Poľovníctvo má na Slovensku vyše storočnú históriu a organizuje sa od roku 1920. Slovenská poľovnícka komora, ktorú posledných trinásť rokov zriaďuje zákon o poľovníctve, využila okrúhle výročie na kampaň s názvom Poľovníctvo má zmysel. Bráni v nej svoju tradíciu, ale aj ekologické služby krajine. Okrem iného v nej vysvetľuje i to, prečo poľovníci lovia zver. Dôvod je prostý - znižujú jej stavy, aby sa nepremnožila a nespôsobovala škody na poľnohospodárskych plodinách či lesných porastoch.
Na Slovensku aktívne poľuje približne 37 345 poľovníkov, ktorí sú zaradení do poľovných združení. Na to, aby mohli poľovať, potrebujú platný poľovný lístok, ktorý vydáva Slovenská poľovnícka komora. Začiatkom roka 2021 vydala komora viac ako 63-tisíc poľovných lístkov. Zhruba 30-tisíc poľovníkov nie je v žiadnom poľovnom združení ani revíri a hľadá možnosť zapoľovať si jednorazovo.
Neodmysliteľnou súčasťou ich práce bola odjakživa starostlivosť o zver. V zime ju prikrmujú, dávajú jej soľ, v lete budujú a plnia vodou napájadlá, redukujú počty jelenej, srnčej či diviačej zveri. Ich príbehy o líškach, srnkách či diviakoch sa rokmi tradujú a nezriedka sa dostali aj do mnohých detských knižiek.
Na poľovníkov nedá dopustiť ani riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti Poľana Vladimíra Fabriciusová. „Je to tak, pravdaže. Ako takmer všetko v našej spoločnosti, zmenilo sa aj poľovníctvo. No s poľovníkmi, s ktorými spolupracujem, sú takí, ako bol môj otec. Venujú sa viac starostlivosti o zver a ich biotopy ako získavaniu trofejí,“ dodala.
Zmenilo sa poľovníctvo?
Na to, ako sa poľovníctvo za posledné desaťročia zmenilo, sme pýtali aj dlhoročného poľovníka Mojmíra Geru z dedinky Hokovce pri Dudinciach. Pamätá si aj časy, keď bola za ulovenie vlka istý čas dokonca vypísaná odmena. Dnes už toto užitočné zviera, ktoré pomáha znižovať stavy premnoženej raticovej zveri, legálne uloviť nemožno. S poľovaním začal ešte v 70. rokoch minulého storočia, keď, ako hovorí, boli revíry plné bažantej zveri a jeleníc. Dôvodom vtedajších výnimočných stavov drobnej zveri boli podľa neho menšie výmery poľnohospodársky obrábaných plôch.
Prečítajte si tiež: Ochrana pred biologickými zbraňami
Veľa sa však zmenilo aj v agrárnej krajine. Pestujeme priveľa repky či kukurice na technické účely, za hojného použitia pesticídov, zatiaľ čo remízky, vetrolamy a mokrade takmer zmizli. Rezort pôdohospodárstva aj životného prostredia sa ich teraz snažia opäť vrátiť do krajiny, nie je to však jednoduché.
Intenzívny lov nepomáha
Rečou čísiel sa za posledných dvadsať rokov zvýšili počty poľovnej zveri o desiatky až stovky percent. Vyplýva to z údajov Národného lesníckeho centra. Napríklad počty jelenej zveri narástli o 111 percent, zatiaľ čo danielia zver zaznamenala nárast až o 322 percent.
Počty raticovej zveri nerastú však len u nás, ale v celej strednej Európe, a to už od 80. rokov minulého storočia. Zver tak reaguje na miernejšie zimy a dlhšie vegetačné obdobie, ktoré priniesla klimatická zmena. Hlavným dôvodom vysokých škôd na poľnohospodárskych kultúrach a lesných porastoch je podľa bývalého šéfa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie Dušana Valachoviča to, že skutočné stavy raticovej zveri nikdy nezodpovedali normovaným, teda tým, ktoré poľovníkom stanovuje zákon. Znamená to, že poľovníci nenahlasovali reálny stav zveri vo svojich revíroch, ale s číslami manipulovali, aby ovplyvnili záväzný plán lovu.
V niektorých regiónoch sa početnosť raticovej zveri dostala do stavu, na ktorý poľovníci nedokážu reagovať - a to aj napriek intenzívnejšiemu lovu. Agrorezort odmieta, že by na intenzívnejší lov netlačil, a argumentuje tým, že lov všetkých druhov raticovej zveri sa každoročne zvyšuje. Vo vyjadrení pre Aktuality uvádza, že pozemkové a lesné odbory okresných úradov každoročne vyzýva k navýšeniu plánu lovu. Tie podľa rezortu môžu aj samy povoliť mimoriadny lov zveri v záujme predchádzať vzniku škôd.
„Možné vysvetlenie, prečo sa intenzita lovu neprejavuje aj na počte zveri, je v kontrole úlovkov. V Nemecku a Rakúsku majú krajiny v legislatíve prísnejšiu kontrolu výšky lovu,“ myslí si bývalý riaditeľ CHKO Záhorie Dušan Valachovič. Podotýka však, že obe spomínané krajiny lovia na jednotku plochy dlhodobo 4- až 5-násobne viac ako na Slovensku. Agrorezort tvrdí, že návrh nového zákona o poľovníctve už počíta so zavedením kontroly lovu aj pri netrofejových úlovkoch.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Exkluzívne podmienky
Súčasný zákon je voči poľovníkom viac než ústretový. Hoci im zákon prikazuje „hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval normovaný kmeňový stav zveri“, reálne postihy za to, že to nedodržiavajú, im nehrozia. Dáva im dokonca väčšie právomoci ako samotnému vlastníkovi pozemkov, na ktorých sa poľuje. Napríklad v susednom Česku má vlastník pozemkov oproti poľovníkom omnoho väčšie právomoci, ako je to u nás.
Miliónové škody
Skúsenosť s premnoženou raticovou zverou má aj farmár Martin Sedlačko, ktorý už deväť rokov chová pri Turčianskych Tepliciach dobytok a ovce. Hovorí, že situácia sa zhorší, keď pozbierajú kukuricu z polí. Relevantné údaje o tom, aké škody premnožená raticová zver napáchala na lesných porastoch a poľnohospodárskych kultúrach na celom Slovensku, nikto neeviduje.
Poľovníci nahlasujú do poľovníckej štatistiky svoje odhady, lesní hospodári zväčša nahlasujú veľkosť poškodenej plochy a mieru poškodenia do iného výkazu a poľnohospodári zase nahlasujú škody Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore, ktorá však zastupuje iba malú časť poľnohospodárov. Výšky škôd sa tak rôznia, pričom rozdiely sú v desiatkach miliónov eur.
Napríklad podľa poľovníckej štatististickej ročenky, ktorú spracovalo Národné lesnícke centrum, sú škody spôsobené raticovou zverou v poľnohospodárstve aj lesnom hospodárstve za rok 2021 vyčíslené na 2,1 milióna eur. Pričom poľovníci z tejto sumy preplatili len 194-tisíc eur.
Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora vyčíslila škody na plodinách za rok 2021 na takmer 26 miliónov eur.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Zver spôsobuje škodu aj na cestách. Napríklad poisťovňa Allianz riešila v roku 2021 takmer 2500 poistných udalostí a škody po zrážke zverou sa vyšplhali na 6,63 milióna eur.
Náhrada škôd ťažko vymožiteľná
Vlastník pozemkov, na ktorých sa poľuje, sa prakticky nevie domôcť odškodnenia za škody po poľovnej zveri alebo po nesprávnom obhospodarovaní pozemkov. „Pritom početné stavy troch hlavných druhov raticovej zveri sa od nadobudnutia účinnosti zákona zdvojnásobili. Napríklad po 11 rokoch od začiatku platnosti zákona nám stále chýba metodika, podľa ktorej by si poľnohospodári uplatňovali škody spôsobené zverou. V Česku vydali prvú metodiku už po niekoľkoročnej skúsenosti a dnes majú k dispozícii už druhé vydanie,“ reaguje so znepokojením Valachovič.
„Škodu sú užívatelia poľovných revírov povinní uhradiť len vtedy, ak poškodený dokáže, že urobil ochranu kultúr, a len za poškodenie takto ochránených kultúr môže žiadať o úhradu škody,“ tvrdí lesník Eduard Apfel.
Vplyv zveri na kultúry, biotopy a lesy
To, v akom stave takto premnožená zver vplýva na naše lesy, dobre ilustruje fotografia desaťročného buka, ktorému raticová zver nedovolí vyrásť. „Zapojený les je pritom najlacnejší spôsob, ako zmierňovať vplyv klimatickej zmeny. Toto sa deje v mnohých regiónoch Slovenska v čase, keď sa obnovuje les po veterných kalamitách a kalamitách spôsobených podkôrným hmyzom,“ reaguje Dušan Valachovič.
„Sústavným spásaním, zhrýzaním vybraných druhov bylín, výhonkov stromov a krov ponechávajú iba menej konzumovateľné druhy rastlín. Kríky a byliny tvoria veľkú časť druhového bohatstva prízemnej flóry a strata alebo zníženie počtu týchto druhov môže znížiť rozmanitosť lesnej vegetácie. Viaceré vzácne alebo národne významné druhy biotopov a rastlín sú citlivé na raticovú zver,“ opisuje Valachovič.
Vysoký tlak spásania prežúvavou zverou potláča obnovu lesa tým, že výrazne znižuje hustotu semenáčikov a spomaľuje rast niekoľkých zvyšných prežívajúcich drevín. Raticová zver spôsobuje zmenu druhového zloženia lesa na niekoľko desaťročí alebo dokonca storočí. Medzi najzraniteľnejšie patria duby a vŕby. Zmeny v druhovom zložení drevín majú dlhodobý vplyv aj na faunu bezstavovcov.
Nový zákon o poľovníctve
Nádejou na zmenu k lepšiemu je nový zákon o poľovníctve. „Pripravovaný zákon zásadným spôsobom sprísňoval evidenciu ulovenej zveri prostredníctvom elektronického systému, zavádzal povinnú elektronickú knihu návštev revíru. Zásadne menil spôsob určovania výšky lovu, ktorý by už nevychádzal z tabuliek a nepresných výpočtov tzv. normovaných kmeňových stavov, ale z reálnych škôd na lesoch a poliach tak, ako to úspešne uplatňujú kolegovia napríklad v Nemecku,“ vysvetľuje Tomčík. Návrh zákona má tiež vytvárať možnosti pre vlastníkov poľovných pozemkov, aby sa mohli podieľať na poľovaní. Tiež navrhoval finančnú kompenzáciu škôd spôsobených zverou na poliach a lesoch.
Podľa poľovníka Mojmíra Geru by malo byť vydávanie poľovných lístkov opäť vrátené do rúk okresných úradníkov, pretože takto sa v rukách Slovenskej poľovníckej komory sústreďuje priveľa moci. Žiada tiež aj zrušenie komory, ktorú podľa neho účelovo vytvorila strana Smer. Rezort pôdohospodárstva potvrdil, že návrh počíta s tým, že poľovné lístky bude vydávať opäť okresný úrad. So zrušením komory však nepočíta. „Ministerstvo považuje komoru za dôležitého partnera. Návrh len mení povinné členstvo v komore za nepovinné,“ uviedli vo vyjadrení.
Podľa vyjadrenia rezortu pôdohospodárstva sa čaká na zvolanie rozporových konaní k pripomienkam, ktoré nemohli byť akceptované. Až po skončení týchto konaní predloží ministerstvo nový zákon na rokovanie vlády. Do parlamentu sa dostane až po schválení vládou.
Oligarchovia v revíroch
Poľovníctvo má na Slovensku aj politický rozmer, pre ktorý je štát nezriedka označovaný za poľovnícky. Držitelia poľovných lístkov majú reálne veľkú moc a dosah na fungovanie mnohých procesov v štáte. O kšeftoch s poľovnými revírmi, keď sa lukratívne územia dostali do rúk bohatých podnikateľov blízkych rôznym politickým stranám za podozrivých okolností, písali v uplynulých rokoch viaceré médiá vrátane Aktualít. Ak v revíri, ktorý má pár tisíc hektárov, poľuje päť alebo šesť bohatých ľudí, podľa poľovníka Geru nie sú schopní to „odpoľovať“.
Je premnožená, ale stále ju kŕmia
Znižovať stavy raticovej zveri je aj podľa spomínanej kampane poľovníkov ich hlavným poslaním. To, že ju prikrmujú aj v čase, keď nie je núd... Návrhy Európskej komisie (EK) budú znamenaÅ¥ likvidáciu pôdohospodárstva na Slovensku. Ak v aktuálnom programovom obdobà má SR pre poľnohospodársky sektor 4,6 miliardy eur, tak v najbližšom programovom obdobà po roku 2028 by to malo byÅ¥ o jednu miliardu eur menej.
Všade vo svete sú medvede lovené legálnym spôsobom, no na Slovensku sú zabíjané smrtiacou injekciou. Zásahový tím populisticky informuje, že ich humánne eutanázuje. Členovia zásahového tímu, do medveďov strieľajú paintballové guličky, priamo v národných parkoch robia hluk a vystreľujú svetlice, plašia medvede trúbením, okrikovaním a používaním medvedích sprejov. Použitie svetlíc, alebo petárd je zákonom o poľovníctve, za účelom plašenia zveri, zakázané. Je totiž dokázané, že ide o výrazný stresový faktor. Otázkou je, prečo v prípade medveďa je tento spôsob umožnený?
Množia sa varovania a vyhlásenia obcí o výskyte šeliem v blízkostí obydlí a to aj na miestach, kde sa táto šelma historicky nevyskytovala. Biológovia však potvrdzujú, že poľovníci, či obyvatelia obcí nezabezpečeným odpadom, nemôžu za zmenu správania medveďa!
Škody spôsobené zverou v roku 2021
| Inštitúcia | Výška škôd |
|---|---|
| Národné lesnícke centrum | 2,1 milióna eur |
| Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora | 26 miliónov eur |
| Poisťovňa Allianz | 6,63 milióna eur |
tags: #africky #mor #osipanych #biologicka #zbran #ekonomicke