Tenis, označovaný aj ako biely šport, je loptová hra pre 2 alebo 4 hráčov. Variant s 2 hráčmi je dvojhra, variant so 4 hráčmi štvorhra. Existuje klasická a zmiešaná štvorhra, pri klasickej proti sebe hrajú dva páry mužov alebo žien, pri zmiešanej je v každom páre jeden muž a jedna žena.
História tenisu
Pravidlá tenisu prešli od svojho vzniku, kedy si hru pod názvom spharistike (odvodeného od gréckeho slova pre hru s loptičkami) a základne pravidlá dal patentovať v roku 1873 major anglickej armády Walter Clopton Wingfield.
Patentoval si taktiež aj náčinie, dve žrde, sieť, rakety a gumené loptičky.
V 16. storočí sa k tejto hre pridala raketa.
História moderného tenisu siaha až do 19. storočia, keď boli v Anglicku vypracované prvé formálne pravidlá hry vrátane nahradenia dvorca s dvoma trapézmi obdĺžnikovou verziou.
Prečítajte si tiež: Zmiešaná štafeta: pravidlá a priebeh
Prvý turnaj na kurte upravenom na hru vonku sa uskutočnil v roku 1874 v areáli londýnskeho Wimbledonu.
V roku 1924 Medzinárodná tenisová federácia (ITF), ktorá dohliada na hry na rôznych úrovniach a reguluje ich.
Tenisový dvorec / kurt
Tenisový dvorec / kurt je obdĺžnik 23,77 m dlhý a 8,23 m široký.
V strede je predelený sieťou, ktorá je zavesená na kovovom lane a upevnená na dvoch stĺpikoch po bokoch.
Výška siete je 1,07 m.
Prečítajte si tiež: Všetko o Zmiešanej Štafete v Biatlone
V strede je stiahnutá bielym pásom, širokým najviac 5 cm, tzv. wimbledonom a ma výšku 0,91 m.
Pri dvojhre je sieť podopretá dvoma úzkymi tyčkami, ktoré sú umiestnené 0,91 m od čiary pre dvojhru.
Kratšia čiara sa nazýva základnou čiarou, dlhšia je pozdĺžna čiara.
V kurte sa nachádzajú taktiež čiary pre podanie, ktoré sú vzdialené od siete 6,40 m a sú rovnobežné so základnou čiarou.
Kurt medzi sieťou a touto čiarou je rozdelený strednou čiarou podania.
Prečítajte si tiež: Všetko o zmiešanej štafete v biatlone
Týmto sa tento priestor rozdelí na dve samostatné polia pre podanie.
Pre štvorhru je dvorec široký 10,97 m, čo je teda o 1,37 m na každej strane.
Základne typy dvorcov sú: antukový, trávnatý, umelá tráva, tvrdý povrch (betón, asfalt, koberec) a umelé halové povrchy (taraflex, play-it, supreme).
Vybavenie
Raketa
Tenisová raketa je najdôležitejšou časťou základnej výbavy tenistu.
Súčastná doba ponúka širokú škálu kvalitných tenisových rakiet.
Výber správnej rakety je veľmi dôležitý, keďže každému hráčovi môžu vyhovovať iné vlastnosti.
Rakety vážia v rozmedzí od 260 - 340 g. Ženy sa skôr prikláňajú tých ľahším a muži zase k trochu ťažším typom rakiet.
Raketa môže byť taktiež rôzne vyvážená. Buď je to na stred, do hlavy alebo do držadla.
Pri veľkostiach hlavy rakety platí pravidlo že väčšie hlavy zvyšujú aktívnu odrazovú plochu rakety ale na druhej strane znižujú presnosť a razanciu úderu.
Výplet rakety môže byť z prírodných materiálov, syntetických alebo kombináciou týchto dvoch typov.
Prírodne sú viac pružnejšie ale taktiež aj drahšie.
Syntetické sú na druhej strane viac odolnejšie vlhku, menej sa opotrebujú a sú lacnejšie.
Loptičky
Spolu s tenisovou raketou, sú tenisové loptičky pravdepodobne najpotrebnejším náčiním pri tenise.
Súčasné, žlté tenisové loptičky boli uvedené do tenisu v roku 1972, keď Medzinárodná tenisová federácia zakomponovala tieto loptičky do pravidiel tenisu.
V minulosti boli loptičky najčastejšie čierne alebo biele (podľa kurtu) a vyrábali sa iba z gumy.
Pravidlá hry
Zápas sa hrá obvykle na dva alebo tri víťazné sety.
Set vyhráva hráč, ktorý v sete získa minimálne 6 hier (gemov), pričom súper musí mať o dve hry menej.
Každá hra sa delí na výmeny, pričom každá začína podaním.
V každej hre podáva iný hráč.
Hráč vyhráva výmenu ak:
- jeho súper zahrá loptičku do outu (mimo dvorec) alebo do siete
- sa jeho súper dotkne loptičky časťou svojho tela
- loptička dvakrát dopadne na zem na súperovej polovici
- sa jeho súper raketou dvakrát dotkol loptičky
- jeho súper nie je schopný vrátiť loptičku naspäť
- sa loptička dotkne stropu (v prípade, že sa hrá v hale)
Bodovanie
Vo výmene sa boduje nasledujúcim spôsobom: po prvej výmene je stav vždy 15 - 0 resp. 0 - 15 (v prvom prípade vyhral podávajúci, v druhom prijímajúci).
Ďalšia výmena sa opäť hodnotí pätnástimi bodmi, takže stav môže byť 30 - 0, 0 - 30 alebo 15 - 15.
Ak nasledujúcu výmenu vyhrá hráč, ktorý ma 30 bodov, pridáva sa už len 10 bodov, čiže stav môže byť 40 - 0 alebo 0 - 40, resp. rôzne variácie stavu, keď zvíťazí hráč, ktorý ma 30 bodov.
Stav 40 - 40 sa nazýva zhoda a hráč, ktorý vo výmene za tohto stavu zvíťazí, získava výhodu.
Ak vyhrá aj nasledujúcu výmenu, vyhráva hru (gem).
Ak nezvíťazí, opakuje sa stav 40 - 40 až kým jeden z hráčov nezvíťazí.
Mimo zhody zvíťazí hráč, ktorý zvíťazí vo výmene za stavu 40-x, pričom rozdiel musí byť minimálne o dve loptičky, inak opäť nastáva zhoda.
Za stavu 6 - 6 na gemy zápas nepokračuje ďalšou hrou, ale nastáva tie-break, v ktorom hráči striedavo podávajú (každý hráč podáva dvakrát, okrem úvodného podania, keď podávajúci podáva iba raz).
Boduje sa už iba po jednom bode.
Zvíťazí hráč, ktorý ako prvý dosiahne 7 bodov, pričom aj tu platí pravidlo, že druhý hráč musí mať o dva body menej.
Vo Wimbledone sa v piatom sete nehrá tie-break, ale hrá sa normálne na klasické gemy, až kým jeden z hráčov nedosiahne počet gemov o dva vyšší ako jeho súper (nahrať však musí minimálne šesť gemov).
V profesionálnom tenise, v klasickej štvorhre, za vyrovnaného stavu na sety, sa rozhodujúci set hrá formou tie-breaku, hráči však musia dosiahnuť minimálne 10 bodov, inak sú pravidlá zhodné s klasickým tie-breakom.
Ďalšie pravidlá
Hráči sa môžu ľubovoľne pohybovať po kurte aj mimo neho. Loptičku však môžu zahrať iba do určeného priestoru (pri dvojhre je to "orezaný" kurt, bez postranných priestorov, pri štvorhre je to celý kurt), inak ide o aut.
O aut sa však nejde, ak sa loptička pri výmene alebo pri podaní nejakou svojou časťou dotkne ľubovoľnej čiary (v dvojhre to platí pre všetky čiary, okrem tých na úplnom kraji kurtu po stranách; pri podaní platia len čiary ohraničujúce pole podania).
Výmena začína podaním.
Úvodné podanie smeruje vždy z pravej strany kurtu na ľavú.