Ako si vybrať športové hodinky: Funkcie a vlastnosti

Kúpa športových hodiniek je v niečom podobná kúpe auta. K dispozícii máme obrovské množstvo modelov, konfigurácií a nájsť si ten pravý model, je prinajmenšom komplikované. V tomto článku sa nebudem venovať konkrétnym modelom hodiniek. Nechcem písať ďalšiu z mnohých recenzií a odporúčať niektorý model (aj keď, 1-2 obľúbené naozaj mám). Sústredím sa radšej na rôzne funkcie a vlastnosti hodiniek tak, aby si každý vedel po prečítaní zvážiť a vybrať, čo naozaj potrebuje.

Základné parametre pri výbere športových hodiniek

Predkým sa ponoríme do rôznych funkcií a vlastností, musíme si utriasť základné parametre:

  1. Druh športu ovplyvňuje náš základný výber, podobne ako pri spomínaných autách. Keďže behanie je principiálne základný šport pre všetky ostatné, sústredím sa primárne na funkcie spojené s ním. Kto hľadá viac info o hodinkách na potápanie, skákanie padákom či jachtovanie, musí hľadať ďalej. Tento článok do takých detailov nezachádza.
  2. Čo chceme hodinkami sledovať? Ak to majú byť len vodotesné stopky, výber bude vcelku jednoduchý. A zároveň komplikovaný. Kvalitných stopiek je na trhu totiž milión. S každou pribúdajúcou funkciou rastie cena. Musíme sa vopred dobre zamyslieť, čo je pre nás ozaj dôležité a čo je len zbytočný výstrelok.
  3. Ak vieme, že k behaniu sa dostaneme na hodinu denne, maximálne dvakrát týždenne, je zbytočné investovať do „Porsche“. Ak počítame s pravidelným a dlhodobým využívaním hodiniek, je lepšie investovať do takých, na ktoré sa budeme môcť spoľahnúť.
  4. Stanovenie cenového rozpočtu je veľmi podstatným kritériom. V prvom prípade bude náš rozptyl príliš široký a ťažko uchopiteľný. V druhom prípade nemáme čo riešiť. Najnovší a najdrahší model bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou všetko čo potrebujeme a ešte aj omnoho naviac.

Cenová orientácia

Pre zjednodušenie som pripravil orientačnú tabuľku. Každá funkcia a vlastnosť je ocenená bodmi, ktoré sa dajú v konečnom prípade porovnať s eurovým ocenením. Ak napríklad zháňame slušne kvalitné stopky (nie tie najlacnejšie z Aliexpressu), napočítame si bodové ocenenie Základných funkcií a dostaneme sa k hodnote 20. Približne 20 EUR stoja slušnejšie stopky.

Pozor však! Mnohé funkcie spolu súvisia a nedajú sa rozdeliť. Napríklad tlakomer a výškomer budú často na hodinkách s kompasom a slušnou vodovzdornosťou. Alebo hodinky s 10 ATM nenaceňujeme aj 3 ATM a 5 ATM, nakoľko vyššia hodnota pokrýva automaticky aj tú nižšiu. Zároveň, ak si napočítame ocenenie funkcií a chceme tie najznačkovejšie hodinky a k tomu ešte najnovší model, musíme rátať s koeficientom 1,5 až 2. To znamená, slušné stopky ktoré práve vyšli z dielne značiek ako Polar či Casio budú stáť nie 20, ale možno 30 či 40 EUR. Verím, že k základnej cenovej orientácii to však bude každému stačiť.

Materiály a vlastnosti

Pri klasických hodinkách sú materiály a vlastnosti nelimitované. Je to len otázka vkusu a peňazí.

Prečítajte si tiež: 7,5 km šprint v biatlone

  1. Telo športových hodiniek musí byť odolné voči zlému počasiu, nárazom, pádom, oderom. Na ich vyhotovenie sa preto používajú plasty na báze polyamidov. V lacnejších modeloch len tvrdená a menej odolná guma. Remienky sa vyrábajú buď gumové alebo silikónové. Pri drahších modeloch sa miesto plastových sklíčok používajú odolnejšie minerálne sklá či dokonca safírové sklá a gorilla sklá známe zo smartfónov. Pokiaľ sa chystáme na extrémne trailové behanie, jeden pád na kameň môže plastové hodinky úplne vyradiť z boja. Safírové sklá a zliatinové rámčeky vydržia toho omnoho viac.
  2. Športové hodinky musia byť vodovzdorné minimálne na 3 atmosféry (3 ATM). V teórii to znamená odolnosť do hĺbky 30 m (hľadina mora je definovaná jednou atmosférou). Ak plánujeme okrem behania v parku aj aktivity s vyššou expozíciou elementom, je lepšie siahať po hodinkách s 5 ATM a viac.
  3. Display športových hodiniek musí byť dobre čitateľný pri pohybe a stále sa meniacich svetelných podmienkach.
  4. Bežné športové hodinky majú malú spotrebu energie. Aj tie najmenej úsportné vydržia týždne či mesiace. Ak vyberáme hodinky na ultrabehy, výdrž batérie je veľmi podstatný údaj. Mnoho hodiniek s GPS ponúka výdrž zopár hodín. Na reálne preteky či ultrabehy nič pod 10 hodín nemá zmysel. Podobne ako pri atmosferickom tlaku aj tento údaj je totiž len výsledkom laboratórneho testovania a treba skôr počítať so 70-80 % ako reálnou výdržou. Hodinky s GPS a výdržou rádovo len niekoľko hodín nemajú príliš zmysel. Kto si už v živote vyberal mobil a zaujímal sa o jeho batériu, nebude stratený. Väčšina vyšších modelov hodiniek prešla od klasických „ploských“ monočlánkov na nabíjacie Li-ion batérie s vysokými kapacitami.

Základné funkcie

  • Stopky: Okrem ukazovania času sú stopky najpodstatnejšou funkciou. Chceme vedieť, koľko nám čo trvalo. Žiadna veda. Klasické stopky vedia stopnúť čas a maximálne jeden medzičas. Ak sa chystáme trénovať intervaly, je dobré mať možnosť stopovania a vyhodnocovania viacerých ako jedného medzičasu. O možnosti definovať intervalov vopred si ešte povieme neskôr.
  • Časovač: Pri dlhých behoch je mnoho činností, ktoré robíme stále dokola. Po čase strácame pojem o minútach a tak vie časovač neskutočne pomôcť. Niektoré hodinky majú túto funkciu zabudovanú natívne (od výroby), pri iných sa dá dosiahnuť rovnaká funkčnosť cez pripomienkovač (Reminder), alebo cez inštalovanie malej “appky”.
  • Budík: Či už sa jedná o preteky alebo len skorý ranný štart, budík je vynikajúca funkcia. O to lepšia, ak sa dá nastaviť budíkov viac.
  • Alerty: Do skupiny alertov môžme zaradiť všetko; od búrkového alertu, zmeny intervalov, zmeny tepovej zóny, notifikácií o prejdených vzdialenostiach či vopred definovaných časoch. Zaujíma nás každý prejdený kilometer? Každých 15 minút, aby sme nezabudli zjesť gel či piť vodu? Pokročilejšie hodinky podporujú aj vibračné upozornenia. Pre bežného užívateľa či parkového bežca je táto funkcia asi dosť zbytočná.
  • Kadencia: Robíme príliš dlhé kroky? Príliš krátke? Kadencia je údaj, ktorý nás vie držať v norme. Štatisticky, kadencia 180 krokov za minútu je považovaná za optimálnu. Samozrejme sa dá táto funkcia nahradiť občasným prepočítaním kroku.
  • Krokomer: Ak sa nechystáme behávať dlhé vzdialenosti vo veľmi členitom teréne, alebo plánujeme behávať aj v hale, krokomer dokáže dostatočne dobre nahradiť GPS. Väčšina krokomerov je založená na priemernej dĺžke kroku človeka. Manuálne krokomery registrujú pohyb zmenou polohy vnútorného závažia, spôsobeného knísaním tela.
  • Profily: Ak sa chystáme po behaní napríklad plávať, je nám zbytočné na displaji vidieť kadenciu nôh a podobne. Vyššie modely bežeckých hodiniek ponúkajú v základnej výbave tzv.
  • Virtuálny partner: Keď napríklad trénujeme polmaratón pod 1:30 hod, naša priemerná rýchlosť musí byť minimálne 14,15 km/hod. Virtuálny partner nie je len o porovnávaní.

Meranie srdcovej frekvencie

Merač srdcovej frekvencie je pre tých, ktorí behanie berú naozaj vážne. Pre rekreačného bežca, alebo bežca ktorý inklinuje k počúvaniu vlastného tela miesto sledovania monitorov, je tento údaj zbytočný. K meraniu srdcovej frekvencie potrebujeme vysielač a príjmač.

  1. Snímač na hrudi zachytáva elektrický pulz nášho srdca a informáciu posiela do príjmača. Presnosť a kvalita takýchto pásov je na vysokej úrovni.
  2. Optický snímač na zápästí je pohodlnejšie riešenie, no z pohľadu presnosti stále zaostávajúce za hrudným pásom. Technológia sa však zlepšuje každým dňom. Výhodou je jej komfort a možnosť kontinuálneho sledovania tepu 24/7.

Výškomer a Barometer

Výškomer je spolu s (ale aj bez) GPS vynikajúci spoločník pre orientáciu pri pohybe v teréne. Meranie s použitím atmosferického tlaku je veľmi presné za predpokladu, že hodinky pravidelne kalibrujeme. Najjednoduchším a zároveň najpresnejším prístupom je kalibrácia na mieste so zakótovanou výškou - ako napríklad na začiatku trasy, kde je výška zaznačená v mape alebo priamo na ukazovateli.

GPS výškomer má historicky u ľudí zlú reputáciu. Najčastejšie pre spoznanie jeho funkčnosti cez druhú metódu. Výpočet je pri nej založený na dohľadávaní miesta z existujúcich záznamov. Ak záznam neexistoval, výškomer ukazoval bludné a zavádzajúce čísla. Navyše, vychádzal z predpokladu, že objekt stojí vždy na zemi. Pre pilotov alebo horolezcov bol teda absolútne nepoužiteľný. Skoršie modely tretieho typu tiež nemali dobre vyriešenú kompenzáciu s ohľadom na priemernú nadmorskú výšku v danej lokalite. V modernejších hodinkách sú záznamy o priemernej nadmorskej výške v danej oblasti integrované v pamäti zariadenia a prepočet je veľmi presný.

Barometer je pri outdoorových aktivitách rovnako dobrý spoločník, ako výškomer. Tlak vzduchu nie je však tak podstatný. Teda minimálne nie pre nás. Ak jednu hodinu stojíme na kopčeku pred domom a dve hodiny na to už v kopcoch s 2000 m nadmorskou výškou, hodinky nám neukážu relevantnú zmenu - budú porovnávať tlak z dvoch veľmi odlišných miest.

Vyššie modely hodiniek majú v sebe naviac zabudovaný tzv. búrkový alarm - pokles tlaku je prudký a náhly. Prečo len vyššie modely? V tomto prípade hodinky musia zaznamenávať a porovnávať tlak v omnoho kratších intervaloch, disponovať teda väčšou pamäťou a vyšším výkonom.

Prečítajte si tiež: Medzinárodné súťaže v lukostreľbe

Základná predpoveď počasia vynikajúco poslúži pri trailovom behaní, skialpe či horských túrach.

Kompas

Ak takýto kompas berieme ako záloha ku klasickému kompasu či GPS, alebo len na rýchle overenie orientácie v pohybe, je to vynikajúci a praktický pomocník. Digitálny kompas na rozdiel od klasického kvapalného je treba pravidelne kalibrovať, inak je nepoužiteľný.

GPS

Ultimátnou funkciou priťahujúcou väčšinu bežcov je GPS (Global Positioning System). Preč sú časy, kedy bežcom stačilo vedieť ako dlho bežali a to si zapísali do bežeckého diára. Ešte pred masovým rozšírením GPS v hodinkách, mobilné telefóny s GPS vychovali novú generáciu bežcov (a mňa medzi nimi).

GPS funguje na princípe zachytenia signálu z minimálne troch satelitov. Pri troch nám vie na základe zemepisnej šírky a dĺžky určiť našu pozíciu. Presnosť GPS je definovaná mnohými podmienkami. Vo voľnej prírode je signál najlepší, nakoľko nedochádza k rušeniu a odrazom z okolitých budov či stavieb.

Tento systém bol vyvinutý americkým ministerstvom obrany v roku 1973. GPS systém pozostáva z celkového počtu 32 satelitov krúžiacich po obežných dráhach vo výške 20 180 km. Sovieti začali s vývojom tohto ich najdrahšieho vesmírneho projektu v roku 1976. Od vojenského využitia sa len pomaly dostával aj k civilnému. Na rozdiel od GPS má GLONASS na obežnej dráhe „len“ 24 satelitov, vo výške 19 130 km.

Prečítajte si tiež: Lupták a úspech Sliačov

Hodinky, ktoré majú možnosť kombinovať oba systémy, alebo minimálne medzi nimi prepínať, majú teda omnoho väčši šancu na precízne a konštatné určovanie našej polohy.

O výdrži batérie sme už písali. Kvalitnejšie hodinky dokážu so zapnutým GPS fungovať na jedno nabitie 10 až 50 hodín. Jednoduchšie modely dokážu zaznamenávať trasu len v predurčených intervaloch. Ak sú príliš časté, napríklad každých 5 sekúnd, znižujú výdrž batérie veľkými skokmi. Pri behu a vzdialenosiach od 20 km vyššie je navyše precíznosť 5 sekundového logovania úplne zbytočná. Vyššie modely od značiek ako Suunto, Garmin či Polar, dovoľujú definovanie intervalu od 1 sekundy až po 30 sekúnd.

Hodinky dovoľujúce import ciest, POI (Point of Interest - bodmi záujmu) poslúžia tým, ktorí nemajú dobrú orientáciu s mapou. U väčšiny súčasných modelov je navigácia len čiara, po ktorej sa posúvame vpred. Bez mapy samotnej.

Ak hodinky ponúkajú import ciest a POI, podporujú aj export nameraných ciest, stúpaní, klesaní či zmien počasia. Niektoré modely hodiniek spolupracujú len so svojimi proprietárnymi systémami a webstránkami (napr. Suunto), iné dovoľujú export do rôznych aplikácií a formátov (napr.

Aplikácie pre hodinky

To, čo nemajú hodinky v sebe natívne zabudované, vieme pri niektorých modeloch dosiahnuť cez inštaláciu aplikácií. Sú výrobcovia, ktorí vsádzajú na Android Wearable a teda otvorený systém pre takmer čokoľvek, a naopak taký, ktorí uvoľňujú svoj uzavretý systém len k limitovanej funkčnosti. Pozor však! Pod limitovanou nemyslím základnú.

Zaujímajú nás východy a západy slnka? Intervaly v komplexnejších kritériách? Rýchlosť stúpania a klesania? Čas potrebný na regeneráciu? Aplikácie pre hodinky existujú takmer na čokoľvek. A pokiaľ aj nie, môžeme si vlastnú vyrobiť kedy chceme. Musíme si uvedomiť, že súčasné hodinky disponujú často väčším výkonom ako počítače z nie tak dávnej minulosti.

Aplikácie existujú takmer na čokoľvek. Stiahnuť do hodiniek? K tomu sa práve dostávame.

Pozor! Ak sa nedá vysielanie vypnúť a hodinky na pozadí stále skúšajú nájst príjmač, batéria nemá šancu žiť dlho. Niektorý výrobcovia hodiniek prišli s unikátnym riešením. Mnoho bežcov počúva pri behaní hudbu, audioknihy alebo podcasty. Po stránke praktickosti to je rozhodne vynikajúci nápad. Všetko na jednom mieste. Hodinky máme prvorado na meranie a logovanie výkonu. Bez vybitého mp3 playera dobehneme do nášho cieľa ľahko.

Šetrenie energie by malo byť pre väčšinu bežcov primárna požiadavka na ich športového spoločníka.

Ako som písal na začiatku, výber športových hodiniek je komplikovaná záležitosť. Podobne ako pri všetkých moderných zariadeniach aj hodinky začínajú viac a viac naberať na funkčnosti a komplexite. Zmyslom akéhokoľvek vybavenia či zariadenia nemá byť jeho potenciál, ale jeho užitkovosť a hodnota, ktorú prinesie pre nás. Niekto potrebuje viac, niekto menej.

tags: #ako #nacitat #vysledky #z #fitbitu #do