Kjetil André Aamodt: Štvornásobný olympijský víťaz v zjazdovom lyžovaní

Kjetil André Aamodt, nežne prezývaný "Baby Shark" v lyžiarskom svete, si vyslúžil túto predátorskú prezývku vďaka svojej schopnosti "hltať a šrotovať úspechy" s priam nevinným výrazom.

Spolu s Kjusom mal prezývku Losie duo. Nerozlučnú dvojicu tvorili odjakživa dvaja súputnícki vikingovia Lasse Kjus a Kjetil André Aamodt. Keď sa zrátajú dohromady všetky ich medaily zo zimných olympiád a majstrovstiev sveta, je to nevídaná kôpka - až 36 exemplárov (20 Aamodt, 16 Kjus). V alpskom lyžovaní o nich hovorili:,,Tí z najrýchejšej izby.“ Alebo: Losie duo.

Svet musel vziať na vedomie, že najúspešnejší a najdekorovanejší lyžiar nielen olympijskej histórie v alpských disciplínach nepochádza z Álp, ale paradoxne zo Škandinávie. Dokonca priamo zo severskej bašty Osla. Hoci pre výhodnejšie dane si trvalý pobyt zariadil v Monaku.

Historické úspechy na ZOH

Jeho zlato na zimnej olympiáde 2006 sa zaradilo medzi historické lahôdky. Po tretí raz vyhral na zimných hrách superobrovský slalom! A štyrmi zlatými z olympiády sa z mužov zjazdárov mohol pochváliť vôbec ako prvý a po Turíne jediný.

Po prvý raz vyhral super-G v roku 1992 v Albertville, potom o desať rokov neskôr v Salt Lake City a napokon na trati turínskej olymiády Kandahar Banchetta v Sestriere triumf opäť obhájil.

Prečítajte si tiež: O zjazdovom lyžovaní

Aamodt bol športovcom z radu stálic, nie na jednorazové použitie. Z piatich zimných olympiád vyšiel naprázdno iba v Nagane 1998. A tak o štyri roky kul pomstu, ktorá bola napokon najsladšia v jeho olympijskej bilancii. V Salt Lake sa stal dvojnásobným olympijským víťazom.

,,V kombinácii ma považovali za favorita, ale superobrovský slalom som išiel iba pre zábavu. Nemal som čo stratiť. Dá sa to povedať aj takto: chcel som si zalyžovať na dobrých tratiach.“Druhé zlato prišlo iba tri dni po kombinácii. Nemal problémy s regeneráciou?

,,Vo Svetovom pohári musíme niekedy za dva týždne zvládnuť aj desať pretekov. Na olympiáde iba päť. Pripomína mi to skôr dovolenku.“

Päťnásobný veterán zimných hier Kjetil André Aamodt vstúpil na alpskú scénu bezmála dve desaťročia pred posledným triumfom: po prvý raz sa spustil dolu Svetovým pohárom už 22. marca 1988.

,,Bolo to úchvatný zážitok. Alberto Tomba sa práve vrátil z olympiády v Calgary, kde sa stal dvojnásobným víťazom, a ja som zrazu stál vedľa neho na jednom štarte.“

Prečítajte si tiež: Legendy MS v zjazdovom lyžovaní vo Švédsku

Cesta k úspechu

Aamodt sa k nej dopracoval, ba skôr doplazil, aj po zlomeninách a s kovovými výstuhami v oboch členkoch. Na začiatku zimy 2003 ho krkolomný pád zaradil medzi ťažkých invalidov. Na ľadovci v Söldene si zlomil členok, potrhal kolenné väzy. Turín sa mu s pribúdajúcimi rôčikmi začal vzďaľovať míľovými krokmi. Na jednu zimu úplne vypadol z bieleho cirkusu.

Bolo mu nad slnko jasné, že v jeho veku sa doň vracia iba s obrovským odriekaním a sebazaprením. Po týchto strastiplných tortúrach napokon nádherne vzkriesil jeden zo svojich posledných športových snov.

,,Je to všetko bláznivé,“ radoval sa nezmar. ,,Pravdepodobne som najmladším i najstarším olympijským víťazom v mužskom alpskom lyžovaní. A že som nechal za sebou aj Hermanna Maiera, najlepšieho predstaviteľa super-G v histórii, tomu stále nemôžem uveriť. Je to skvelý pocit, práve pre tieto chvíle milujem šport.”

,,Rozhodol som sa správne, keď som pred superobrovským slalomom vynechal kombináciu a predĺžil čas na zotavenie. A možno ma na veľkých podujatiach sprevádza aj šťastie, ktoré však k športu patrí,“ priznal po ôsmej olympijskej medaile.

Motivácia a odhodlanie

,,Neviem o nijakom recepte. Milujem tento šport, od žiackych rokov som na sebe tvrdo pracoval a teraz mi to lyžovanie kúsok po kúsku vracia.“

Prečítajte si tiež: Tipy na lyžovanie v Záhrebe

,,V podstate som športový blázon. Jediné, na čo som sa ako štvor-päťročný díval v televízii, boli športové prenosy. Ak niečo miluješ, vtedy si pripravený veľa investovať. A keď na niečom tvrdo pracuješ, môžeš očakávať zaslúženú odmenu.

Prehľad úspechov

Po takmer dvoch desaťročiach sumarizoval neuveriteľnú zbierku dvadsiatich veľkých medailí (celkovo 9 - 6 - 5): osem zo zimných olympijských hier (4 - 2 - 2), dvanásť z majstrovstiev sveta (5 - 4 - 3). Impozantný výpočet.

Medailová bilancia

  • Zimné olympijské hry:
    • 1992 Albertville: super-G zlato, obrovský slalom bronz
    • 1994 Lillehammer: zjazd a kombinácia striebro, super-G bronz
    • 2002 Salt Lake City: kombinácia a super-G zlato
    • 2006 Turín: super-G zlato
  • Majstrovstvá sveta:
    • 1991 Saalbach: super-G striebro
    • 1993 Morioka: slalom a obrovský slalom zlato, kombinácia striebro
    • 1996 Sierra Nevada: super-G bronz
    • 1997 Sestriere: kombinácia zlato
    • 1999 Vail: kombinácia zlato, zjazd bronz
    • 2001 St. Anton: kombinácia zlato, obrovský slalom striebro
    • 2003 St. Moritz: zjazd striebro, kombinácia bronz

Okrem toho raz vyhral celkovo Svetový pohár (v zime 1993 - 1994) a všetkých jeho päť disciplín (dovedna 21). Takých alpských všeumelcov existuje dovedna iba päť.

Okrem Aamodta ešte Günther Mader (Rakúsko), Pirmin Zurbriggen (Švajčiarsko), Marc Giradelli (Luxembursko) a Bode Miller (USA).

Osobný život a zaujímavosti

Dátum narodenia: 2. septembra 1971 v Osle

Najúspešnejší lyžiar v alpskom lyžovaní s 20 medailami zo ZOH a MS

  • Štvornásobný olympijský víťaz (4 - 2 - 2)
  • Päťnásobný majster sveta (5 - 4 - 3)
  • Celkový víťaz Svetového pohára (1993 - 1994)

Vyhral 21 pretekov (1 zjazd, 5 super-G, 6 obrovských slalomov, 1 slalom a 8 kombinácií)

Vo Svetovom pohári absolvoval rekordných 444 pretekov

Ako naložíte s dvadsiatou medailou, opýtali sa ho trochu provokatívne na turínskej tlačovke?

,,Viem, čo neurobím. Nedám ju domov otcovi...“

Zdôraznil to síce položartom-polovážne, no jeho odpoveď skrývala aj isté trpké pozadie. Jeho otec, zamestnanec olympijského tréningového centra v Osle, totiž celú predchádzajúcu zbierku devätnástich medailí požičal a o dva dni ju zlodeji ukradli.

,,Aj tak trčali celý čas v zásuvke a nik sa o nej nezaujímal,“ tváril sa ich majiteľ, akoby si z tejto straty nerobil ťažkú hlavu. ,,Bezprostredne po tom, ako ich ukradli, som bol smutný, ale povedal som si, že je to iba bezcenný kúsok kovu, podstatné sú spomienky a skúsenosti.“

A potom naladil na humornú strunu:,,Ktovie, či ich vôbec niekto ukradol. Možno ich aj otec potajomky predal. O týždeň neskôr totiž jazdil na novom Porsche Cayenne...“

Ako najradšej oslavuje tento pohodový človek úspech?

,,V horizontálnej polohe. Ak získate niečo veľké, najlepšie je ľahnúť si a jednoducho vychutnávať krásny pocit vo svojom vnútri.“

Život po kariére

Aamodt ostal sám, ale nie dlho. Aj jeho športový čas sa naplnil. Po olympijskej zime 2006 musel zasa pod chirurgický skalpel. Poškodená chrupavka v kolene. Stihol však 29. januára 2006 prekonať o jeden štart rekord v počte pretekov v seriáli Svetového pohára, ktorý držal Marc Girardelli so 437 účasťami. Nór posunul rekord na 444.

,,Otázka neznie: čo ma bolí, ale čo ma ešte nebolí,“ priznal na odchode.

Desať mesiacov po Kjusovi to zapichol aj on. V zime 2006 - 2007 nepridal už ani jeden štart. Keď ho v januári 2007 vyhlásili za najúspešnejšieho nórskeho športovca roku 2006, oznámil so slzami v očiach:,,Dlho som po olympiáde rozmýšľal, ako ďalej. Cítim sa fyzicky aj psychicky unavený. Mám 35 rokov a rodinu. Je čas skončiť.“

Muž, ktorý zabehol polmaratón za hodinu a dvadsať minút, manžel bývalej baletky a modernej gymnastky Stiny Ostvoldovej prehodnotil svoje životné priority.

,,Mám krásnu dcérku Erle. Rád by som ju videl rásť.“

Po ukončení kariéry sa Kjetil André Aamodt pustil do nového života s rovnakou vášňou, akú mal na svahoch. V rodnom Nórsku založil lyžiarsku akadémiu, kde trénuje deti aj dospelých a odovzdáva im svoje know-how z rokov medzi svetovou elitou.

Zostal verný športu aj na obrazovkách - ako televízny komentátor a moderátor sa vrátil spolu s Lassem Kjusom v populárnej show Hvem kan slå Aamodt og Kjus?, kde ich diváci sledovali v netradičných výzvach.

Okrem toho sa stal veľvyslancom UNICEF a aktívne podporuje charitatívne projekty. A že chladní Severania...

Vývoj lyžovania na Slovensku

Vznik lyžovania u nás nemal korene v prirodzenej potrebe človeka, ako bolo napríklad pohyb v zasneženom teréne za účelom lovu a obstarávania najnutnejších potrieb na obživu. Nebol motivovaný ani výbojmi a obranou pred nepriateľmi, ako tomu bolo v dávnej minulosti v severských krajinách Európy. V lyžovaní u nás išlo od začiatku o zoznámenie sa s technikou novinky zábavy na snehu, o radosť a uspokojenie z pohybu v zasneženej prírode.

Nemôžem však ani nespomenúť, že v ojedinelých prípadoch, tak ako ich život prinášal, išlo aj o praktické využitie lyží na rôznych úsekoch každodennej činnosti. Územie Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem.

tags: #zjazdove #lyzovanie #4 #pohare #ziskal