Každá dáma, ktorá vybehne zo štartu a dobehne do cieľa zažije potlesk a získa dobrý pocit. Beh má vždy svoje čaro. Rýchly, pomalý, aj keď prejde ....
Najväčší ženský beh na Slovensku s rekordnou účasťou - súťažilo 8 169 bežkýň. Najstaršia účastníčka behu mala 76 rokov.
Ich beh sa neustále zrýchľoval, až sa z nich nakoniec stala neviditeľná kulisa, ktorú Anka už nedokázala sledovať. Nárazy na koľajnice rozkývali ....
O pár slov k dm ženskému behu sme poprosili ... - Facebook. Rekordný Dm ženský beh v Bratislave rozhýbal tisícky žien .... Tlačová správa - Rekordná účasť na dm ženskom behu.
Najstaršou účastníčkou 5 km disciplíny bola Susanne Renger (roč. 1949, 76-ročná) z tímu Rakúskeho behu žien, ktorá dobehla v čase 32:57 min a ...Read more.
Prečítajte si tiež: Dnešný ženský biatlon
V polovici cesty sme si všimli, že vlak na stanici stojí pridlho. Uprostred rozhovoru sme nevenovali pozornosť ani zúfalému ženskému hlasu, ktorý čosi dosť naliehavo vykrikoval. Len pomaly sme začali tušiť, že sa stalo čosi nedobré.
Po chvíli sme spozorovali, že sme vo vagóne takmer sami, a že väčšina cestujúcich chodí a postáva popri vlaku. Z ich vzrušenej gestikulácie som začal chápať, že sa stala akási nehoda. Ženský hlas sa stával akýsi zlovestný, jeho priebeh, klesajúca intonácia a farba nám začali naháňať strach. Začal som byť nepokojný, potreboval som vysvetlenie.
Len čo som vyšiel von, dozvedel som sa, čo sa stalo: Pár vagónov pred nami ležala pod nápravou žena, ktorá tam spadla krátko predtým než vlak na stanici zastal. Zakliesnila sa však tak nešťastne, že nikto nevedel, ako ju majú spod vlaku vytiahnuť.
Medzera medzi nástupišťom a koľajami bola priúzka, pohyb vlakom v oboch smeroch by ju prerezal. Vlak mal meškanie 40 minút. Taká doba uplynula od pádu ženy po jej smrť vykrvácaním. Až neskôr som sa dozvedel brutálnu dohru.
Keď bola žena už mŕtva, vlak ju pomaly prešiel a rozrezal v drieku. Kusy tela naložili do sanitky a odviezli ktovie kam. Naša cesta za babkou nezačala dobre. Vlak svoje meškanie celou cestou iba zväčšoval, a tak sme do cieľa pricestovali o niekoľko hodín neskôr - až po polnoci.
Prečítajte si tiež: Vývoj ženského biatlonu na Slovensku
Stanica malého mesta nebola osvetlená, cestovný poriadok na zastávke autobusu sa nedal prečítať a všetko nasvedčovalo tomu, že na autobus by sme museli čakať do rána. Bolo nám tiež jasné, že tu nám v tejto situácii nikto neporadí. Husto lialo a pár svetiel mesta bolo v diaľke sotva vidieť. Keď sa Anka porozhliadala, zistila, že túto časť mesta vôbec nepozná.
Pustili sme sa teda nezreteľnou cestou len tak, smerom za svetlami. Úrodná podunajská pôda poteší srdce každého roľníka, ale pre nás to bolo iba mazľavé blato. Po chvíli nám topánky oťaželi a Anka rozhodla, že bude lepšie, keď pôjdeme do mesta po železničnom násype.
Násyp bol našťastie vysypaný štrkom a kráčalo sa nám po ňom celkom pohodlne. Bol aj dosť široký, takže sme šli vedľa seba a rozprávali sa, ako nás babka prijme. Pohľad do kanála plného vody, ktorý sa tiahol pozdĺž násypu, nás podporoval v názore, že sme sa rozhodli správne. Cesta a neskorá nočná hodina nás však časom unavili a kráčali sme v novembrovom daždi mlčky.
Strhli sme sa až pri nečakanej zmene: už neďaleko od cieľa sa násyp naraz zúžil, a ak sme nechceli zostúpiť do zatopeného kanála, museli sme kráčať po pražcoch. Pohľadom dozadu sme sa ubezpečili, že za nami nejde vlak a vydali sa pomedzi koľaje ráznym krokom, aby sme boli pri prvých domoch čím skôr. Kráčal som vpredu, Anka tesne za mnou. Vzdialenosť pražcov nie je prispôsobená dĺžke kroku, a preto sme museli kráčať veľmi pozorne ak sme nechceli stúpať do štrku. Po tme to nebolo zvlášť príjemné a všetku pozornosť sme sústredili na pozorovanie pražcov.
Po chvíli Anka ľahostajne poznamenala „Nejde niečo za nami?“ a to, čo sme uvideli, nás doslova vyhodilo z trate. Za nami sa rýchlo a nečujne zväčšovali svetlá. Nikdy si už nespomenieme ako sme sa ocitli na svahu násypu. Pamätáme sa však veľmi zreteľne na zvuk svištiaceho vlaku, prerušovaný rad svietiacich okien, rachot kolies, obraz miznúceho posledného vagóna i na to, ako sme sa po svahu štvornožky plazili až do cieľa.
Prečítajte si tiež: História ženského biatlonu družstiev
Keď som o pár dní analyzoval našu cestu s cestovným poriadkom v ruke, zistil som, že sme uskočili z dráhy Balt-Orient Expresu, ktorého rýchlosť v danom mieste som vypočítal asi na 100 km/h. Ak by sme neuskočili, rušňovodič by ani nemusel zbadať, že zabil dvoch mladých ľudí.