Začiatkom decembra 1918 sa v Cognacu sformoval 23. strelecký pluk, ktorý bol tiež nazývaný aj Plukom amerických Slovákov. 23. čs. strelecký pluk významne podporovali krajania z USA.
Originál zástavy bol vyrobený vo Francúzsku a pluku bol slávnostne odovzdaný 22. decembra 1918 do rúk generála Cheré starostom mesta Cognac Fichonom a Dr. Benešom. Návrh zástavy vytvoril a aj ju ručne namaľoval známy český maliar František Kupka.
Replika zástavy 23. čs. streleckého pluku má tvar obdĺžnika v rozmeroch 1 130 × 990 mm. Je zhotovená z textilu krémovej farby, v hornej časti krémovej a v dolnej časti červenej farby. Rub a líce zástavy sú totožné.
Krémovo-červená plocha, ktorá prechádza z lícnej na rubovú stranu, je z troch strán lemovaná modrým orámovaním. Do modrého pásu je aplikovaná zlatistá šnúra tvaru vlnovky. Zástava je obojstranne vyšívaná a z vlajúcej strany obrúbená zlatými strapcami.
V strede zástavy je do oblúka zlatými písmenami vyšitý nápis: 23. STŘELECKÝ PLUK ČS VOJSKA. Zdobené písmená asi v polovici rozdeľujú dve oválne ozdoby. V rohoch zástavy sú umiestnené v dobovom prevedení farebné krajinské znaky Čiech, Slovenska, Moravy a Sliezska, lemované kruhovým ornamentom zlatistej farby. Zástava je upevnená na dvojdielnej žrdi, ktorá je zhotovená z dreva.
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárstvo na Orave
Pluk bol začiatkom januára 1919 odvelený domov, do novovzniknutého Československa. Po troch mesiacoch sa z Prahy presunul do Košíc, kde sa na východe Slovenska zapojil do bojov s Maďarskom. Po úspešnom ukončení bojov sa vrátil do Kroměříža.
V rámci unifikácie brannej moci bol 1. októbra 1920 zlúčený s 3. streleckým plukom domáceho vojska do pešieho pluku 23 s veliteľstvom v Bratislave, od roku 1930 v Trnave. Na základe dekrétu prezidenta republiky dostal pluk 24. Zástavu aj so stuhami a vyznamenaniami v októbri 1920 prevzal nástupnícky peší pluk 23. V roku 1926 sa uskutočnila výmena zástav pôvodných legionárskych plukov za ich vyšívané kópie, ktoré už boli vyrobené v Československu. Obe zástavy, originál i jeho vyšívaná kópia, sú uložené vo Vojenskom historickom ústave Praha. Repliku zástavy 23. čs. streleckého pluku, ktorá sa nachádza v zbierkach VHM Piešťany od roku 2009, na múzejné účely vyrobila firma Velebný & Fam, s. r. o., v Ústí nad Orlicí.
Formovanie streleckých plukov
Československé vojenské jednotky sa vo Francúzsku v rokoch 1. svetovej vojny formovali na základe dekrétu o zriadení samostatnej čs. armády, ktorý podpísal francúzsky prezident Raymond Poincaré 19. decembra 1917. Týmto dňom Francúzsko povolilo vytváranie samostatnej čs. armády, pod vojenským velením francúzskeho generálneho štábu a za politického vedenia Československej národnej rady v Paríži.
Dekrét bol 7. februára 1918 doplnený štatútom čs. vojska vo Francúzsku, ktorý spresňoval zásady výstavby vojenských jednotiek, otázku velenia, odvodov, organizácie menovania a povyšovania dôstojníkov, disciplíny a použitia vojska. Na velenie čs. nábor z rakúsko-uhorských zajatcov povolilo Francúzsko až dekrétom prezidenta Raymonda Poincarého zo 16. decembra 1917.
Formovanie streleckej brigády prebiehalo v južnom Francúzsku. Dňa 12. januára 1918 bol vytvorený 21. čs. strelecký pluk v Cognaku a v máji 1918 22. čs. strelecký pluk v Jarnacu.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: Prehľad setov
Práve koncom novembra sem pod vedením Jozefa Honzu (1884 - 1965), rodáka z Chtelnice, dorazilo z USA prvých 38 Slovákov. Honza sa s nimi priplavil na lodi Madonna do Marseille 17. novembra 1917. O niekoľko dní sa už cvičili na lúkach okolo Cognaku. Zachovalo sa viacero autentických spomienok aj korešpondencia a fotografie viacerých Slovákov aj Čechov na pobyt v Cognaku.
Na tamojší pobyt si spomínal takto: „Keď sme vysadli z vlaku, pohli sme sa za našimi zástavami v štvorstupoch na čele bataliónu našich z Ruska k budove bataliónu. Cestou nám kapitán Otakar Husák oznamoval, že oni z Ruska sú v Cognacu už osem dní a že ich prišlo okolo 1 300. Obyvateľstvo nás cestou pozdravovalo ,Vive l´Amérique‘, ,Vivent les Tchéco-Slovaques!‘ Pred budovou bataliónu k nám predniesol kapitán Husák uvítaciu reč. Potom spevácka rota zaspievala pod vedením dôstojníckeho zástupcu Bohumila Rytířa piesne ,Kde domov můj‘ a ,Nad Tatrou sa blýska‘.
Keď sa Cognacčania dozvedeli, že česko-slovenská armáda má byť prevezená z Ruska do ich mesta, údajne požiadali poslanca Hennessyho aby to zamedzil, lebo predpokladali, že čo prichádza z Ruska môže byť len boľševické a oni sa obávali, žeby ich továrne jedného dňa mohli vyletieť do povetria. Takéto ovzdušie tu našla ešte i naša prvá i druhá výprava z Ameriky. Keď však naše čaty a roty začali odchádzať z rôznych ulíc na cvičiská, každá s inou a inou pesničkou a tak sa i vracať, začali obyvatelia najprv zízať spoza okeníc, potom vychádzali pred domy, čoskoro i na rohy ulíc a napokon sme už aj počuli, ako si mladé Cognacčanky prebrnkávajú na piánach naše pesničky. Celý vojnou zosmutnený Cognac zjačal naším spevom a ožil. Postavili sme si aj futbalové mužstvo.
Skrátka: interpeláciu asi odvolali, lebo keď sme 9. júna 1918 odchádzali na front, prišli sa s nami rozlúčiť i poslanec Hennessy i senátor Martel a urobili to srdečne. Ostatne mnohí z nás boli aj usilovnými ctiteľmi ich trojhviezdičkových výrobkov, najmä dokiaľ nám trvali americké doláre, potom franky za odpredané americké obleky a kufre.
Slávnostné odovzdanie bojovej zástavy v Darney
Dňa 30. júna 1918 sa v mestečku Darney zhromaždila Československá brigáda, ktorú tvorili 21. a 22. čs. strelecký pluk. Na konci mája 1918 ukončili svoj výcvik v Cognacu a Jarnacu. Príslušníci Československej brigády sa v Darney sústredili pri príležitosti slávnostného odovzdania práporu 21. čs.
Prečítajte si tiež: Športové strelecké terče podrobne
Slávnostného aktu sa zúčastnili prezident Francúzskej republiky Raymond Poincaré, minister zahraničných vecí Francúzskej republiky Stephen Jean-Marie Pichon, vojenskí pridelenci vlád Veľkej Británie, Talianska, USA a Srbska, generálny tajomník Česko-Slovenskej národnej rady (ČSNR) Dr. Slávnosť sa začala o 9.00 h privítaním francúzskeho prezidenta na miestnom železničnom nádraží a presunom cez vyzdobené mestečko.
Pred nastúpenou brigádou predniesli prejavy Dr. Beneš a prezident Poincaré. Po tom, čo bol čs. pluku odovzdaný prápor, zhotovený českou krajanskou obcou a venovaný mestom Paríž, nasledovala slávnostná prísaha príslušníkov brigády a slávnostné defilé pred prítomnými hosťami. Tí si následne prezreli vojenský tábor, kde boli naši vojaci ubytovaní. O 11.00 h sa ceremónia skončila. O 14.00 h Darney opustil aj francúzsky prezident, ktorý sa salónnym vlakom vrátil do Paríža.
O niekoľko dní neskôr, v deň výročia bitky pri Zborove (2. 7. 1918), odišli vojaci 21. čs. streleckého pluku na front. Príslušníci 22. čs. streleckého pluku ich príklad nasledovali až 24. augusta 1918.
Bojové nasadenie a straty
Bojové nasadenie jednotiek čs. légií vo Francúzsku, zoskupených do čs. streleckej brigády pod velením plukovníka francúzskej armády Armanda-Charlesa Philippa, sa v októbri 1918 najskôr spájalo s útočnými bojmi pri Vouziers a na rieke Aisne (19. - 25. októbra), následne s bojmi o udržanie obce Terron v oblasti Argonne (20. - 30. októbra, 21. čs. strelecký pluk), o kótu 153 pri obci Chestres (22. - 27. októbra, 22. čs. strelecký pluk).
V Cognacu sú pochovaní nasledovní slovenskí príslušníci francúzskych légií:
- strelec Ján Bakoš, 2. rota 23. pluk, nar. 10. 10. 1889 vo Vrbovciach, zomrel 11. 10. 1918
- strelec Martin Hujo, 11. rota 23. pluku, nar. 16. 11. 1895 v Štiavniku, zomrel 17. 10. 1918
- strelec Ignác Lukáčik 10. rota 23. pluk, nar. 31. 1. 1892 v Jablonovom, okr. Veľká Bytča, zomrel 14. 10. 1918
- strelec Juraj Maruniak, 10. rota 23. pluku, nar. 24. 4.
Odkaz a pripomienka
Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, ako pripomenutie si odkazu čs. légií vo Francúzsku, obdržali pluky čs. brannej moci čestné názvy (peší pluk 21 "Maršála Focha", peší pluk 22 "Argonský" a peší pluk 23 Amerických Slovákov").
V čs. légiách vo Francúzsku slúžilo dovedna 9 957 mužov, z toho približne 1 591 Slovákov (15,98 percenta). Najvyššiu vojenskú hodnosť dosiahol mjr. Pavel Varsík.
tags: #1918 #strelecky #pluk #vyznamenania