Lyžovanie patrí k bežným zimným aktivitám a lyžiarsky šport patrí medzi najzastúpenejšie športy na svete. Či už lyžujete pretekársky, alebo len tak pre zábavu, pravdepodobne ste sa nikdy nezamysleli nad tým, ako také lyže vlastne vznikli. Mnoho ľudí všetkých vekových kategórií a aj rôznych sociálnych pomerov využíva lyžovanie na zimnú rekreáciu. Lyžovanie prešlo veľmi dlhým nielen technickým, no i metodickým a didaktickým vývojom, ktorý v poslednom storočí nabral obrátky.
História lyžovania siaha až do čias mezolitu. Vynález lyží sa spája s obdobím niekde medzi 8000 a 6000 pred naším letopočtom. Za prvú komunitu, ktorá využívala lyže sa považujú Saamovia, domorodí obyvatelia Škandinávie. Tí ich používali pri love.
Lyže neslúžili vždy len na zábavu. Lyžovanie sa spájalo aj s božstvami. V Nórskej mytológii sa objavovali Ullr a Skade, Boh a Bohyňa lyžovania. Prvé zmienky o nich pochádzajú z roku 1300 p. n. l.
Lyžovanie sa tiež dlho používalo na vojenské účely. Nórski muži na lyžiach preskúmavali okolie pred bitkou pri Osle (r. 1200). Lyžiarske jednotky sa používali aj vo Švédsku v roku 1452 a od 15. do 17. storočia sa lyže používali vo vojne vo Fínsku, Nórsku, Rusku, Poľsku a Švédsku.
Preteky v alpskom lyžovaní ako organizovaný šport začali v Amerike a Nórsku v roku 1861. V roku 1932 boli úspešne vynájdené prvé trojvrstvové laminátové lyže. Prvé z týchto lyží boli predávané pod značkou Splitkein v Nórsku a ako lyže Anderson & Thompson v USA.
Prečítajte si tiež: O zjazdovom lyžovaní
Prvé lyžiarske aktivity na Slovensku
Na území Slovenska svojím geografickým položením, ustálenou vnútrozemskou klímou, prírodnými a spoločenskými danosťami spĺňalo najnáročnejšie podmienky na vznik turistiky a jej neskorších rôznych foriem. Svojím prírodným bohatstvom, priemyslom, obchodom a kultúrnym rozvojom miest predstavovalo významnú časť vtedajšieho Uhorska.
Zimná turistika v tomto období predstavovala prvé pokusy o chôdzu na lyžiach, nesmelé vychádzky do najbližšieho okolia a prvé opatrné spúšťanie sa z miernych kopcov. Tieto lyžiarske aktivity však nemali nič spoločné s dnešnou predstavou jazdy na lyžiach. V začiatkoch lyžovania u nás išlo o jednu z ešte neustálených foriem turistiky, z ktorej sa postupom času vyvinula „zimná turistika na lyžiach“.
Rozvoju lyžovania v tomto období napomáhal ešte jeden spoločenský jav. Lyžovanie sa totiž koncom 19. storočia stávalo neodolateľnou módou.
Propagovaniu lyžiarskej turistiky vo Vysokých Tatrách sa ako prvá začala venovať liptovská sekcia UKS, ktorá už od roku 1889 začala organizovať lyžiarske výlety do okolia najmä Štrbského Plesa. Krátko po mikulášskych turistoch začali terény Mlynickej a Mengusovskej doliny vyhľadávať aj košickí, kežmarskí a spišskonovovestskí turisti na lyžiach.
Samotné lyže začali intenzívnejšie využívať pri svojom horskom výcviku v tatranskom teréne najmä vojaci na dlhé, kondičné pochody, až na niekoľko desiatok kilometrov. Prvý takýto zaznamenaný lyžiarsky kurz sa uskutočnil vo februári 1899 a na jeho záver 27. februára 1899 nastúpili jeho účastníci na lyžiarsky beh na trase Štrba - Štrbské Pleso - Veľký Slavkov. Naša lyžiarska história preto pokladá túto udalosť za historicky prvé lyžiarske preteky v behu na lyžiach na území Slovenska.
Prečítajte si tiež: Legendy MS v zjazdovom lyžovaní vo Švédsku
Používanie lyží na praktické účely sa u nás v počiatkoch prelínalo s ich využívaním na rozptýlenie a zábavu. Lyže ale vzbudzovali veľký záujem obyvateľstva v horských oblastiach Slovenska, ktoré navštevovali turisti a lyžiari a kde sa konali vojenské kurzy.
Lyžiarsky výstroj, ktorý postupne prenikal na trh, bol pre širší okruh záujemcov cenovo nedostupný. Záujem o lyžovanie a vynachádzavosť našich ľudí prekonali postupne aj tento problém. Koncom 19. storočia sa u nás začína šíriť už aj individuálna výroba lyží a postupne aj ostatného lyžiarskeho výstroja.
Organizované lyžovanie na Slovensku
Zvýšený záujem o lyžovanie si na území Slovenska vyžiadal 13. decembra 1913, teda pred 110 rokmi, založenie samostatnej lyžiarskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Spišskej Novej Vsi. Tento dátum je preto považovaný v slovenskej lyžiarskej historiografii nielen za začiatok organizovaného lyžovania na Slovensku, ale aj za vznik prvého samostatného organizačného subjektu v lyžovaní. Predsedom lyžiarskej sekcie sa stal Dr. Gyözo Bruckner, tajomníkom Lajos Rokfalussy a pokladníkom Aladár Marcsek. Pri založení mala sekcia 50 členov.
Už v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok /UKS/ ako vôbec prvá turistická organizácia nielen na území Slovenska, ale aj v celom Uhorsku. Vytvorením tohto spolku, ktorý vznikol ako piaty horský spolok na svete, získala turistika u nás organizovanú podobu. Ako potvrdil neskorší vývoj, založenie UKS a jeho sekcií malo veľký vplyv na rozvoj turistiky, na vznik lyžiarskej turistiky a neskôr aj pretekového lyžovania.
Lyžiari v Spišskej Novej Vsi po založení lyžiarskej sekcie UKS v decembri 1913 svoju aktivitu ešte zvýšili. Vždy pred zimnou sezónou vypracovali aj program lyžiarskych túr a usporiadali aj kurz pre začiatočníkov. Cieľom týchto túr bolo často práve Štrbské Pleso a jeho okolie. Sekcia vstúpila do histórie lyžovania na Slovensku aj prostredníctvom svojich pretekárov v behu na lyžiach Lajosa Rokfalussyho a Imrich Teschlera, ktorí obsadili popredné miesta na pretekoch v roku 1914 v Kremnici a v Tatranskej Polianke. Boli to prví domáci pretekári, ktorí sa dokázali presadiť aj na medzinárodných pretekoch v lyžovaní. Fenomén lyžovania sa tak začal šíriť postupne na celom území Slovenska.
Prečítajte si tiež: Tipy na lyžovanie v Záhrebe
Lyžiarsky šport sa na našom území začal šíriť v 2. polovici 19. storočia. Zo začiatku išlo skôr o zábavu a radosť z pohybu na čerstvom vzduchu. Koncom 19. storočia sa stalo lyžovanie fenoménom turistiky a cestovného ruchu.
V roku 1911 sa v Tatrách začalo na lyžiach aj súťažiť. Prvé zjazdárske preteky viedli po šesťkilometrovej trati od Sliezskeho domu do Tatranskej Polianky. O dva roky neskôr vybehli na prvú súťaž lyžiari na bežkách. Prví skokani si zaskákali na drevenom lyžiarskom mostíku nad Tatranskou Poliankou.
Súťažné prvky pretekového lyžovania prenikli u nás do jeho turistickej podoby začiatkom 20. storočia. Módnymi sa stávali lyžiarske kurzy, o čoraz populárnejší zimný šport sa začala zaujímať aj široká verejnosť. Výsledkom bolo organizovanie rôznych lyžiarskych pretekov, ktorých súčasťou boli, prirodzene, aj ženy.
Ženy v slovenskom lyžovaní
Jednou z prvých lyžiarok na Slovensku, ktorá sa venovala pretekovému lyžovaniu, bola Anikó Eleödová, zo známej lyžiarskej rodiny Daňovcov pochádzala Mária Daňová - Sobotová. Lyžovaniu sa aktívne venovala aj známa autorka literatúry pre mládež, poetka a prekladateľka Maša Haľamová. Súčasťou lyžovania sú však okrem pretekárok aj rozhodkyne, funkcionárky, učiteľky lyžovania, ale napríklad aj chatárky.
K rozvoju ženského pretekového lyžovania prišlo v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jednou z prvých reprezentantiek Československa bola Oľga Bruková, neskôr Žampová (stará mama bratov Žampovcov). Sedemdesiate roky 20. storočia priniesli slovenskému ženskému lyžovaniu dovtedy najväčšie úspechy na medzinárodnej scéne. Silnú generáciu lyžiarok predstavovali Anna Droppová, sestry Kuzmanové, Jana Šoltýsová a ďalšie. Po úspešných 70. rokoch sa aj nová generácia lyžiarok zo Slovenska dokázala presadiť na medzinárodnej scéne. Medzi najlepšie patrili sestry Medzihradské a Ľudmila Milanová. Veľké úspechy dosiahla bezpochyby Veronika Velez - Zuzulová.
Lyžovanie na Slovensku dnes
Slovensko je v prevažnej miere hornatá krajina, typická svojou vertikálnou členitosťou. Tento fakt spolu s vnútrozemskou klímou vytvára na Slovensku priaznivé podmienky na lyžovanie. Ideálne prírodné podmienky predurčili najmä Tatry, aby sa v miestnych strediskách už od konca 19. storočia naplno rozvíjali zimné športy.
V súčasnosti popri ďalších známych tatranských a fatranských lyžiarskych strediskách vzniklo aj v nižších pohoriach viacero stredísk, ktoré rozširujú ponuku na lyžovanie. Na Slovensku sa dá lyžovať v zime už skoro všade. Lyžiarske zjazdovky vybavené vlekmi nachádzame od najnižších horstiev, ako sú Malé Karpaty na západe, až po Nízke Beskydy na východe.
Masovým používaním zariadení na umelé zasnežovanie svahov a konzerváciu snehovej pokrývky sa prakticky zotreli rozdiely v dĺžke lyžiarskej sezóny medzi vysokohorskými a podhorskými lyžiarskymi centrami.
Záujem o lyžovanie na Slovensku v posledných rokoch rýchlo rastie, čo sa prejavuje aj v čoraz väčšej návštevnosti lyžiarskych stredísk. Milovníci zjazdového a bežeckého lyžovania ako aj snoubordingu k nám prichádzajú vo veľkom počte zo zahraničia, takže význam slovenských lyžiarskych stredísk je z roka na rok väčší. Lyžiari nájdu na Slovensku viac ako 1 000 lyžiarskych vlekov a 30 lanoviek v takmer 100 lyžiarskych strediskách.
Spoločnosť Sitour a Záujmové združenie prevádzkovateľov lanoviek LAVEX urobili v roku 2003 projekt, ktorého hlavným cieľom bolo vytvoriť jednotnú kategorizáciu lyžiarskych stredísk na Slovensku podľa vzoru osvedčených ratingov európskych lyžiarskych svahov. Na základe 25 kritérií s rôznym bodovým hodnotením podľa vzoru alpských krajín sa jednotlivým lyžiarskym strediskám prideľovali hviezdičky od 1 do 5, vyjadrujúce stav technického vybavenia, údržby svahov, kvality špeciálnych a štandardných služieb.
Dotazník s kritériami a s množstvom údajov o zimnej sezóne vyplnili pre- vádzkovatelia 73 lyžiarskych stredísk. Ďalšie lyžiarske strediská boli takisto oslovené, avšak včas nedodali svoje podklady. Z tohto dôvodu nie je zoznam lyžiarskych stredísk úplný a niektorí prevádzkovatelia tu chýbajú.
Prehľad lyžiarskych stredísk na Slovensku
| Pohorie | Lyžiarske stredisko | Hodnotenie |
|---|---|---|
| Nízke Tatry | Jasná | **** |
| Vysoké Tatry | Štrbské Pleso | **** |
| Nízke Tatry | Donovaly | **** |
| Kysucké Beskydy | Veľká Rača - Oščadnica | **** |
| Veľká Fatra | Skipark Ružomberok | **** |
| Malá Fatra | Vrátna | **** |
| Volovské vrchy | Plejsy | **** |
| Veľká Fatra | Jasenská dolina | **** |
| Čergov | Drienica | **** |
| Západné Tatry | Roháče - Spálená dolina | **** |
| Belianske Tatry | Ždiar - Strednica | *** |
| Volovské vrchy | Kavečany | *** |
Lyžiarske stredisko Jasná je najvýznamnejším centrom lyžovania na Slovensku. Nachádza sa pod vrchom Chopok (2 024 m) na severných svahoch ďumbierskej časti Nízkych Tatier, v závere Demänovskej doliny. Lyžiarske zjazdovky zahŕňajú ľahké, stredne ťažké aj ťažké trate. Lyžiarske trate a lanovky sú situované v lokalitách Záhradky, Jasná a Otupné a smerujú prevažne k rozľahlému masívu Chopka.
Lyžiarske stredisko Štrbské Pleso je jedným z dvoch najvýznamnejších lyžiarskych centier. Rozkladá sa vo Vysokých Tatrách pri jazere Štrbské pleso, v oblasti Tatranského národného parku. Má výborné podmienky pre zjazdové i bežecké lyžovanie. Zjazdové trate sa využívajú na svahoch Soliska.
Lyžiarske stredisko Donovaly sa rozprestiera na rozhraní pohorí Veľká Fatra a Nízke Tatry, okolo rovnomennej obce ležiacej v horskom sedle. Cez sedlo prechádza medzinárodný cestný ťah z Oravy a Liptova na južné Slovensko, ktorý oddeľuje dva lyžiarske areály Donovál - Zahradište vhodné pre menej náročných lyžiarov a Nová hoľa s náročnejšou zjazdovkou.
Lyžiarske stredisko Snow Paradise Veľká Rača - Oščadnica leží v severozápadnom kúte Slovenska pri hraniciach s Poľskom, v blízkosti pohraničného vrchu Veľká Rača (1 236 m). Lyžiarske terény ležiace nad pásmom lesa sú prevažne rozľahlými lúkami na svahoch Veľkej Rače, prístupnými z dvoch lokalít - Dedovka a Lalíky. Atraktívna je aj bežecká lyžiarska trať vedúca prevažne po hrebeni Veľkej Rače, tzv.
Lyžiarske stredisko Skipark Ružomberok je situované nad mestom Ružomberok na severných svahoch vrchu Malinné (Malinô brdo) v pohorí Veľká Fatra. Na okraji Ružomberka z lokality Hrabovo, ktoré je vstupnou bránou k lyžiarskemu stredisku vedie smerom k Malinnému kabínková lanovka. Lyžiarske stredisko má vhodné podmienky pre začiatočníkov, menej náročných ako aj náročných lyžiarov.
Lyžiarske stredisko Ski centrum Vrátna v krivánskej časti pohoria Malá Fatra je jedným z najnavštevovanejších lyžiarskych stredísk na Slovensku. S lokalitami Paseky, Príslop, Pod Sokolím, Grúň a Snilovské sedlo poskytuje toto lyžiarske stredisko výborné podmienky aj pre náročných lyžiarov. Atraktivitu strediska dopĺňajú možnosti pešej turistiky a množstvo bežeckých tratí.
Lyžiarske stredisko Relax Center Plejsy sa nachádza v severovýchodnej časti Volovských vrchov neďaleko mesta Krompachy. Severne orientované svahy sú vhodné predovšetkým pre stredne náročných lyžiarov, čiastočne aj pre začiatočníkov. Keďže všetky zjazdovky sú umelo zasnežované, návštevník tu vždy nájde kvalitné trate.
Lyžiarske stredisko Jasenská dolina sa nachádza v turčianskej časti pohoria Veľká Fatra. Je ľahko prístupné z Martina a jeho okolia. Na širokom lúčnatom svahu sa lyžuje aj pri malej snehovej prikrývke. V stredisku funguje moderná veľkokapacitná sedačková lanovka, osvetlené perfektne udržiavané a zasnežované svahy ako aj informačné centrum.
Lyžiarske stredisko Ski Drienica je najvýznamnejším strediskom severnej časti východného Slovenska. Nachádza sa v pohorí Čergov na ploche takmer 1,5 km2. Tvoria ho dva areály. Prvým z nich je Drienica nachádzajúca na začiatku Drienickej doliny s miernymi svahmi vhodnými pre začiatočníkov i menej náročných.
Lyžiarske stredisko Roháče - Spálená dolina sa nachádza na severných svahoch Západných Tatier v Spálenom žľabe neďaleko obce Zuberec, známej ako centrum vysokohorskej turistiky a lyžovania na Orave. Lyžiarske terény pre náročných i menej náročných sú orientované na sever a majú vhodné snehové podmienky od jesene do jari.