V nasledujúcom článku si pripomenieme pôsobenie a bojové nasadenie 10. čs. streleckého pluku „Jána Sladkého Koziny“, od ktorého vzniku uplynie v...
Desiaty československý strelecký pluk Jána Sladkého - Koziny, pluk československých legií v Rusku, vznikol 12. júla 1918 zo 2. záložného pluku (s názvom Karla Havlíčka Borovského).
Pri odchode Masaryka cez Sibír (7. marca 1918) vznikala už 3. divízia, a to 9. strelecký pluk Jána Sladkého Koziny z Hrádku a 10. strelecký pluk Karla Havlíčka Borovského, neskôr doplnený plukmi Palackého a Štefánika.
Kniha začína v ukrajinskom Borispoli, kde bol na sklonku roku 1917 umiestnený 2. záložný strelecký pluk československých legií. Táto jednotka bola ...
Predchodca, 2. čs. záložný pluk, vznikol v Žitomíri 22.10.1917, pluk samotný vznikol reorganizáciou 12.7.1918 s názvom Karla Havlíčka - Borovského, ....
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárstvo na Orave
Názov: Peší pluk 10. Originálny názov: Peší pluk 10. Dátum vzniku: 06.10.1920. Predchodca: 10. čs. strelecký pluk. Dátum zániku: 24.09.1938.
Stručné dejiny pešieho pluku 10 Jána Sladkého Koziny.
Dějiny pěšího pluku 10 Jana Sladkého Koziny.
Autor: Zemek, Oldřich.
Nakladateľské údaje: Brno: Peší pluk 10 Jána Sladkého Koziny, 1934.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: Prehľad setov
Brno: peší pluk, 1927.
Autor: Ferdinand Ivanovič Pražský-Slavkovský.
Vydavateľ: peší pluk., 1927.
Dĺžka: 314 strán.
História význačného legionárskeho pluku, doplnená množstvom fotografií, máp a dokumentárnych materiálov.
Prečítajte si tiež: Športové strelecké terče podrobne
25. 11. 1928 Odhalenie pomníku padlých 10. pešieho pluku.
Kľúčové slová: Československé légie v Rusku, 10. československý strelecký pluk, 2. československý záložný pluk.
10. čs. strelecký pluk „Jána Sladkého Koziny“.
Peší pluk 10 [1920-1938].
Česká družina vzniká na základe povolenia ruských úradov prvým jej rozkazom 28. augusta 1914. Svůj prápor dostala a prísahu vernosti vykonala 11.
Pre úplnosť uvádzame aj informácie o bitke pri Zborove, ktorá mala zásadný vplyv na formovanie československých légií:
Bitka pri Zborove bola bitka, ktorá sa odohrala 1. až 2. júla 1917. Predstavovala súčasť tzv. Kerenského ofenzívy a taktiež predstavovala prvé významné vystúpenie Česko-slovenských légií na východnom fronte prvej svetovej vojny.
Česko-slovenská strelecká brigáda o sile asi 3500 mužov (1. strelecký pluk Mistra Jana Husa, 2. strelecký pluk Jiřího z Poděbrad, 3. strelecký pluk Jana Žižku z Trocnova) v rámci tzv. Kerenského ofenzívy, na vedľajšom smere dosiahla významný úspech. Nadšeným útokom prerazila cez štyri línie pozícií rakúsko-uhorskej armády až do hĺbky asi 5 kilometrov a získala veľký počet zajatcov a vojnového materiálu.
Proti česko-slovenskej streleckej brigáde tu stáli časti 86. pešieho pluku a 6. pešieho pluku 32. uhorskej pešej divízie a rakúske pešie pluky č. 35 (plzeňský) a č. 75 (jindřichohradecký) z 19. pešej divízie o sile asi 5500 mužov. Tieto jednotky boli dobre vystrojené a výborne vyzbrojené. Oproti tomu česko-slovenská strelecká brigáda mala veľmi slabú výzbroj, zúfalý nedostatok guľometov a úplne nedostatočná bola aj výstroj.
Straty streleckej brigády - 185 padlých v boji a následkom zranenia a asi 700 zranených. Krvavý bol aj obedňajší boj o Mogilu, opevnené návršie držané maďarským plukom.
S bitkou sú spájaní hneď traja budúci česko-slovenskí prezidenti. Kým T.G. Masaryk bitku sledoval z Petrohradu pomocou telegramov a vojnových vývesiek, Ludvík Svoboda sa jej zúčastnil v poli ako legionár, kde proti nemu podľa legendy stál na strane Rakúska-Uhorska Klement Gottwald. Pri Zborove bojoval 1. strelecký pluk ešte pod názvom pluk Svätého Václava.
Po Zborovskej bitke, keď profesor Masaryk navštívil česko-slovenských legionárov, si ako predseda Česko-slovenskej národnej rady dovolil tento pluk premenovať na pluk Majstra Jana Husa. Súhrnne boli vyššie uvedené pluky označené ruským velením čestným názvom "pluky 18. júna" (na tento deň, 1 deň pred Zborovskou bitkou, podľa ruského kalendára sa začala Kerenského ofenzíva) a mohli si na svoje prápory a zástavy pripevniť čestné georgijevské stuhy.
Vrchný veliteľ ruských vojsk generál Alexej Brusilov ocenil česko-slovenských legionárov tým, že sa sklonil pred ich statočnosťou a pred ich veliteľom T.G. Tomáš G. Masaryk sa potom zaslúžil o doplnenie 1. divízie dvoma plukmi: pluku Jana Husa a Jiřího z Poděbrad, ďalej vyššie spomenutým tretím Jana Žižku z Trocnova a štvrtým plukom Prokopa Holého Veľkého. Tiež založením 2. divízie, ktorej prvý strelecký pluk bol pomenovaný práve po ňom (piaty pluk pražský T.G. Masaryka) a ďalej obsahoval šiesty pluk Hanácky-Olomoucký, siedmy Tatranský (zložený zo Slovákov, ktorí Masaryka vítali lepšie ako svojho) a ôsmy pluk Slezský. Rovnako jazdné pluky Jana Jiskru z Brandýsa a jazdecký pluk nitrianskych kozákov vznikol práve Masarykovou zásluhou.
Pamätník "Hrdinom od Zborova" v Blansku.