Tour de France je vrcholom cyklistickej sezóny a láka nových fanúšikov. Títo noví fanúšikovia majú rôzne otázky o fungovaní tohto športu a jeho najslávnejšieho podujatia. Poďme sa pozrieť na niektoré aspekty tohto slávneho závodu.
Základné informácie o Tour de France
Tour de France (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych cyklistov, ktoré sa konajú každoročne od roku 1903 vo Francúzsku. Výnimkou bola prvá a druhá svetová vojna. Dnes je jednou z najdôležitejších a najprestížnejších športových udalostí roka.
Preteky boli založené ako propagačné preteky novín L'Auto (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom Henrim Desgrangom. Mali byť konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a späť sponzorované Le Petit Journal a preteky Bordeaux-Paríž sponzorované novinami Le Vélo.
V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do Talianska, Španielska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka, ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do Írska, Spojeného kráľovstva alebo Holandska.
Tradičným cieľom je parížska ulica Champs-Elysées (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom.
Prečítajte si tiež: Preteky žien – štartovná listina
Dresy a ich význam
Kým v mnohých iných športoch sa súperí o medaily, na Tour de France sa bojuje o dresy. A žltý je spomedzi nich najcennejší a najvzácnejší.
Žltý dres
V roku 1919 sa organizátori rozhodli, aj po žiadostiach od divákov a žurnalistov, že celkový líder bude ľahšie identifikovateľný vďaka žltému dresu (vtedy skôr tričku). Zvolili žltý, lebo denník L'Auto, sponzor Tour, vychádzal s titulnou stranou v rovnakej farbe.
Žltý dres získava líder celkovej klasifikácie. Vyhodnocuje sa po každej etape na základe súčtu dosiahnutých časov zo všetkých odjazdených etáp. Zaujímavosťou je, že jazdec, ktorý sa dostane na pozíciu lídra, dostane vždy dva dresy. Ak je chladné počasie, môže požiadať aj o verziu s dlhým rukávom.
Celkové poradie od roku 2015 opäť ovplyvňujú i bonifikácie (predtým ich zrušili po sezóne 2007). Traja najlepší v etape dostanú bonus 10, 6 a 4 sekundy. Časové bonifikácie sa týkajú všetkých etáp okrem časoviek.
Zelený dres
Druhou najcennejšou trofejou na Tour je zelený dres. Hoci sa zvykne hovoriť, že ho získava najlepší šprintér, nemusí to byť celkom tak. Oblieka si ho priebežný líder a po dojazde v Paríži aj celkový víťaz bodovacej súťaže.
Prečítajte si tiež: Viac o použití 6 mm Long nábojov
Body môžu jazdci získať dvoma spôsobmi - na šprintérskych prémiách a v cieľoch jednotlivých etáp, vrátane časoviek. V každej etape (okrem časoviek) sa nachádza jedna šprintérska prémia. Boduje na nej vždy prvých pätnásť pretekárov. Najrýchlejší si pripíše dvadsať bodov, druhý sedemnásť, tretí pätnásť a tak ďalej.
V cieli získavajú cyklisti do klasifikácie body podľa náročnosti etapy, v závislosti od toho, aký má charakter. Koeficient etapy určujú organizátori. Najviac bodov môžu pretekári vybojovať v rovinatých etapách, v ktorých víťaz berie až 50 bodov. Najmenej ich je v hre v horských etapách a časovkách.
Bodkovaný dres
Svoju vlastnú súťaž na Tour de France majú aj vrchári. Hoci o celkové prvenstvo na Tour bojujú práve vrchárski špecialisti, nie je pravidlom, že najlepší vrchár typu Pogačara či Vingegaarda získa aj tento dres.
O bodkované tričko často súperia pretekári, ktorí už nemajú šancu na popredné umiestnenie v celkovej klasifikácii. Preto útočia a zbierajú body na vrchárskych prémiách, bez ohľadu na výsledok v cieli etapy.
Body do klasifikácie sa udeľujú na vrcholoch jednotlivých kategorizovaných stúpaní, pričom ich hodnota závisí od náročnosti. Existuje päť kategórií - stúpanie najvyššej kategórie (HC), kde môžu cyklisti získať najviac, ďalej I., II., III. a nakoniec IV. kategórie. Tam boduje iba najlepší.
Prečítajte si tiež: Všetko o výrobe štartovacích čísel
Biely dres
Biely dres získava najlepší jazdec do 25 rokov v celkovom poradí. V rokoch 1968 až 1975 vzišiel z kombinovanej klasifikácie, ktorá pozostávala z kombinácie celkového poradia, bodovacej súťaže a vrchárskej súťaže.
Od roku 1975 sa odvádza z celkovej klasifikácie. Počas 112. ročníka najslávnejších cyklistických pretekov sa do súťaže o biely dres budú môcť zapojiť pretekári, ktorí sa narodili po 1. januári 2000.
Bojovník dňa (červené číslo)
Okrem držiteľov štyroch dresov sa na Tour de France po každej etape vyhodnocuje aj bojovník dňa. Rozhoduje o ňom komisia cyklistických odborníkov. Vo všeobecnosti sa udeľuje pretekárovi, ktorý najvýraznejšie oživil etapu a bol najaktívnejší.
Bojovník dňa nenosí v nasledujúcej etape nijaký špeciálny dres. Od ostatných sa odlišuje tým, že má na sebe biele štartovné číslo na červenom podklade - tzv. červené číslo. Po skončení Tour sa vyhlasuje najväčší bojovník celého ročníka.
Tímová klasifikácia
Svoju súťaž na Tour de France majú aj družstvá. Do celkového času tímu sa zaznamenávajú časy troch najlepších pretekárov po každej etape. Najlepší tím klasifikácie sa odlišuje tým, že jeho členovia nosia štartovné číslo, na ktorom sa nachádza čierny text na žltom podklade.
Štartovacie čísla
Najlepší tím klasifikácie sa odlišuje tým, že jeho členovia nosia štartovné číslo, na ktorom sa nachádza čierny text na žltom podklade.
Slovenská účasť
Tour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom Ján Svorada vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch Milan Jurčo. Najúspešnejšími jazdcami sú Peter Sagan s ôsmimi účasťami, dvanástimi individuálnymi etapovými víťazstvami a ziskom siedmich zelených dresov.
Významné momenty a tragédie
Žiaľ, história si pamätá štyri prípady tragických úmrtí cyklistov na TdF. V roku 1910 sa domáci Adolphe Heliér utopil počas voľného dňa, podľa jednej verzie za to mohla medúza. V roku 1935 Španiel Francisco Cepeda nezvládol prudký zjazd a polámal si väzy, neskôr skonal v nemocnici. V roku 1967 zomrel Brit Tom Simpson, ktorý skolaboval zrejme v dôsledku užívania amfetamínu. V roku 1995 zahynul Talian Fabio Casartelli v zjazde po náraze hlavou do betónového stĺpika. Aj jeho smrť urýchlila zavedenie povinného nosenia prilieb na pretekoch.