Kopanie základov budúceho rodinného domu, výstavba cesty, práce na poli, rybačka či zber húb môže priniesť prekvapenie v podobe starej vojenskej munície. Najčastejším nálezom je práve delostrelecká mína. Sú oblasti, kde sú nálezy munície niekoľkokrát do týždňa. Najviac ich je tam, kde prebiehali vojnové boje - na strednom Slovensku, pri Štúrove na južnom Slovensku či v okolí Dukly na východnom Slovensku.
Bezpečnostné opatrenia pri náleze munície
Pri každom náleze treba postupovať mimoriadne opatrne a počítať s tým, že je nebezpečný. Účinok sa skladá z dvoch faktorov. Sortiment delostreleckých mín je pomerne široký, najmä pokiaľ ide o ich veľkosť. Začínajú na rozmere približne 50 milimetrov v priemere a končia na rozmeroch rádovo stoviek milimetrov. Od toho sa odvíja množstvo výbušniny vo vnútri, a teda aj ich ničivý účinok. Aj pri tých najmenších mínach sú črepiny nebezpečné až do vzdialenosti približne 100 metrov.
Niekedy sú ľudia takí aktívni, že nález sami prinesú. Je to však trochu nelogické. Zákon o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii myslí v jednom ustanovení aj na takúto situáciu. Nálezca je povinný takýto predmet označiť, aby sa dal nájsť, ak od neho musí odísť. Týka sa to najmä prípadov, keď je munícia nájdená napríklad v lese. Ľudia od miesta nálezu odídu, keď napríklad nemajú signál a nález chcú telefonicky ohlásiť. Treba však vychádzať z toho, čo máme k dispozícii. V lese je to drevo, takže predmet možno ohradiť konármi.
Chcel by som zdôrazniť, aby sa ľudia nebáli zavolať. Aj keby to bolo 50 na 50. Nikto im nebude vyčítať, pokiaľ to nebude munícia a ani im nikto nebude zosobňovať výjazd na miesto. V prvom rade sa snažíme od nálezcu zistiť všetko o predmete - ako vyzerá, kde bol nájdený. Následne sa pyrotechnik musí na predmet pozrieť a identifikovať, o aký typ munície ide. Na základe typu munície a jej stavu posúdi, či je, alebo nie je schopná prepravy.
Pokiaľ vyhodnotí, že stav munície umožňuje jej bezpečnú prepravu, munícia je za dodržania bezpečnostných opatrení vyzdvihnutá a prevezená do skladu. Tam si počká na likvidáciu. Munícia sa štandardne nelikviduje hocikde. Tu sú opäť dve možnosti. Prvou je likvidácia priamo na mieste, kde bola nájdená. Pre pyrotechnika je to najbezpečnejšie, pretože s predmetom nemusí manipulovať. Nie vždy je to možné, pretože miesta nálezov môžu byť rôzne. Je rozdiel nájsť niečo v lese a v hlavnom meste.
Prečítajte si tiež: Význam kalibrov zbraní
Ak nie je možné zneškodnenie munície priamo na mieste nálezu, pyrotechnik musí nájsť najbližšie vhodné miesto na jej likvidáciu a nejakým spôsobom ju naň prepraviť, či už v rukách, alebo na nejakom vozíku. Do značnej miery tam nastupuje aj improvizácia v daných podmienkach. Takýto problém je najmä pri leteckých bombách. Muníciu sa snažíme vždy najskôr znefunkčniť a prepravovať ju v takomto stave, ak znefunkčnenie nepredstavuje väčšie nebezpečenstvo ako preprava. V Nových Zámkoch sa nedávno našla veľká letecká bomba, z ktorej sa nám podarilo vybrať oba zapaľovače, tým sa stala nefunkčnou. Bude z nej učebno-historický exponát.
Príklad nálezu munície
Dvaja školáci z Trenčianskych Teplíc našli nedávno v miestnom potoku časť munície z čias druhej svetovej vojny. Išlo o takzvanú mínometku. Strela sa skladá z dvoch častí. Ide o aktívnu časť, ktorá v mieste dopadu vybuchuje. V zadnej časti sa nachádza rúrka so stabilizačnými krídelkami. Je to individuálne, odborník sa na to musí pozrieť priamo na mieste.
Ak by aj v náleze z Trenčianskych Teplíc základná náplň bola, dlhodobým pobytom vo vode by sa znefunkčnila. Všeobecne sa však nedá vychádzať z predpokladu, že ak bola munícia ponorená vo vode, tak bude nefunkčná. Existuje veľa druhov výbušnín, ktoré sú proti vode odolné. Ich funkčnosť nezanikne tým, že sú vystavené vlhkosti.
Technické aspekty znehodnocovania zbraní
Technický postup pre znehodnotenie zbrane je buď vložením oceľového kolíka do nábojovej komory zbrane a jeho zvarením, odstránením úderníka a zápalníka, vyvŕtaním otvoru do hlavne kolmo cez jej jednu stenu v mieste priechodu medzi nábojovou komorou a vodiacou časťou vývrtu; priemer otvoru sa musí rovnať 0,8 až 0,9 priemeru vývrtu, vyhotovením spojenia iným nerozoberateľným spojom.
Významné bitky 2. svetovej vojny
Druhá svetová vojna je veľkolepé obdobie ako i smutné. Milióny ľudí prišlo o život kvôli šialenému plánu jedeného človeka. Adolf Hitler ktorého prezývali Fuhrer (vodca) bol nespokojný s niekdajšou situáciou v Nemecku ktorá sa začala po podpísaní Versailskej zmluvy a začal pracovať na svojom veľkom pláne. V roku 1933 sa Hitler dostal k moci. Stál na čele svojej strany NSDAP (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). Všetko sa to začalo v roku 1.9. 1939 keď Nemecko zaútočilo na Poľsko.
Prečítajte si tiež: Strelivo na Slovensku
Bitka o Stalingrad
Bola to najvýznamnejšia bitka v druhej svetovej vojne. Do nej sa vo vojne Nemecku darilo, ale po nej sa začala situácia otáčať. Nebolo to prvá bitka v ktorej ich Rusi porazili, cez to však stále veľmi významná. Nemci si uvedomili že sú proti Rusom slabí a tak sa snažili o väčší úspech. Velenie nemeckej armády (Wehrmacht) vypracovalo plán, v ktorom mala časť armády útočiť na kaukazské pohorie, useknúť časť Ruska z dvoch strán a obsadiť väčšie sovietske ropné polia (oil fields). Operácia mala Rusov prekvapiť a mala rýchlo postupovať aby si Rusi nestihli pripraviť obranu.
Spočíval v tom, že sa armáda rozdelila na dve skupiny. Skupine A velili Erich von Manstein a von Kleist, ktorí mali útočiť na juh k Rostovu a potom preč cez Tranzkaukaz ku Kaspickému moru pričom obsadiť ropné polia v Maikope. Skupina B ktorej velil generál Fridrich von Paulus a von Weichs, mala prejsť medzi riekami Don a Volga, aby prišli severne ku Stalingradu. Popri tom mali useknúť druhú časť Ruska. Útok sa začal. Adolf Hitler myslel, že štvrtá obrnená armáda generála Hotha (tanky, časť skupiny B) je v skupine B nepotrebná, tak ju poslali do skupiny A.
Zvyšok dostal príkaz, aby išli na Juh. Tak sa vlastne dostali do Stalingradu. Hitler potom prikázal aby išli pôvodnou cestou. Rusko sa o tom dozvedelo a generál Andrej Jeremenko stiahol svoje jednotky, ponechávajúc bojisko Nemcom, a poslal ich do Stalingradu. Generál von Weichs nariadil Nemcom aby išli na juh. Medzi tým sa tam už dostali Rusi. Narýchlo sformovali šesťdesiatu druhú armádu, ktorej velil generál Lopatin. Keď vyjadril svoje obavy, Jeremenko ho vymenil za Vasilija Ivanoviča Čujkova. Jeremenko prikázal Čujkovi aby bránil mesto za každú cenu. Vydal rokzaz podobný Stalinovmu: už žiadny krok späť. NKVD (komunistická polícia) dostala príkaz aby zastrelila každého, kto sa neprispôsobí.
Uskutočnilo sa bombardovanie Stalingradu. Tisíce domov boli vyhodené do vzduchu. Zomrelo asi 44 000 ľudí a viac než 150 000 bolo zranených. Obyvateľstvo sa zredukovalo na 400 000. Výbor na obranu mesta organizoval evakuáciu obyvateľstva. Do 14. septembra bolo evakuovaných asi 300 000 ľudí a náklad z tovární. Nemci obsadili Stalingrad. Rusi pred mestom určili útočné body a vtrhli do mesta. Začal sa boj Rattenkrieg - potkania vojna. Obidve strany mali pravidlá nestiahnuť sa a nevzdať sa. V uliciach zúril strašný boj.
Rusi poslali lietadlá s posilami, ale nemecké letectvo (Luftwaffe) ich blokovalo. Protilietadlové batérie síce zničili veľa lietadiel Luftwaffe, ale nakoniec nemci obsadili rieku (celá bitka sa konala pri rieke Volga blízko Stalingradu). Posily začali prichádzať v noci. Do leningradu dorazili delostrelci a raketometníci. Šiesta armáda (von Paulus) mala veľké straty, ale nakoniec šesťdesiatu druhú armádu (Čujkov) vytiahli von zo Stalingradu a dotiahli k Volge. Bola rozseknutá na dve časti a Čujkov stratil spojenie s druhou časťou. Hitler bol čoraz viac presvedčený že táto bitka je koniec vojny.
Prečítajte si tiež: Všetko o limitoch airsoftových zbraní
Časť nemeckej armády na rieke Don stretli Rumuni, spojenci Rusov. Rumuni sa takmer zázračne držali. Rusi odštartovali operáciu Uranus. Veľmi veľa ruských divízií tiahlo na juh, zajali takmer polovicu štvrtejarmády (tanky, generál Hoth) a veľa vojakov v Stalingrade a blízko pri ňom. Hermann goering ich nahradil posilami z Luftwaffe. V januári Rusi zahájili operáciu Neptún. Tentokrát na nich útočili taliani. Po úspechu Rusi zaútočili na hranice nemeckého územia, a usekli ich ďaleko od Stalingradu. Fridrich von Paulus sa vzdal, lebo už nemal žiadnu šancu. Rusi dostali späť Stalingrad, ktorý neskôr premenovali na Volgograd, ale boli návrhy aby ho zase premenovali na Stalingrad. Nie na počesť diktátora, ale ako symbol hrdinstva ruských vojakov.
Bitka v Pacifiku - Pearl Harbor
Bolo 7 h 55 min a okolo 180 japonských lietadiel prekvapujúco zaútočilo na americkú flotilu v prístave Pearl Harbor, vzdialenom 15km od Honolulu, na Havajských ostrovoch. Až do 8 h 30 min zhadzovali bomby a torpéda na vojnové lode, letecké plochy a prístavné nádrže. Celkove, za čosi viac ako pol druha hodiny, bolo z boja vyradených 8 veľkých obrnených lodí (z ktorých 3 potopili), 3 krížniky, 3 torpédoborce, 4 pomocné plavidlá boli vážne poškodené a 159 lietadiel bolo zničených na zemi. Straty spôsobili hlbokú traumu. Ešte väčšie bolo pobúrenie vyvolané týmto zradným činom. 8.decamra označil F. D.Roosevelt predchádzajúci deň za "hanebný deň" a bez ťažkostí získal od kongresu vyhlásenie vojnového stavu medzi USA a japonskom. Verejnosť sa jednotne postavila za neho a proti agresorovi : konečne padli posledné zvyšky amerického izolacionizmu.
Ak Japoncom ich taktický úspech zabezpečil počas 6 mesiacov prevahu na mori a umožnil im dobyť juhovýchodnú Áziu, strategická sila loďstva USA - lietadlové lode, ktoré v decembri neboli na svojej základni - ,ostali zachované pre budúcu leteckú a námornú bitku.".
Vylodenie v Normandii
Večer, 5. júna sa z Anglicka vydala kolónia vyše 5 tisíc lodí všetkého druhu smerom do Francúzska. Lode plávali vo viacerých prúdoch vedľa seba po vopred odmínovaných trasách. Vpredu plávali mínolovky, za nimi sa tiahli torpédoborce a vzadu boli do široka ďaleka vyloďovacie plavidlá. Ráno, 6. júna, krátko po polnoci zhodili lietadlá výsadkárov - prieskumníkov. Ich úloha bola svetelne vyznačiť plochy pre ďalších parašutistov a pre klzáky, ktoré mali dopraviť prvé vozidlá a muníciu. Z pristávacích plôch bolo treba odstrániť Rommelove prekážky. Nie všetci prieskumníci splnili svoju úlohu.
Mnohí, zaťažení ťažkým výstrojom sa utopili v bažinách a mnohí s nestretli so svojimi veliteľmi, lebo boli roztrúsení po širokom okolí. Klzáky, ktoré preleteli nemeckou protilietadlovou obranou a pristáli na určených miestach, donášali muníciu a vozidlá (v priestoroch britskej 6. výsadkovej divízie pristálo 69 klzákov, z toho 49 na správnom mieste). Spojenci mali nedostatok vycvičených pilotov. Často vedľa pilota, na mieste pomocného pilota sedel len obyčajný výsadkár. V prípadoch, keď sa pilot zranil, ostalo pilotovanie v rukách neskúseného výsadkára. Z rozbitých klzákov, ktoré pristáli, vystupovali spojenecký vojaci s cieľom splniť svoje rozkazy. Do rána, boli obsadené dôležité mosty, iné boli vyhodené do povetria a podarilo sa zneškodniť niektoré delá a guľometné hniezda. Výsadkári oslobodili 1. francúzske mesto od Nemcov - Ste. Francúzske podzemné hnutie zatiaľ prerušilo nemecké vojenské telefónne spojenia.
Nemci vedeli, že pristáli výsadkári, ale ešte nevedeli o čo ide. Sledovali more, no žiadne lode nevideli. Okrem výsadkárov boli zhodené aj asi tisícka bábok oblečených do vojenských šiat, aby zmiatli Nemcov. Na vyšších stupňoch nemeckého velenia panoval zmätok, váhanie a nerozhodnosť. Dostávali navzájom si protirečiace správy. Nadránom bolo OKW v Nemecku požiadané o uvolnenie posíl. Na základe informácií, ktoré malo velenie k dispozícií nemohlo vedieť, či naozaj ide o niečo dôležité, posily neboli uvolnené. Nemecký vojaci pri stretnutiach s nepriateľom reagovali rýchlo a pohotovo. Tisíce nemeckých vojakov už bolo v pohybe. Nemci veľmi úzkostlivo čakali na svitanie, aby sa ukázalo, o čo ide. Do vojenských štábov sa dostala varovná správa - námorné stanice zachytávali zvuk lodí, veľa lodí. Okolo 6. hodiny ráno sa lode priblížili na dohľad. Pre Nemcov to bol úžasný pohľad, vidieť na celom obzore od západu po východ tak ohromne veľké loďstvo.
Akonáhle sa priblížili na dostrel začala sa streľba. Spojenci boli podporovaný zo vzduchu vyše 10 tisíckami stíhačov a bombardérov. Pobrežné batérie boli neustále bombardované lietadlami a ostreľované salvami z vojenských lodí. Lietadlá bombardovali nemecké pozície, aby vojaci mali ľahšiu prácu. Delá na lodiach boli rozpálené dočervena. Vojaci na lodiach, približujúcich sa k Francúzsku, trpeli od neustáleho kolísania morskou nemocou. Boli celí zúbožení ešte pred vylodením. S plným výstrojom vážili najmenej 135 kg, boli nepohyblivý a pomalý. Keď prestupovali do člnov, mnohí sa zranili, alebo utopili.
O 6 30 za začalo vyloďovanie. Najprv sa vylodili obojživelné tanky s prvými vojakmi, hneď nato nastúpili ženisti. Tí museli zneškodniť míny a vyhadzovať do vzduchu železné konštrukcie, aby mohli pristávať vyloďovacie člny s vojakmi a vozidlami. Prví spojenci pristáli na pobreží. Američania pristávali na plážach Utah a Omaha, Briti na plážach Gold a Sword a kanaďania na pobreží Juno. Na jednotlivých úsekoch bola situácia odlišná. Napríklad americký vojaci na pláži Utah mali dojem, akoby išlo len o ďalšiu cvičnú akciu. Najväčšie problémy im robili veľké vlny. Títo vojaci rýchlo prenikali do vnútrozemia. K americkému pobrežiu Utah sa blížila už 3. vlna člnov a stále ešte nenarazili na veľký odpor.
Iná bola situácia na ostatných plážach. Obzvlášť trpko to vyzeralo na pláži Omaha, ktorá dostala prezývku krvavá Omaha. Táto časť pobrežia bola nepriateľom viac chránená. Špeciálne demolačné ženijné jednotky armády a námorníctva boli nielen široko rozptýlené, ale dorazili oneskorene o rozhodujúce minúty. Ženisti, prezívaní žabí muži odstraňovali prekážky pod stálou mínometnou paľbou. Zdalo sa, že Nemci venujú ženistom pracujúcim medzi prekážkami zvláštnu pozornosť. Inokedy zase čakali, kým ženisti pripravia prekážky k odstrelu, a potom ich Nemci vyhodili mínometnou paľbou do vzduchu skôr, než sa ženisti mohli vzdialiť. Keď dorazili prvé vyloďovacie člny, neboli ešte ženisti hotoví. Člny sa hromadili pred prekážkami a vlny ich zmietali sem a tam. Čln za člnom stroskotávali na prekážkach, narážali na podmorské míny a leteli do vzduchu. Iné boli zasiahnuté pobrežnými delami. Do ostatných člnov sa dostávala voda.
Záver
Znefunkčnenie zbraní z druhej svetovej vojny je dôležitý proces pre zaistenie bezpečnosti. Pri náleze munície je nevyhnutné postupovať opatrne a kontaktovať odborníkov. Pochopenie historických bitiek nám pomáha lepšie si uvedomiť dôsledky vojny a dôležitosť mieru.