Lyžovanie je v súčasnosti asi najpopulárnejší zimný šport rozšírený takmer po celom svete. Dokonale zasnežené a upravené zjazdovky, najmodernejšie vleky a lanovky, prepracované materiály, z ktorých sa vyrába oblečenie a samotné lyže. V týchto však ani náhodou neslúžili lyže na zábavu.
Počiatky lyžovania siahajú až do doby 5 000 rokov pred naším letopočtom. Naši predkovia neznášali zimu. Napadlo množstvo snehu, bol problém dostať sa k obžive. Základným podnetom na to, aby vznikli, bola potreba pohybu človeka v zimnej prírode pri zaobstarávaní najnutnejších životných potrieb. Človek si život uľahčil vynálezom predchodcu snežníc.
Podľa polárneho cestovateľa a výskumníka Nóra Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť strednej Ázie, okolie Bajkalského jazera a Altajských hôr. O vzniku lyží presnejšie vypovedajú kresby ako aj archeologické náleziská na rašeliniskách. Pomerne veľké množstvo týchto vykopávok je uložených v múzeách, najznámejšie sú na lyžiarskom štadióne Hlomenkollen v Oslo, v Štokholme, Helsinkách, Mníchove, vo Viedni a v Moskve. Prvé písomné pramene o lyžiach alebo o snežniciach pochádzajú z roku 444 pred n. l.
Najvýznamnejšie svedectvo zo stredovekého obdobia dejín lyžovania zanechal švédsky katolícky arcibiskup Olaus Magnus. Príchodom do severnej Európy sa zoznámil s lyžovaním, po vyhostení z krajiny sa usadil v Ríme, vydal dve publikácie, v ktorých zobrazoval predstavil lyže využívané pri love. Od začiatku 30. rokov 20. storočia bolo objavených 60 nálezísk predhistorických lyží vo Fínsku, 46 vo Švédsku a 12 v Nórsku.
Dlhodobým názvom používaným aj v tejto dobe je ,,ski“ ,mnoho historikov sa zaoberalo aj sa zaoberá tým odkiaľ toto slovo pochádza.Cesty a spôsoby šírenia boli rozličné. Lyžovanie v strednej Európe si hneď našlo miesto v alpských krajinách (Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku). Do alpských miest prenikali výrobky lyžiarskeho priemyslu, teoretické práce o lyžiarskej technike a o vyučovaní jazdy na lyžiach.
Prečítajte si tiež: Legendy MS v zjazdovom lyžovaní vo Švédsku
Súčasné moderné lyžovanie siaha do obdobia 19. a 20. storočia. Počiatky moderných lyžiarskych štýlov sa spájajú s chladnými severskými krajinami - úplne prvé pokusy boli vo Švédsku, no za kolísku moderného lyžovania sa považuje Nórsko. V nórskej oblasti Kristiania sa lyžiari venovali klasickým lyžiarskym disciplínam - behu a skokom na lyžiach.
Práve v tomto čase, v roku 1865, sa začína písať aj história lyžovania na Slovensku. Keď prvý prototyp lyží priviezol na naše územie lekárnik Cordidesz. Prvým oficiálnym užívateľom lyží bol Mikuláš Szontagh, ktorý použil lyže s jednou palicou v roku 1873. Ako prvý realizoval na lyžiach výstupy do Slavkovskej doliny a uskutočnil aj výstup na Slavkovský štít.
Na lyžiach sa vtedy objavovali takmer výhradne len majetní Nemci a Maďari. Postupne sa lyžovanie dostávalo aj do ostatných kútov Slovenska, hlavne do Kremnice, Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice. Kvalitatívny vývoj a popularita tohto športu sa veľmi rýchlo vzmáhali, preto sa v roku 1920 na Štrbskom Plese konali prvé majstrovstvá ČSR.
Moderná éra začala v 19. storočí v Nórsku, kde sa uskutočnili prvé súťaže. Prvý svetový šampionát sa konal v roku 1931. V roku 1924 vznikla FIS a o štyri roky neskôr sa konali prvé majstrovstvá. V roku 1970 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnili majstrovstvá sveta (MS) v klasickom lyžovaní, kde prebehol prvý farebný prenos do celého sveta. História lyžovania sa neskôr spájala najmä so Štrbským Plesom a jeho Areálom snov, kde sa v roku 1970 uskutočnili majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. V skokoch na lyžiach sa štyrmi najcennejšími kovmi môžu pochváliť dvaja muži - Fín Matti Nykänen a Švajčiar Simon Ammann. Medzinárodné zjazdové preteky pred FIS- uskutočnili sa v alpských disciplínach. Naša Mária Daňová skončila na 3. mieste.
Dnes je lyžovanie najobľúbenejšou zimnou športovou aktivitou. Techniku lyžovania podmieňuje aj kvalita lyžiarskeho výstroja, najmä lyží. Od klasického tvaru sa v posledných rokoch prechádza ku kratším carvingovým lyžiam s výrazným bočným vykrojením. Rozvoj lyžovania vo svete i na Slovensku bol postupným objavovaním nových vecí a učením sa na vlastných chybách. Od drevených lyží bez viazania, cez prvé prototypy viazaní až po najmodernejšie kompozitné materiály.
Prečítajte si tiež: O zjazdovom lyžovaní
Významné osobnosti slovenského lyžovania
Po úspešných 70. rokoch sa aj nová generácia lyžiarok zo Slovenska dokázala presadiť na medzinárodnej scéne. Medzi najlepšie patrili sestry Medzihradské alebo Ľudmila Milanová. Veľké úspechy dosiahla bezpochyby aj Veronika Velez-Zuzulová. Aj jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti.
Elena Medzihradská
Elena Medzihradská sa špecializovala predovšetkým na slalom a obrovský slalom. Vo Svetovom pohári debutovala už ako sedemnásťročná a na pretekoch vo Val d'Isére obsadila jedenástu priečku v obrovskom slalome. K jej najvýraznejším úspechom patria aj 17. priečka v slalome, 26. v obrovskom slalome a 21. v kombinácii z majstrovstiev sveta v Schladmingu 1982. Na svetovom šampionáte v Bormiu 1985 obsadila 16. miesto v slalome a 12. v kombinácii. V najtočivejšej disciplíne sa pýši aj 10. miestom zo Svetového pohára z Pfrontenu. Štart na OH 1984 v Sarajeve jej prekazila zlomenina ruky na posledných pretekoch pred OH. Na Svetovej univerziáde 1987 vo Vysokých Tatrách získala zlatú medailu v obrovskom slalome a dve strieborné - super G a v kombinácii.
Lucia Medzihradská
Jej sestra Lucia Medzihradská sa v roku 1986 stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome a kombinácii. Na zimných OH v Calgary 1988 obsadila 6. miesto v kombinácii a 10. v zjazde. O štyri roky neskôr bola na hrách v Albertville v kombinácii ôsma. Na MS 1993 v Morioke skončila v kombinácii siedma. Na ZOH 1994 v Lillehammeri už reprezentovala samostatné Slovensko a najlepšie umiestnenie dosiahla opäť v kombinácii - 13. miesto.
Ľudmila Milanová
Všestranná zjazdárka Ľudmila Milanová štartovala na ZOH v Calgary 1988 aj na ZOH v Albertville 1992 vo všetkých zjazdových disciplínach. Na Svetových univerziádach získala tri zlaté a tri strieborné medaily.
Veronika Velez-Zuzulová
Veronika Velez-Zuzulová už ako 14-ročná vyhrala obrovský slalom na Trofeu Topolino, neoficiálnych žiackych majstrovstvách sveta. Od 16 rokov (rok 2000) štartovala v pretekoch Svetového pohára. V roku 2002 sa stala juniorskou majsterkou sveta v slalome. V sezónach 2004 a 2007 vyhrala európsky pohár v slalome. Na ZOH štartovala štyrikrát - 2002, 2006, 2010 a 2018. Sezónu 2014 (vrátane ZOH 2014) v Soči musela pre zranenie vynechať. Najlepšie umiestnenie na majstrovstvách sveta dosiahla v roku 2015 v slalome v americkom stredisku Vail, keď skončila na 4. mieste. Na svoj prvý triumf v SP čakala do 29. decembra 2012, keď vyhrala slalom v rakúskom Semmeringu. Ešte v rovnakej sezóne 2013 dokázala vyhrať aj tzv. mestský paralelný slalom 1. januára 2013 v nemeckom Mníchove a 29. januára 2013 v Moskve skončila v rovnakej disciplíne druhá. V sezóne 2016 vyhrala prestížne slalomové preteky v rakúskom Flachau, tzv. „double“. Najprv 12. januára 2016 a o tri dni neskôr úspech zopakovala. Až v predposlednom slalome ročníka 2016 prišla o možnosť zisku malého glóbusu za slalom, keď na domácom svahu v Jasnej skončila tretia. Zuzulová druhým miestom vo finále získala celkovo druhú priečku v slalome vo Svetovom pohári. Na majstrovstvách sveta 2017 vo švajčiarskom St. Moritzi získala 14. februára v tímovej súťaži v družstve s Petrou Vlhovou, Andreasom Žampom a Matejom Falatom striebornú medailu. Kariéru ukončila v roku 2018 po zimných olympijských hrách.
Prečítajte si tiež: Tipy na lyžovanie v Záhrebe
Petra Vlhová
Jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti. Vo februári 2011 sa vo švajčiarskej Crans Montane stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome v kategórii do 18 rokov. V januári 2012 sa v rakúskom Innsbrucku stala víťazkou slalomu na zimných olympijských hrách mládeže. Pri svojej premiére vo Svetovom pohári zaznamenala veľký úspech, keď v slalome v rakúskom Semmeringu skončila na výbornom 11. mieste. Vo februári 2014 sa na domácom svahu v Jasnej stala juniorskou majsterkou sveta v slalome. Svoje prvé víťazstvo vo Svetovom pohári získala 13. decembra 2015 vo švédskom Aare v slalome. Na majstrovstvách sveta 2019 získala prvú individuálnu medailu pre Slovensko, keď vo švédskom Aare skončila druhá v alpskej kombinácii. 14. februára 2019 zvíťazila v obrovskom slalome a stala sa tak prvou slovenskou majsterkou sveta v tejto disciplíne. O dva dni ešte získala bronz v slalome. V roku 2019 skončila v celkových výsledkoch Svetového pohára na druhom mieste v slalome, obrovskom slalome aj v celkovom hodnotení. V sezóne 2019/2020 obsadila tretie miesto v celkovom poradí Svetového pohára a ako prvá slovenská lyžiarka v histórii si vybojovala malé glóbusy, keď triumfovala v klasifikácii slalomu aj paralelných disciplín a bola druhá v obrovskom slalome.
Zimná žiacka olympiáda na Štrbskom Plese
Štrbské Pleso, miesto, kde sa už viac než storočie píše história slovenských zimných športov, sa opäť stane dejiskom výnimočného podujatia. Druhá Zimná žiacka olympiáda pre základné a stredné školy sa uskutoční 26. a 27. januára 2026, symbolicky desať dní pred začiatkom Zimných olympijských hier Miláno - Cortina d’Ampezzo 2026. Práve Štrbské Pleso - kolíska organizovaného lyžovania na Slovensku, dejisko prvých lyžiarskych pretekov už v roku 1905 a hostiteľ Majstrovstiev sveta v severských disciplínach FIS 1970 - dodáva podujatiu jedinečný historický rozmer. Tam, kde kedysi súperili svetové lyžiarske legendy, dnes dostávajú priestor nové generácie.
Podujatie sa koná pod patronátom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, v spolupráci so Zväzom slovenského lyžovania, Slovenským olympijským a športovým výborom a Slovenským paralympijským výborom. Jednou z hlavných noviniek druhého ročníka je integrácia detí zo základných a stredných škôl s fyzickým aj mentálnym znevýhodnením. Zimná žiacka olympiáda tak prirodzene zdôrazňuje hodnoty inklúzie, rovnosti príležitostí a dostupnosti športu pre všetkých, bez rozdielov.
Už prvý ročník potvrdil, že olympijské hodnoty majú medzi deťmi obrovskú silu. Podujatie v roku 2025 osobne podporila olympijská víťazka Petra Vlhová, ktorá svojou prítomnosťou dodala mladým športovcom nielen prestíž, ale najmä motiváciu a vieru, že sny o veľkých pretekoch sú dosiahnuteľné. Kým v roku 2025 sa jej zúčastnilo takmer 400 detí zo 100 škôl, organizátori sa rozhodli kapacitu druhého ročníka navýšiť na 500 účastníkov, aby mohlo štartovať ešte viac mladých lyžiarov a snowboardistov z celého Slovenska.
Podujatie zostáva otvorené pre registrovaných aj neregistrovaných športovcov, pričom jeho cieľom je nielen hľadanie talentov, ale aj budovanie pozitívneho vzťahu k pohybu, športu a zdravému životnému štýlu. Silným symbolickým momentom bude príchod olympijskej vlajky, ktorú prinesú mladí lyžiari a snowboardisti, spolu so slovenskou vlajkou a olympijskou fakľou.
Vrcholom ceremoniálu bude zapálenie olympijského ohňa. Pochodeň k stojanu prinesú jedenásť paralympijská víťazka v alpskom lyžovaní Henrieta Farkašová a olympijský zjazdár Martin Bendík. Henrieta Farkašová patrí medzi najúspešnejšie slovenské športovkyne histórie a dlhodobo je silným hlasom inklúzie v športe. Práve ona vo svojom vystúpení zdôrazní význam rovnosti šancí, rešpektu a olympijských hodnôt, ktoré Zimná žiacka olympiáda prirodzene prináša.
Počas dvojdňového programu si účastníci zmerajú sily v šiestich olympijských disciplínach. Zjazdári sa predstavia v obrovskom slalome a skicrosse, bežcov na lyžiach čaká šprint a tímová súťaž, snowboardisti zabojujú v snowboardcrosse a alpskom snowboardingu.
Druhá Zimná žiacka olympiáda tak nebude len súťažou, ale aj oslavou mladých talentov, pohybu a silných tradícií zimných športov v Tatrách - na mieste, kde sa už viac než sto rokov rodia veľké športové príbehy.
Program 2. Zimnej žiackej olympiády:
- január 2026 (pondelok)
- 9:30 Slávnostné otvorenie (príhovory, kultúrny program, zapálenie olympijského ohňa)
- 11:00 Súťaže: PARA obrovský slalom, beh na lyžiach - klasická technika (intervalový štart)
- 11:00 Obrovský slalom
- 14:00 Snowboardcross
- 14:15 & 16:15 Vyhlásenie výsledkov
- január 2026 (utorok)
- 9:00 Privítanie a rozvička
- 10:30 Súťaže: slalom, beh na lyžiach - hromadný štart (U10-U12 klasicky, U14-U18 voľne)
- 13:15 Skicross
- 13:30 & 15:30 Vyhlásenie výsledkov
- 15:45 Koniec podujatia a tombola
Sledujte Zväz slovenského lyžovania na sociálnych sieťach: Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa dozviete viac tu.
tags: #zjazdove #lyzovanie #majstrovstva #sveta