Kačica divá (Anas platyrhynchos) je náš najbežnejší a najrozšírenejší vták z čeľade kačicovitých. U nás žije v hojnom počte na všetkých typoch vodných plôch, objavíme ju na rybníkoch, nádržiach, v zárastoch tŕstia i tráv, v povodiach potokov a riek, vo vrbinách a jelšinách.
Z hladiny sa vznáša razom, vertikálne, bez toho, aby po nej „bežala“. Táto morfologická charakteristika je rovnako výhodná pri pristávaní. Jej štíhla silueta čnie pomerne vysoko, čo je identifikačný znak všetkých plávavých kačíc pri sedení na vode.
Životné prostredie a potrava
Kačice prebývajú výlučne v prostredí vôd a mokradí, ktoré im poskytujú dobrý úkryt a rozmanité rastlinstvo. Ich potrava totiž pozostáva prevažne z rastlín a zo semien, aj keď sú všežravé. Živia sa vodnými a pobrežnými rastlinami, korienkami, hmyzom, červami i mäkkýšmi.
Potravu získavajú filtráciou bahna cez zobák. Tento spôsob prijímania potravy vystavuje najmä plávavé kačice riziku prehltnutia aj loveckého broku, prípadne rybárskeho záťažového olova. Môžu si ich zameniť s drobným štrkom obsahujúcim hrubé zrnká, ktorých prítomnosť vo svalnatom žalúdku kačice je nevyhnutná pre trávenie tuhej potravy.
Kačice sú aktívne v noci, keď zaletujú i na polia za pašou. Cez deň sú ukryté pod brehami alebo v zárastoch tŕstia.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Vzhľad a sfarbenie
Charakteristickým znakom kačice divej je nápadný pohlavný dimorfizmus vo sfarbení. Na vrchnej strane krídiel sa nachádza zrkadlo - obdĺžnik z peria s dúhovým leskom, ktorého farba je na rozdiel od zvyšku peria rovnaká pre obe pohlavia.
Kačice divé majú počas roka dvojaké perie. Hlavne káčery sú od zimy do leta v takzvanom svadobnom perí, ktoré je pestro sfarbené. Kačice bývajú nenápadné, škvrnito hnedé. Káčery sa im podobajú cez leto, v období mimo reprodukcie, vtedy sa líšia len v niektorých detailoch, napríklad sfarbením zobáka.
- Kačka má nenápadné žltohnedé sfarbenie s tmavými škvrnami.
- Káčer je vo svojom svadobnom šate sfarbený pestro. Hlava a krk sú tmavé, lesklozelené, dolu na krku je biely golier, hrvoľ a hruď sú gaštanové, chrbát hnedosivý, spodok tela svetlý, slabo vlnkovaný a na chvoste sú dva páry čiernych kosierikov.
- Na krídlach majú obe pohlavia bielo obrúbené modré zrkadlo, ktoré má káčer výraznejšie.
Sfarbenie káčera od mája do septembra je však podobné kačke, ktorá pŕchne len raz v roku, a to v auguste po vyvedení mláďat. Počas preperovania vtáky nemôžu asi 3 týždne lietať a ukrývajú sa v rastlinných zárastoch. Nohy sú oranžové a zelenožltý zobák je široký a ploský. Okraje sú jemne zúbkované, kadiaľ odchádza voda pri zbieraní potravy z vody. Na konci zobáka je malý, tvrdý čierny nechet, ktorý slúži na utŕhanie potravy. Káčery dosahujú hmotnosť až 1,5 kg, kačky sú o niečo menšie.
Rozmnožovanie
Páriky kačice divej sa vytvárajú už na jeseň alebo v zime na zimoviskách, ale párenie prebieha až na jar pri hniezdiskách. Vo februári sa veľké zimné kŕdle rozpadávajú a vytvorené páry začínajú vyhľadávať vhodné miesta na hniezdenie. Obsadzujú hniezdne teritóriá. Kačica na rozdiel od káčera býva vernejšia svojmu stanovišťu, preto je ďalší rok zvyčajne nútená zvoliť si iného druha.
Nahováračky
Nahováračky sa začínajú už v polovičke januára. Počas toku často prenasleduje samicu cudzí samec a oboch nasleduje jej vlastný partner. Káčer predvádza typický, veľmi zložitý svadobný rituál, ktorým vyvolenú láka na párenie. Najskôr pláva okolo kačice so skloneným zobákom, s našuchorenými pierkami na hlave a neustále pritom vrtí chvostom. Potom kýva hlavou, ponorí zobák do vody a prudko sa vztýči do zvislej polohy, prskajúc okolo seba vodu. Na konci tohto dvorenia ostro zahvízda.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Hniezdenie
V marci až júni prebieha hniezdenie. Kačica divá hniezdi najčastejšie na zemi pri brehoch riek, kde má ideálne životné podmienky. Samica krátko po párení nakladie do hniezda osem až dvanásť bielych vajec, na ktorých sedí sama. Po necelom mesiaci sa z nich vyliahnu káčatká, ktoré sú v páperovom perí sivé a žlté, cez žltú tvár majú tmavé pruhy. Matka svoje mladé hneď zavedie na vodu.
Poľovníctvo
Kačica divá je jediným druhom kačice, ktorý sa u nás ešte môže loviť. Po bažantovitých vtákoch je našou najvýznamnejšou pernatou zverou s určeným časom lovu od 1. septembra do 31. V septembri začína poľovnícka sezóna lovu kačíc divých (Anas platyrhynchos), spoznajte aj ostatné druhy kačíc.
Kačica divá je našou najpočetnejšou kačicou aj vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných kačíc určených na odlov. Naše populácie sa zvyčajne presúvajú na zimu na juh a k nám prilietajú kačice zo severných krajov.
Kačica divá je stále veľmi atraktívna poľovná zver najmä v nížinách a pahorkatinách južného a zvlášť juhozápadného Slovenska. V najlepších rokoch jej lov dosahoval takmer 30-tisíc jedincov, ale medzičasom klesol na menej ako osemtisíc.
Umelý chov kačice divej
Hoci umelý chov kačice divej nie je žiadna novinka, chceme ho pripomenúť ako spôsob, ktorým možno doplniť populáciu voľne žijúcich jedincov alebo vo vhodných podmienkach vytvoriť základ novej populácie.
Prečítajte si tiež: Strelivo pre poľovníkov
Žiadne krížence!
V minulosti sa na umelý chov využívali viaceré krížence kačice divej, napríklad s plemenom khaki campbell. Malo to síce prednosti z hľadiska polointenzívneho hydinárskeho chovu, ale boli príliš ťažké, horšie lietali a nemali potrebnú morfologickú, predovšetkým farebnú uniformitu. Nepriaznivo ovplyvňovali genofond voľne žijúcich čistokrvných populácií kačice divej.
Na problémy s postupným zhoršovaním nielen genetických, ale aj morfologických a fyziologických vlastností kačíc z umelého chovu podrobne poukázal prof. Šťastný vlani v Česku na stránkach poľovníckeho časopisu (Svět myslivosti10/2022). Písal o znižovaní schopnosti tráviť prirodzenú potravu, o viazanosti na človeka a o genetických zmenách. Toto nehrozí, ak sa do chovu pravidelne zaraďujú jedince z voľnej prírody.
Chov na rybníku
Medzi polointenzívne chovy patrí voľný chov na rybníku. Kačice sú viazané na určitú časť rybníka veľmi intenzívnym celoročným prikrmovaním. Vhodné prostredie a dostatok krmiva zabezpečia vysokú koncentráciu vybudovaných hniezd, ktoré v čase znášky slúžia ako zdroj nového chovného materiálu.
Výhodou je nízka potreba prikrmovania, pretože kačice získavajú prirodzenú potravu z rybníka a jeho okolia. Nevýhodou je, že vzhľadom na roztrúsenosť hniezd nemožno nájsť všetky vajcia a je tu riziko strát chovaných jedincov a vajec vplyvom predátorov. Samozrejme, tomu sa dá predchádzať intenzívnym tlmením týchto predátorov v zmysle legislatívy.
Nezanedbateľným plusom je, že kačice vyliahnuté na určitom mieste sa v nasledujúcich rokoch vracajú hniezdiť do lokality vyliahnutia.
Chov v ohrade
Vyššou formou, umožňujúcou lepšiu ochranu a kontrolu je chov v uzavretých ohradách na brehu rybníka. Pri tomto systéme ohrada, v ktorej sú rodičovské jedince, sčasti siaha do rybníka. Rodičovské jedince majú zastrihnuté letky, aby neunikali z ohrady. Hniezda sú vo vnútri ohrady, čo zabezpečuje ľahké zbieranie vajec bez strát. Straty na rodičovskom kŕdli sú minimálne a počet znesených vajec, vzhľadom na pestrejšiu potravu získanú z rybníka, vyšší.
Chov vo voliére
Najefektívnejší je chov v krytých voliérach s vyšším počtom oddelení. Voliéry s rozmermi 3x7 alebo 3x10 metrov sú zakryté sieťovinou. Mali by byť umiestnené na slnečnom stanovišti s južnou expozíciou. Pre uľahčenie pohybu ošetrovateľov by mala byť voliera vysoká aspoň 180 centimetrov. Táto výška nie je problém ako pri bažantoch, keďže divé kačice sú na rozdiel od bažantov či jarabíc v zajatí podstatne pokojnejšie.
Bočné steny musíme zapustiť 15 - 20 centimetrov do zeme, aby sme zabránili vniknutiu predátorov (podhrabanie). Na jeden kus treba počítať s plochou 4 - 6 štvorcových metrov vrátane vody. Vhodné je vybudovať manipulačnú chodbu, z ktorej vedú dvierka do každej voliéry. Voliéry sú umiestnené vedľa seba, pričom bočné, dlhšie steny majú spoločné. Zadnú časť voliéry musí tvoriť vodná plocha. Tú zabezpečíme tak, že voliéry vybudujeme na okraji prirodzeného potôčika, ktorý bude zasahovať do zadnej časti voliéry a pretekať postupne všetkými oddeleniami. Poprípade vybudovaním umelého kanála.
Vodná plocha musí byť široká minimálne 60 centimetrov, hlboká aspoň 20 centimetrov a breh musí zostupovať pozvoľna. Voliéry by mali mať spád do vody, aby sa zabránilo ich zabahneniu pri vystupovaní kačíc z vody. Spád terénu zabezpečí rýchle stekanie vody. Voda vo voliére neslúži len na napájanie a kúpanie, ale je potrebná aj na párenie kačíc. Preteká zadnou, krajnou stranou voliéry. Aj jej prietok - vodná plocha, musí byť ohradený, aby kačice neprebehovali z jednej voliéry do druhej.
Vo voliére je tiež násypec na krmivo s rozmermi 1x1 meter, alebo iné druhy kŕmidiel. Pokiaľ je kanál umelý, nesmieme zabudnúť na štrk a piesok, ktoré slúžia ako gastrolity. Voliéra musí byť umiestnená na priepustnej pôde, aby sa celá plocha nezamáčala. Osadenstvo jednej voliéry predstavuje káčer a 3 až 4 kačice. Znáškové kmene vytvárame v októbri. Vtáky ponechávame v znáške maximálne dva roky s tým, že každý rok obmieňame 50 percent zvierat.
Chovné jedince
Do voliér nasádzame vtáky zo skorých znášok. Nech už používame akýkoľvek spôsob chovu, vždy musíme venovať maximálnu pozornosť výberu chovného kŕdľa. Pri výbere postupujeme tak, aby sa do chovu dostali len zdravé, dobre vyvinuté jedince, o ktorých vieme, že sú zaručene čistokrvné. Musíme tiež počítať s rezervou pre prípad úhynu kačíc či neplodnosti káčerov. Pri farmovom chove môžeme rátať so znáškou 30-40 vajec na kačicu.
Kŕmenie rodičov
Výživa kačíc v znáškovom kmeni má veľký vplyv na množstvo a kvalitu znesených vajec a tiež na počet živovyliahnutých káčat. Kačiciam mimo znáškového obdobia a pri využívaní vodného výbehu stačí doplnkové kŕmenie zmesou zrnovín. Vhodnejšie je však podávať im plnohodnotnú výživu kombinovaním jadrových a objemových krmív s doplnkami minerálnych látok a vitamínov. Najneskôr 14 dní pred očakávanou znáškou musíme začať podávať kačiciam kompletnú kŕmnu zmes HYD-23 pre kačice v znáške, v ktorej je optimálne zastúpenie všetkých zložiek výživy, hlavne esenciálnych aminokyselín.
Výživárske firmy vyrábajú kompletné kŕmne zmesi nutrične vybilancované presne podľa potrieb jednotlivých chovných kategórií a druhov zvierat.
Znáška
Kačice znášajú vajcia po celej ploche voliéry. Väčšinu vajec znášajú v ranných hodinách. Zbierame ich teda počas predpoludnia pri kŕmení, pri teplejšom počasí aj poobede, aby sa vajcia zbytočne neprehrievali. Takisto ako pri iných druhoch pernatej zveri je dôležité vajcia čo najskôr vyzbierať, vložiť do skladu vajec, vydezinfikovať a pri správnej teplote tam držať do naskladnenia do liahní. Maximálna doba skladovania vajec je 7 dní, lebo pri dlhšom skladovaní rapídne klesá liahnivosť. Kačice v dôsledku spôsobu života vo vodnom prostredí môžu byť zdrojom nákazy salmonelózou, a preto musíme veľmi zodpovedne dodržiavať zoohygienické opatrenia.
Liahnutie vajec
Liahnutie kačacích vajec prebieha pri teplote 37,6 stupňa Celzia a relatívnej vlhkosti 50 - 60 percent. Vajcia na 24. deň premiestňujeme z liahne do doliahne. Tu sa pri zvýšenej vlhkosti (80-85 %) a teplote 37,4 stupňa Celzia káčatá liahnu na 28. deň inkubácie. Káčatá po oschnutí vyberáme z doliahne a premiestňujeme ich do odchovne alebo ich expedujeme v klimatizovaných zariadeniach. Keď získame vajcia z kvalitného chovného kŕdľa a dodržíme všetky zásady správneho ošetrovania a liahnutia, môže byť ich oplodnenosť až 90-percentá a liahnivosť z oplodnených vajec 85-90 percentná.
Odchov káčat
Vyliahnuté a oschnuté káčatá premiestnime z liahne do komorovej odchovne. Pri vyberaní z doliahne mladé kačičky vytriedime, do odchovu zaraďujeme iba zdravé, dokonale vyvinuté a čiperné jedince. V komorových odchovniach ich chováme v kruhových ohradách pod umelými kvočkami - žiaričmi. Požadovaná počiatočná teplota pri naskladnení kačičiek je 29 - 30 stupňov Celzia a táto teplota sa v priebehu 14 dní odchovu znižuje približne o pol stupňa na 20 - 22 stupňov Celzia. Indikátorom správnej teploty v odchovni je správanie sa a rozmiestnenie káčat v kruhovej ohrade. Pokiaľ sú káčatá rovnomerne roztrúsené po celej ploche odchovne, je to signál ideálnej teploty. Ak sú sústredené pod tepelným žiaričom, je to indikátorom nízkej teploty, keď káčatá vyhľadávajú priestor s najvyššou teplotou. Ak sú káčatá sústredené po okrajoch odchovne, je to znamenie, že teplota žiariča je príliš vysoká. Preto vyhľadávajú chladnejšie priestory.
Podlahu komorovej odchovne vystelieme podstielkou. Ako podstielku môžeme použiť hobľovance vo vrstve 5-7 centimetrov. Vhodné je mať v odchovnom priestore pri stene 10 centimetrov hlboký vyspádovaný kanálik, zakrytý dreveným roštom, nad ktorým umiestnime prietokové napájačky. Kanálikom voda odteká a káčatá sa nemôžu namočiť Pri odchove v komorových odchovniach počítame s 12-15 káčatami na štvorcový meter do veku 14 dní. Dovtedy nepotrebujú ani výbeh. Keďže umelo vyliahnuté káčatá nemajú dostatok tuku na mastenie peria z vlastných tukových žliaz (v prirodzenom chove perie káčatám vymastí kačica zo svojho tuku), mali by ísť na vodu až vo veku 30 dní. Po 14 dňoch odchovu v komorových odchovniach môžeme káčatám otvoriť výbeh, čím sa zníži aj ich koncentrácia na jednotku plochy. Po 21 dňoch (podľa počasia) umiestňujeme kačičky do krytých spoločných voliér. Na jedno káča počítame s jedným štvorcovým metrom plochy.
Výživa mladých
Káčatá v odchovni kŕmime ad libitum. Prvých 10 dní je to kompletná kŕmna zmes HYD-19 a po 10 dňoch je to HYD-20. Môžeme tiež použiť zmes BŽ-2, ktorá má veľmi podobné zloženie. Od 21. dňa môžeme do zmesi HYD-20 postupne pridávať kukuričný šrot a zároveň postupne vyraďujeme cenovo náročnejšie kŕmne zmesi. Šrot pripravujeme zo zmesi kukurice, pšenice, jačmeňa, ovsa a strukovín. Kačičky v umelom chove veľmi intenzívne rastú. Preto musia mať stále dostatok krmiva.
Dôležité je, aby krmivo bolo bezchybné, dobre uskladnené, zabezpečené proti hlodavcom, vlhkosti a podobne. Samozrejmou požiadavkou odchovu a chovu kačíc je dodržiavanie hygienických zásad a čistoty, počnúc liahňou, skladovými priestormi pre vajcia, cez krmivá, odchovné priestory až po napájačky, kŕmidlá a tak ďalej.
Vypúšťanie
Odchované káčatá určené na zazverovanie revírov vypúšťame do voľnej prírody rôznymi spôsobmi. Je samozrejmosťou, že ich vypúšťame do vhodného biotopu, to znamená na vodné hladiny. Staršie literárne pramene uvádzajú, že vek tri týždne je “spoľahlivou” hranicou pre vypúšťanie káčat do voľnej prírody. Dnes je však už tento názor prekonaný.
Zaujímavosti o kačici divej
- Podľa archeologických výskumov divé kačice chovali už starí Egypťania ako domáce zvieratá.
- Typickým kvákaním sa ozývajú len kačice, káčery vydávajú sipocú „rrep-rrep“. Hlučnejšie sa prejavujú najmä v čase párenia.
- Vodoodolné perie kačici umožňuje ponáranie pod hladinu bez toho, aby sa zmáčala. Túto vlastnosť zaručuje zložitá štruktúra a voskovaný povrch peria.
- Káčatá majú najskôr prachové perie, ktoré im premasťuje matka.
- Ide o všežravý druh. Jedálniček kačice divej pozostáva z pastvy, konzumuje aj vodné rastliny, semená, hmyz, ryby, obilie i ovocie. V blízkosti človeka si rýchlo zvykne na prikrmovanie.
- Sympatický vzhľad kačíc a roztomilých káčat inšpiroval mnohých autorov rozprávkových knižiek a animovaných filmov. Vari najznámejší je káčer Donald či strýko Dršgroš z komixov Walta Disneyho o zo seriálu Káčerovo.
Ďaľšie druhy kačíc
Okrem kačice divej sa na našom území vyskytujú aj ďalšie druhy kačíc, niektoré z nich sú chránené:
- Kačica chrapkavá (Anas crecca)
- Kačica chrapľavá (Anser querquedula)
- Kačica lyžičiarka (Anas clypeata)
- Kačica hvízdavá (Anas penelope)
- Kačica ostrochvostá (Anas acuta)
- Kačica chripľavka (Anas strepera)
tags: #polovnictvo #a #rybarstvo #kacka #diva