovať tu modernú štvrť. Z areálu Zbrojovky by sa postupne mala stať plnohodnotná mestská štvrť, ktorá ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti na trávenie voľného času. Nová Zbrojovka by mala vyrásť v šiestich etapách. V rámci prvej etapy postavia v južnej časti areálu šesť blokov bytov, kancelárií a komerčných priestorov.
Súčasťou druhej etapy, ktorá je podmienená vybudovaním protipovodňových opatrení, bude výstavba bytov i nebytových priestorov, dopravného napojenia a zeleného koridoru, ktorý bude pretínať celý areál. Tretia etapa výstavby sa zrealizuje v spolupráci s mestom Brno. V štvrtej fáze výstavby vyrastie Office Park Nová Zbrojovka.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Riešenie nového mosta cez rieku Svitavu a jeho okolie vzíde z pera britského ateliéru William Matthews Associates. Odborná porota návrh vybrala na konci februára tohto roku. Návrh sa snaží maximálne rešpektovať kultúrne a prírodné priority miesta, zároveň má byť aj zodpovedne hospodárny a udržateľný. Most približne 30 metrov široký a 85 metrov dlhý bude pripravený na príchod storočnej povodne.
Celková výška investície sa odhaduje na vyše 730 miliónov eur. Dokončenie premeny Zbrojovky na novú mestskú štvrť je odhadované na rok 2033, pričom úzko súvisí aj s nutnými protipovodňovými opatreniami.
FC Zbrojovka Brno
Zbrojovka má najlepšie časy dávno za sebou. Všetky jej trofeje sú staré vyše 40 rokov. Najväčším úspechom v novom tisícročí je semifinále pohára Intertoto z roku 2003 a v ostatnom období tradičný český klub dokonca pendluje medzi dvomi najvyššími súťažami. Nedávno skončená sezóna sa označuje aj ako katastrofa. Brno malo po jesennej časti 10-bodový náskok pred na dne sa krčiacimi Pardubicami, čo sa po remíze proti Zlínu v záverečnom jarnom kole a ôsmom stretnutí bez víťazného zápisu zmenilo na posledné miesto a po roku medzi elitou na priame vypadnutie o úroveň nižšie. Nepomohol ani aprílový nástup nového kouča Martina Haška, či 19-gólový Jakub Řezníček.
Hodnota kádra nášho najbližšieho súpera je podľa transfermarktu 8,20 milióna eur, kdežto náš tím je pre porovnanie cenený sumou 12,65 miliónov eur. Za druholigistu hrá momentálne jediný Slovák Róbert Matejov, no v minulosti si jeho dres obliekala napríklad aj naša niekdajšia legenda Rudolf Pavlík.
Základné údaje o klube FC Zbrojovka Brno- Názov: FC Zbrojovka Brno
- Rok založenia: 1913
- Klubové farby: červená, modrá
- Prezývky: Zbrojovka, Boby, Flinta
- Štadión: Srbská - kapacita 10 200 divákov
- Mesto: Brno (400 000 obyvateľov)
- Najväčšie úspechy klubu: 1x majster Československej ligy (1977/78) 1x 2.
Považské strojárne: Od Zbrojovky Brno k motocyklom a späť
Len máloktorá fabrika na Slovensku dokázala ovplyvniť svoj región takým výrazným spôsobom ako Považské strojárne v Považskej Bystrici. Tie sa preslávili nielen v Československu, ale aj vo svete vďaka malým motocyklom - Manet, Tatran, Jawa či Babeta.
Fabriku založili v roku 1929 dve významné firmy v Československu. Dnes by sme ju mohli nazvať ako joint venture spoločností Zbrojovky Brno a Rothovej továrne na patróny. Podľa Mikuša v tom mal prsty štát. Zo strategických dôvodov totiž Ministerstvo národnej obrany Československej republiky podmienilo ďalšie nákupy vojenskej techniky presťahovaním výroby munície z Bratislavy ďalej do vnútrozemia.
Na začiatku sa v závode zameriavali len na hutnícku výrobu - zlievareň, lisovňa a valcovňa. S blížiacou sa vojnou fabrika postupne pridávala do svojej produkcie aj pušky, náboje a ďalšiu muníciu. So vznikom Slovenského štátu podnik prešiel pod krídla nacistov a stal sa súčasťou nemeckej vojenskej mašinérie, konkrétne patril do konglomerátu Reichswerke Hermann Göring.
Po skončení II. svetovej vojny nastali pre najväčšieho zamestnávateľa v regióne veľmi ťažké časy. Výrobný program pre armádu prakticky zo dňa na deň padol. V roku 1947 uzrel svetlo sveta prvý motocykel, ktorý bol nielen vyrobený, ale aj kompletne navrhnutý na Slovensku. Dostal označenie Manet 90,“ vysvetľuje Mikuš. Po Manetoch prišli modely Pionier, Tatran či Babetta.
V Považskej Bystrici popri motocykloch rozbehli aj ďalšie programy. Začali s výrobou ložísk, obrábacích strojov, neskôr prevodoviek a koncom 80. rokov leteckých motorov. Tie boli určené pre prúdové lietadlá L 29 a L 39. Podľa Krausa gro tržieb dlhodobo generovali strojárňam huty, z ktorých schádzali medené a mosadzné polotovary. Ďalšou dôležitou súčasťou boli ložiská a obrábacie stroje. Motorky sa nikdy nepodieľali na celkových príjmoch viac ako 20 percentami. Preto ich opätovná výroba nemohla podnik v 90. rokoch zachrániť.
Zbrojovka Brno a jej vplyv na motocyklovú výrobu
Po všeobecnom znárodnení strategických podnikov po prevrate 1948 boli zbrojovky ako strategické podniky zlúčené do sieti zbrojárskych podnikov. Jawa sa stala gestorom motocyklovej výroby v poprevratovej ČSR a jej nosným programom sa stali motocykle. ČZ bola tiež upriamená na motocykle. Z-ka v Brne začala s celoplošnou výrobou traktorov. Každá bývalá Zbrojovka ale vyrábala pre armádu naďalej.
Od úradníckeho kancelárskeho stola bolo teda rozhodnuté, že značka Ogar celkom nezmizne z motocyklovej výroby. Od toho rozhodnutia mali motocykle Ogar teda spoločný základ s Jawou vyvíjanou tajne počas II svetovej vojny. Po skončení II. Svetovej vojny sa československé značky snažili presadiť v triede 350 ccm. Vtedy vznikli jednovalcové štvortakty.