História brnenskej Zbrojovky siaha až do dôb Rakúsko-Uhorska. Počas Prvej svetovej vojny sa v tejto časti Brna nachádzalo niekoľko menších dielní na opravu vojenských diel. Zbrojovka, ako plnohodnotná pobočka viedenskej centrály, mala tieto dielne nahradiť. S jej výstavbou sa začalo v roku 1918. V rozmedzí rokov 1929 až 1990 sa areál postupne rozrastal. Okrem zbraní sa v ňom vyrábali napríklad aj automobily, výpočtová technika či traktory. Od 90. rokov však výroba začala upadať. To viedlo až ku krachu firmy v roku 2006 aj následnému prepusteniu posledných zamestnancov.
Zbrojovka Brno ako Výrobca Zbraní
V roku 1921 bolo predbežne rozhodnuté o tom, že rakúsko-uhorské opakovacie pušky Mannlicher kalibru 8 mm v československej armáde nahradia nemecké pušky Mauser. Predmetný vojenský materiál zahŕňal približne 60-tisíc kusov pušiek a karabín Mauser vz. 98 s bodákmi. Zbrane sa v roku 1922 doviezli do Brna, kde ich v tunajšej zbrojovke opravili. V apríli 1922 bolo už definitívne rozhodnuté, že puška Mauser vz. 98 , kalibru 7,92 mm bude zavedená v československej armáde ako nosná zbraň, ktorá vystrieda pušku Mannlicher. Prvá veľká objednávka na výrobu pušky Mauser vz. 98 bola zadaná Štátnej zbrojovke v Brne v apríli roku 1922. Išlo o výrobu 40 000 kusov.
V októbri 1922 formuloval náčelník Generálneho štábu čs. armády požiadavky na novú pušku: priebojnosť „obyčajnými ochrannými štítmi“ do 500 m, presnosť pre streľbu jednotlivca minimálne do 500 m, mieridlá do 2 000 metrov, dĺžka zbrane s bodákom 150 cm. Prvých 10 000 kusov pušiek vyrobených v zbrojovke v Brne disponovalo pôvodnými nemeckými mieridlami. Zvyšné pušky boli vybavené „mexickými“ mieridlami, ktoré boli príznačné pre československé mauserovky. Koncom roka 1922 dostala Zbrojovka Brno objednávku na 90-tisíc skrátených pušiek Mauser vz. 98. Stále však prebiehali skúšky zbrane.
Vo februári 1923 zbrojný odbor konštatoval, že vzorkové pušky brnianskej zbrojovky predstavujú jednotné zbrane. Zbrojovka v Brne začala od júla 1923 dodávať nové skrátené pušky, ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vz. 98, potom ako vzor 98/23 a nakoniec ako československá puška vz. 23. Pušky s vymeniteľnou krivkou mieridiel sa označovali ako vz. 23a. Výroba však neodstránila problém, ktorý spočíval v jednotnom charaktere pušky. Puška mala byť rovnaká pre pechotu, ako aj jazdectvo.
Až zasadanie výzbrojnej komisie z februára 1924 dalo novej puške definitívnu podobu. Čepeľ bodáka bola skrátená o 100 mm (na 300 mm). Od septembra 1924 sa nová puška označuje ako puška vz. Zbrojovka v Brne musela investovať finančné prostriedky, aby boli jednotlivé súčiastky okrem pažby, záchytu bodáka a pätky úplne vymeniteľné. V roku 1925 sa ukončilo číslovanie všetkých súčastí na puške vz. 24. Výrobné číslo zostalo len na puzdre, na hlavni, na kľuke záveru a hlavišti pažby.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
Prvú fázu prezbrojenia puškami vz. Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Do konca roka 1929 počet vyrobených pušiek vz.23 a 24 prekročil 460-tisíc kusov. Od roku 1937 sa puška vyrábala v Považskej Bystrici. Bola veľmi dobrým vývozným artiklom. Vyvážala sa do mnohých krajín. Napríklad aj do Bolívie, Rumunska, Číny a Japonska. Na jar 1939 mala čs. armáda približne 762 000 týchto pušiek.
Výroba guľometov
Československý 7,92 mm ľahký guľomet ZB vzor 26 bol do zbierok vtedajšieho Dukelského múzea získaný 20. júla 1984 prevodom z Vojenského útvaru 1217 Moldava nad Bodvou. Jeho priamymi predchodcami boli ľahké guľomety Praga I, Praga II.A, Praga II.B, Praga I-23 a napokon Praga vzor 24, ktoré v prvej polovici 20. rokov 20. storočia konštruoval Václav Holek. Priamou konkurenciou pražskej zbrojovky v súťaži pre čs. armádu bola Zbrojovka Brno.
Pôvodné guľomety Praga mali veľa nedostatkov a v medzinárodnej súťaži nevyhrali. V prvej obsadili druhé miesto za dánskym guľometom Madsen. V opakovanej súťaži sa guľomet Praga I-23 umiestnil na druhom mieste za belgickým guľometom Browning. No skôr ako stihli výsledky súťaže vstúpiť oficiálne do platnosti, oslovili zástupcovia Zbrojovky Praga zástupcov skúšobnej komisie MNO a oznámili, že Holek má už pripravené zlepšenia. MNO dalo konštruktérovi krátky čas na prepracovanie zbrane. Prerobený guľomet Praga vzor 24 bol dodatočne vyskúšaný v novembri 1924. Svojím výkonom všetkých prekvapil. Konkurenciu výrazne prekonal.
Koncom marca 1925 bola potom medzi Zbrojovkami Praga a Brno podpísaná licenčná zmluva na sériovú výrobu guľometov Praga vzor 24 na Morave. Do Brna sa presunul aj Václav Holek so svojím konštruktérskym kolektívom. Sériová výroba guľometov sa rozbehla v roku 1926. Po vojskových skúškach boli na guľomete urobené niektoré úpravy. Do začiatku roka 1932 sa podarilo pre potreby čs. armády vyrobiť vyše 18-tisíc kusov zbrane. Jeho tvorca ju postupne zdokonaľoval. Vznikli nové verzie: vzor 27, 30, 30J a ZGB 33 (boli určené predovšetkým pre zahraničných odberateľov).
Do marca 1939 bolo pre potreby čs. armády dodaných 34-tisíc kusov guľometu. Výroba zbrane pokračovala v Brne aj v priebehu druhej svetovej vojny do roku 1941, keď bola po zavedení výroby nemeckých ľahkých guľometov MG-34 zastavená. Od roku 1926 do roku 1941 bolo v Brne vyrobených celkovo 145-tisíc ľahkých guľometov rôznych modelov. Prvými zahraničnými zákazníkmi bola Juhoslávia a Litva. V roku 1928 boli guľomety dodané do Číny, ktorá ich do začiatku druhej svetovej vojny zakúpila vyše 30-tisíc. Guľomety boli dodávané aj do Ekvádoru, Iránu, Brazílie a Thajska.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
Exportované boli aj zbrane, ktoré vznikli postupnou modernizáciou. Ľahký guľomet ZB vzor 30 sa úspešne vyvážal do Rumunska, Afganistanu, Bolívie, Ekvádoru, Uruguaja, Peru a Turecka. Vzor 30J sa exportoval do Juhoslávie, Číny, Afganistanu, Bolívie a do Venezuely. Ľahký guľomet ZB vzor 27 si získal veľkú popularitu vo Veľkej Británii, kde sa jeho zdokonalená verzia pod označením ZGB vzor 33 začala licenčne vyrábať v tamojšej zbrojovke Royal Small Arms Factory v londýnskej časti Enfield pod označením BREN (Brno - Enfi eld). Tieto guľomety sa vyrábali s hlavňami kalibru cal.303. a len na britských ostrovoch ich bolo vyprodukovaných približne 220-tisíc kusov. Ďalšie sa počas vojny vyrábali aj v Kanade (zbrojovka John Inglis) a v Austrálii (zbrojovka Lithgow Small Arms Factory).
Čs. 7,92 mm ľahký guľomet ZB vzor 26 z konštrukčného hľadiska predstavoval automatickú zbraň strieľajúcu zo zadnej polohy záveru používajúcu náboj kalibru 7,92x57 mm Mauser. Guľomet sa používal predovšetkým v pechotných jednotkách, ale aj ako súčasť výzbroje obrnených vozidiel a v čs. pohraničných pevnostných objektoch. Na zbrani oceňovali vojaci po celom svete najmä jej spoľahlivosť, jednoduchú obsluhu a údržbu.
Automobilová Výroba v Zbrojovke Brno
V novovzniknutej Československej republike (1921) po ukončení bojov prvej svetovej vojny a de facto po rozpade Rakúsko-Uhorska sa zbrojárske podniky snažili vytvoriť si náhradný výrobný program, pretože aj v mieri chceli zbrojovky prosperovať. Začala vystupovať pod názvom Československá zbrojovka, akciová spoločnosť a popri zbrojárskej výrobe (bola najväčším výrobcom pušiek na svete) sa vrhla hneď na výrobu automobilov.
Brnenská Zbrojovka sa zapísala do histórie tým, že ako jedna z prvých v medzivojnovej Európe spustila výrobu auta s „dvojtaktným“ motorom, bolo to v rokoch 1924 - 1925. Ten bol štvorvalcový, vodou chladený a vychádzal z pohonnej jednotky, ktorú Ing. Novotný zakomponoval do svojej prvotiny prototypu Omega. Sériová výroba bola spustená 1.11.1924, napriek vtedajšej poruchovosti tohto približovadla ich továreň vyrobila 75 kusov. Auto malo pravdepodobne obdĺžnikový rám. Obidve nápravy boli tuhé odpružené listovými pružinami na ktorých boli ukotvené.
Vedenie Zbrojovky sa po roku výroby svojho nezdarného dieťaťa rozhodlo pre radikálne riešenie a síce od zákazníkov, ktorí sa neustále ponosovali na problémy a poruchy, vykúpilo celú produkciu vozidiel Disk, pretože vo fabrike aj vrabce čvirikali: „Disk nám sežral zisk“. Osud všetkých Diskov zo 75 kusovej série bol teda spečatený. Údajne ich zošrotovali. Ako posledný mohykán zostal snáď jediný exemplár v Technickom múzeu v Brne.
Prečítajte si tiež: Rady pre výber vzduchovky
Situácia okolo Disku naštartovala vedenie fabriky a tá oslovila iného konštruktéra Ing. Františka Mackerleho (alebo Makrleho) a ten prepracoval v roku 1925 projekt „Disk“ na projekt „Z 26“ z ktorého finálnym výsledkom bolo auto „Z18“ s pohonom zadných kolies. Jeho hlavnou prácou bolo odstránenie poruchových komponentov a nahradenie inými. Tieto premeny sa udiali hlavne pod kapotou. Z 26 osadil vodou chladeným trojkanálovým dvojvalcom o objeme 1004 ccm (80 x 100 mm) s výkonom 18 koní (13.5 kW) s maximálnymi otáčkami 2200 za minútu.
Počet vyrobených kusov tohto nezničiteľného auta sa rôzni. Jeden prameň uvádza celkový počet 1 600 kusov bez diferenciácie. Iný uvádza celkový počet 2 510 kusov, z toho asi 1 000 dodávok. Prezývku „Nezničiteľná Z - ka“ auto získalo vďaka diaľkovým výpravám a horským testom spolu s vynikajúcimi umiestniami v rôznych súťažiach. Jej výroba bežala v rokoch 1926 - 1930, kedy sa zbrojovka sústredila na nový väčší automobil Z 9, ktorý ju vďaka kríze doviedol takmer ku krachu.
Nová Zbrojovka: Transformácia na Mestskú Štvrť
Významným miľníkom bol rok 2016, kedy areál prebrala skupina CPI Property Group s cieľom premeniť ho na modernú štvrť pre život. Dvadsaťdva-hektárový brownfield plánuje spoločnosť premeniť na živú a dostupnú časť mesta. Zakladá si pritom na udržateľnosti aj rešpekte k historickému odkazu Zbrojovky.
V priebehu nasledujúcich rokov sa z bývalého výrobného areálu zbrojovky v Brne stane plnohodnotná mestská štvrť. Svojim obyvateľom poskytne okrem bytov nové kancelárske, komerčné alebo kultúrne priestory.
V roku 2016 kúpila areál Zbrojovky developerská skupina CPI Property Group s cieľom vybudovať tu modernú štvrť. Z areálu Zbrojovky by sa postupne mala stať plnohodnotná mestská štvrť, ktorá ponúkne byty, kancelárie, občiansku vybavenosť i možnosti na trávenie voľného času. Nová Zbrojovka by mala vyrásť v šiestich etapách. V rámci prvej etapy postavia v južnej časti areálu šesť blokov bytov, kancelárií a komerčných priestorov.
Súčasťou druhej etapy, ktorá je podmienená vybudovaním protipovodňových opatrení, bude výstavba bytov i nebytových priestorov, dopravného napojenia a zeleného koridoru, ktorý bude pretínať celý areál. Tretia etapa výstavby sa zrealizuje v spolupráci s mestom Brno. V štvrtej fáze výstavby vyrastie Office Park Nová Zbrojovka.
Riešenie nového mosta cez rieku Svitavu a jeho okolie vzíde z pera britského ateliéru William Matthews Associates. Odborná porota návrh vybrala na konci februára tohto roku. Návrh sa snaží maximálne rešpektovať kultúrne a prírodné priority miesta, zároveň má byť aj zodpovedne hospodárny a udržateľný. Most približne 30 metrov široký a 85 metrov dlhý bude pripravený na príchod storočnej povodne.
Predpokladaná výška investície: 730 mil. Celková výška investície sa odhaduje na vyše 730 miliónov eur. Dokončenie premeny Zbrojovky na novú mestskú štvrť je odhadované na rok 2033, pričom úzko súvisí aj s nutnými protipovodňovými opatreniami.
FC Zbrojovka Brno
Zbrojovka má najlepšie časy dávno za sebou. Všetky jej trofeje sú staré vyše 40 rokov. Najväčším úspechom v novom tisícročí je semifinále pohára Intertoto z roku 2003 a v ostatnom období tradičný český klub dokonca pendluje medzi dvomi najvyššími súťažami.Hodnota kádra Zbrojovky je podľa transfermarktu 8,20 milióna eur.
Základné údaje o klube FC Zbrojovka Brno
- Názov: FC Zbrojovka Brno
- Rok založenia: 1913
- Klubové farby: červená, modrá
- Prezývky: Zbrojovka, Boby, Flinta
- Štadión: Srbská - kapacita 10 200 divákov
- Mesto: Brno (400 000 obyvateľov)
- Najväčšie úspechy klubu:
- 1x majster Československej ligy (1977/78)
- 1x 2. miesto v československej lige (1979/80)
- 1x zisk Československého pohára (1959/60)
tags: #zbrojovka #brno #stare #vzduchovky