Prvá československá národná jednotka v rámci francúzskej armády vznikla skôr. Išlo o "Rotu Nazdar", vytvorenú z našich krajanov žijúcich v Paríži, už na konci augusta 1914 v rámci francúzskej Cudzineckej légie. 12. októbra 1914, po absolvovaní nevyhnutného vojenského výcviku, jej príslušníci v juhofrancúzskom mestečku Bayonne zložili slávnostnú vojenskú prísahu a prevzali bojovú zástavu venovanú mestskými dámami. Na konci októbra 1914 rota odišla na front, kde až do apríla 1915 zotrvala na pomerne pokojnom úseku západného frontu.
Na začiatku mája sa však zúčastnila ofenzívy pri meste Arras, čo sa stalo pre väčšinu príslušníkov roty osudným. "Rota Nazdar" v bojoch vybojovaných 9. mája 1915 utrpela veľké straty a zanikla. Ostatných dobrovoľníkov rozdelili do iných jednotiek.
Československé vojenské jednotky sa vo Francúzsku v rokoch 1. svetovej vojny formovali na základe dekrétu o zriadení samostatnej čs. armády, ktorý podpísal francúzsky prezident Raymond Poincaré 19. decembra 1917. Týmto dňom Francúzsko povolilo vytváranie samostatnej čs. armády, pod vojenským velením francúzskeho generálneho štábu a za politického vedenia Československej národnej rady v Paríži.
Dekrét bol 7. februára 1918 doplnený štatútom čs. vojska vo Francúzsku, ktorý spresňoval zásady výstavby vojenských jednotiek, otázku velenia, odvodov, organizácie menovania a povyšovania dôstojníkov, disciplíny a použitia vojska. Na velenie čs. nábor z rakúsko-uhorských zajatcov povolilo Francúzsko až dekrétom prezidenta Raymonda Poincarého zo 16. decembra 1917.
Formovanie streleckých plukov
Formovanie streleckej brigády v južnom Francúzku (k uvedeným plukom pribudol ešte neskôr aj 23. Dňa 12. januára 1918 bol vytvorený 21. čs. strelecký pluk v Cognaku a v máji 1918 22. čs. strelecký pluk v máji v Jarnaku, obrázok hore.
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárstvo na Orave
Práve koncom novembra sem pod vedením Jozefa Honzu (1884 - 1965), rodáka z Chtelnice, dorazilo z USA prvých 38 Slovákov. Honza sa s nimi priplavil na lodi Madonna do Marseille 17.novembra 1917. O niekoľko dní sa už cvičili na lúkach okolo Cognaku.
Zachovalo sa viacero autentických spomienok aj korešpondencia a fotografie viacerých Slovákov aj Čechov na pobyt v Cognaku. Na tamojší pobyt si spomínal takto: „Keď sme vysadli z vlaku, pohli sme sa za našimi zástavami v štvorstupoch na čele bataliónu našich z Ruska k budove bataliónu. Cestou nám kapitán Otakar Husák oznamoval, že oni z Ruska sú v Cognacu už osem dní a že ich prišlo okolo 1 300. Obyvateľstvo nás cestou pozdravovalo ,Vive l´Amérique‘, ,Vivent les Tchéco-Slovaques!‘ Pred budovou bataliónu k nám predniesol kapitán Husák uvítaciu reč. Potom spevácka rota zaspievala pod vedením dôstojníckeho zástupcu Bohumila Rytířa piesne ,Kde domov můj‘ a ,Nad Tatrou sa blýska‘.
V našom čase jedna veľkovýrobňa patrila poslancovi Hennessymu a druhá senátorovi Martellovi. Keď sa Cognacčania dozvedeli, že česko-slovenská armáda má byť prevezená z Ruska do ich mesta, údajne požiadali poslanca Hennessyho aby to zamedzil, lebo predpokladali, že čo prichádza z Ruska môže byť len boľševické a oni sa obávali, žeby ich továrne jedného dňa mohli vyletieť do povetria. Takéto ovzdušie tu našla ešte i naša prvá i druhá výprava z Ameriky. Keď však naše čaty a roty začali odchádzať z rôznych ulíc na cvičiská, každá s inou a inou pesničkou a tak sa i vracať, začali obyvatelia najprv zízať spoza okeníc, potom vychádzali pred domy, čoskoro i na rohy ulíc a napokon sme už aj počuli, ako si mladé Cognacčanky prebrnkávajú na piánach naše pesničky. Celý vojnou zosmutnený Cognac zjačal naším spevom a ožil. Postavili sme si aj futbalové mužstvo.
Skrátka: interpeláciu asi odvolali, lebo keď sme 9. júna 1918 odchádzali na front, prišli sa s nami rozlúčiť i poslanec Hennessy i senátor Martel a urobili to srdečne. Ostatne mnohí z nás boli aj usilovnými ctiteľmi ich trojhviezdičkových výrobkov, najmä dokiaľ nám trvali americké doláre, potom franky za odpredané americké obleky a kufre.
Slávnostné odovzdanie bojovej zástavy v Darney
Dňa 30. júna 1918 sa v mestečku Darney zhromaždila Československá brigáda, ktorú tvorili 21. a 22. čs. strelecký pluk. Na konci mája 1918 ukončili svoj výcvik v Cognacu a Jarnacu. Príslušníci Československej brigády sa v Darney sústredili pri príležitosti slávnostného odovzdania práporu 21. čs. streleckému pluku.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: Prehľad setov
Slávnostného aktu sa zúčastnili prezident Francúzskej republiky Raymond Poincaré, minister zahraničných vecí Francúzskej republiky Stephen Jean-Marie Pichon, vojenskí pridelenci vlád Veľkej Británie, Talianska, USA a Srbska, generálny tajomník Česko-Slovenskej národnej rady (ČSNR) Dr. Slávnosť sa začala o 9.00 h privítaním francúzskeho prezidenta na miestnom železničnom nádraží a presunom cez vyzdobené mestečko. Pred nastúpenou brigádou predniesli prejavy Dr. Beneš a prezident Poincaré.
Po tom, čo bol čs. pluku odovzdaný prápor, zhotovený českou krajanskou obcou a venovaný mestom Paríž, nasledovala slávnostná prísaha príslušníkov brigády a slávnostné defilé pred prítomnými hosťami. Tí si následne prezreli vojenský tábor, kde boli naši vojaci ubytovaní. O 11.00 h sa ceremónia skončila. O 14.00 h Darney opustil aj francúzsky prezident, ktorý sa salónnym vlakom vrátil do Paríža.
O niekoľko dní neskôr, v deň výročia bitky pri Zborove (2. 7. 1918), odišli vojaci 21. čs. streleckého pluku na front. Príslušníci 22. čs. streleckého pluku ich príklad nasledovali až 24. augusta 1918. Čs. vojaci - príslušníci hore uvedených streleckých plukov sa najskôr nachádzali na pokojnejšom úseku západného frontu v Alsasku, kde sa oboznamovali so špecifickými podmienkami západného frontu. Už v tomto období preukazovali vysokú bojovú morálku a bojaschopnosť.
V súvislosti s historickými faktami viažucimi sa na uvedenú slávnosť zverejnila francúzska vláda 29. júna 1918 nótu, v ktorej "prehlásila práva nášho národa na samostatnosť a uznala verejne aj oficiálne ČSNR ako najvyšší orgán spravujúci všetky záujmy národa a ako prvý základ budúcej čs. vlády". Následne aj Veľká Británia v deklarácii z 9. augusta 1918 uznala čs. légie ako súčasť dohodových vojsk a ČSNR za budúcu dočasnú vládu čs. štátu. Dne 9. septembra uznala ČSNR vláda USA a 3. októbra nasledovalo uznanie zo strany talianskej vlády. Po týchto oficiálnych krokoch vlád dohodových mocností sa ČSNR, zmenila 14. októbra 1918 na tzv. dočasnú čs. vládu.
Bojové nasadenie a straty
Bojové nasadenie jednotiek čs. légií vo Francúzsku, zoskupených do čs. streleckej brigády pod velením plukovníka francúzskej armády Armanda-Charlesa Philippa, sa v októbri 1918 najskôr spájalo s útočnými bojmi pri Vouziers a na rieke Aisne (19. - 25. októbra), následne s bojmi o udržanie obce Terron v oblasti Argonne (20. - 30. októbra, 21. čs. strelecký pluk), o kótu 153 pri obci Chestres (22. - 27. októbra, 22. čs. strelecký pluk). Počas týchto ťažkých a krvavých bojov padlo 183 čs.
Prečítajte si tiež: Športové strelecké terče podrobne
V Cognaku sú pochovaní nasledovní slovenskí príslušníci francúzskych légií:
- strelec Ján Bakoš, 2. rota 23. pluk, nar. 10. 10. 1889 vo Vrbovciach, zomrel 11. 10. 1918
- strelec Martin Hujo, 11. rota 23. pluku, nar. 16. 11. 1895 v Štiavniku, zomrel 17. 10. 1918
- strelec Ignác Lukáčik 10. rota 23. pluk, nar. 31. 1. 1892 v Jablonovom, okr. Veľká Bytča, zomrel 14. 10. 1918
- strelec Juraj Maruniak, 10. rota 23. pluku, nar. 24. 4.
Okrem Cognaku a Jarnaku sme navštívili aj Bayonne, miesta bojov u Neuville-Saint-Vaast a La Targette, obrázky hore, cintorín Père Lachaise v Paríži.
Odkaz a pripomienka
Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia, ako pripomenutie si odkazu čs. légií vo Francúzsku, obdržali pluky čs. brannej moci čestné názvy (peší pluk 21 "Maršála Focha", peší pluk 22 "Argonský" a peší pluk 23 Amerických Slovákov").
V čs. légiách vo Francúzsku slúžilo dovedna 9 957 mužov, z toho približne 1 591 Slovákov (15,98 percenta). Najvyššiu vojenskú hodnosť dosiahol mjr. Pavel Varsík. Ďalší patrili medzi nižších dôstojníkov, ako Karol Lisický, Jozef Martin Kristin, Ján Čajak, Ján Černek, Jozef Barica, Matej Černok, Jozef Horváth, Ondrej Fábry, Eugen Janeček, Matej Hubka, Ivan Kadavý, Miloslav Kňazovič, Jozef Kostolný, Ján Križan (padol), Jozef Kubišta, Štefan Matejka, Ján Šimko, Gabriel Tomašovič, Ondrej Tomka, Ján Vagovič, Ján Valášek, Ján Vančo a ďalší. Najviac Slovákov sa koncentrovalo predovšetkým v 23. čs. streleckom pluku „amerických Slovákov“.
Možno spomenúť aj príslušníka slávnej roty Nazdar v rámci francúzskej Cudzineckej légie Jozefa Adamíka, ktorý hrdinsky padol už 5. júla 1916 v obranných bojoch neďaleko dediny Belloy-en-Santerre na rieke Somme. Svoj život tu na bojiskách položilo okolo 650 čs. vojakov. Dňa 22. decembra 1918 ako posledný prevzal svoju bojovú zástavu 23. čs. Jednotlivé pluky francúzskych légií sa do Československa vrátili na začiatku roka 1919.
V dňoch 17. - 23. novembra 2017 sa uskutočnila púť Československej obce legionárskej do Francúzska s cieľom pripomenúť si formovanie 21. a 22.