Vitajte v našom sprievodcovi, ktorý vás prevedie výrobou luku a šípov. Či už ste nováčik alebo skúsený nadšenec, tento návod vám poskytne užitočné informácie. Pozrieme sa na výrobu bezpečného a funkčného luku a šípov, od výberu materiálov až po finálnu montáž.
Výroba šípov LARP
Výroba šípov LARP si vyžaduje starostlivosť a správny výber materiálov. Bez ohľadu na to, či si vyberiete ručne vyrobené alebo v obchode zakúpené komponenty, správna montáž a údržba šípov zabezpečí nielen efektívnu streľbu, ale aj dlhú životnosť vášho vybavenia.
Typy hláv šípov
- Vyrobené: Tieto široké hroty sa vyrábajú z rôznych materiálov, najčastejšie z uzáverov PET fliaš, korkových zátok, peny, mirelonovej izolácie potrubia a kobercovej pásky. Táto možnosť sa môže zdať veľmi lacná, ale v skutočnosti tento typ hlavy neponúka až takú veľkú úsporu a je nevyhnutné zohľadniť aj ďalšie aspekty, z ktorých najdôležitejší je bezpečnosť. Výrobou hlavy zaručujete jej bezpečnosť.
- Kúpené: Tieto hlavice sa vyrábajú v sériách, osvedčenými postupmi - tak, aby boli dodržané všetky bezpečnostné opatrenia. Tieto hlavice majú cenu, ktorú za ne zaplatíte, ale máte záruku, že ušetríte čas a bezpečnosť.
- Delux: Tento typ hlavíc sa používa predovšetkým na westernovej scéne. Ide o hlavy plnené do formy.
Typy driekov šípov
- Drevené: Drevené paličky sú lacnejšie a v porovnaní s inými materiálmi sú ľahké. Hlavnou nevýhodou je ich krátka životnosť. Tú však možno predĺžiť výberom správneho dreva a správnou orientáciou letovacích krúžkov. Optimálnym drevom pre teak je buk alebo dub, prípadne jaseň. Tieto dreviny sú tvrdé a pružné, takže tak ľahko nepraskajú. Veľmi dôležitá je aj správna orientácia letokruhov. Šípy, ktoré letia šikmo k osi šípu, sú nebezpečné, pretože ak sa zlomia, vznikne ostrý rozštiep, ktorý môže pri výstrele niekoho vážne zraniť. Takéto hroty šípov sa musia vyradiť.
- Laminátové: Laminátové šípy sú neprekonateľné v odolnosti, čo je však vyvážené ich vysokou hmotnosťou a ich trhaním. Čím je laminátový šíp starší a čím viac stretov mal, tým má väčšiu tendenciu uvoľňovať vlákna a trhať sa. Tieto vlákna sa pri vypúšťaní šípu veľmi nepríjemne zarývajú do ruky držiacej luk. Tomu sa dá zabrániť veľkou vrstvou laku alebo oblepením luku páskou.
Koncovky šípov
- Lepovacia koncovka: Lepiace koncovky sú výhodné v tom, že sa dajú použiť na sklolaminátové aj drevené trojháky a majú niekoľko typov otvorov na lepenie. Najbežnejšie sú valcové otvory alebo kužeľovité priehlbiny. Pri oboch typoch je potrebné zadný koniec tŕňa prebrúsiť, aby správne zapadol do otvoru v koncovke. Potom stačí naniesť lepidlo na zadný alebo koncový otvor a spojiť a nastaviť obe časti tak, aby boli súosé.
- Koncový diel dodávaný s dreveným tŕňom: Tento typ koncového dielu nie je vhodný pre laminátové tŕne. Začnite vyznačením rizika 10 až 12 mm od konca hmoždinky. Napokon upnite tŕň do zveráka s mäkčenými čeľusťami s gumovou, koženou alebo handrovou vložkou a vyrežte drážku v tvare písmena "V" od konca tŕňa k vyvŕtanému otvoru, rovnobežne s osou vyvŕtaného otvoru. Potom zarovnajte koniec koncového hrotu do kruhu. Nakoniec je potrebné spevniť lôžko končatiny. Potom celú plochu lepidla omotáte nastrihanou niťou.
Pierka (letky)
Pierka, či už pierka alebo strieborná páska, zabezpečujú stabilitu šípu.
- Viazané perové letky: Letky sa dajú najčastejšie kúpiť v dvojfarebnej červenej a bielej farbe. Dve rovnakej farby a jedno inej farby sú umiestnené na šípke v 120° odstupoch. Zvyčajne sa používa jedna červená a dve biele letky. Najskôr zmerajte polohy jednotlivých letiek. Začnite s krúžkom v optimálnej vzdialenosti od konca šipky (optimálna vzdialenosť je individuálna, najčastejšie medzi 10 a 40 mm). Vezmite červenú letku, naneste lepidlo na spodnú časť letky a pripevnite letku na pažbu v mieste, kde je nakreslená rovná čiara. Počas zasychania lepidla podržte šíp na mieste. Nakoniec otočte činku o posledných 120° a zopakujte postup s bielou letkou. V tomto stave už možno letky ponechať, ale existuje riziko, že sa letky napriek kvalitnému lepidlu môžu počas boja odlomiť trením o telo luku. Prevenciou proti tomu je vytvorenie obalu s prestrihnutou niťou na prednej a zadnej strane letiek. Ovinutie by sa malo začať asi 10 mm pred začiatkom letky a natiahnuť asi 5 mm nad začiatok letky. Na zadnej strane letky stačí začať 7 mm za letkou a pretiahnuť omotávku 3 mm cez koniec letky.
- Strieborné páskové letáky: Tieto letáky nie sú také presné, ale svoj účel plnia tiež. Najprv si zmerajte polohy jednotlivých štvorcov. Začnite s krúžkom v optimálnej vzdialenosti od kovania (optimum tejto vzdialenosti je individuálne, najčastejšie medzi 10 a 40 mm). Z pásu širokého 50 mm odstrihnite dva približne 70 mm dlhé pásy. Zadný koniec pásky (muška) by mal začínať na meranom krúžku pri koníku. Potom položte druhú pásku lepiacou stranou na prvú pásku tak, aby sa prekrývali. Teraz oba prúžky k sebe pritlačte a vyhlaďte ich. Potom na štvorčeky nakreslite tvar letky a vystrihnite ho.
Montáž hlavičky
Montáž hlavičky možno vykonať pomocou kobercovej pásky alebo tavnej pištole.
- Kobercová páska: Tento spoj je optimálny pre prípady, keď sa v budúcnosti predpokladá výmena alebo odstránenie hlavice. Napríklad na účely skladovania je optimálne odpojiť hlavice od šípok a skladovať ich oddelene. Nasaďte hlavičku na tŕň a koniec hlavičky prilepte k tŕňu pásikom kobercovej pásky. Nikdy nesmiete dopustiť, aby hlavička nebola pripojená k tulcu!
- Tavná zbraň: Ľahko sa aplikuje, ale v tomto bode nemôžete vymeniť hlavičku. Táto metóda je vhodná pre sklolaminátové strmene, pri ktorých sa nepredpokladá potreba výmeny strmeňov.
Označenie šípov
Označenie hlavice je veľmi dôležité, aby ste vy, vaši súperi a spoluhráči ľahko rozpoznali svoje šípy a ľahšie ich zbierali po bojisku.
Prečítajte si tiež: Návod na výrobu luku
Výroba dreveného luku
Ručne robený drevený luk je hotové umelecké dielo. Ešte väčšiu hodnotu má, ak sme si ho vyrobili vlastnými rukami. Výroba dreveného luku však vyžaduje zručnosť, nástroje a priestor pre prácu z drevom. Najviac však záleží na dreve, ktoré musí byť starostlivo vybrané a vysušené aj niekoľko mesiacov.
Základné kroky výroby dreveného luku
- Výber dreva: Musí byť dobre vysušené bez sukov a kazov.
- Opracovanie chrbta: Chrbát neopracovávame, uberáme iba z brucha.
- Tvarovanie ramien: Pomaly stenčujeme konce, tak aby sa to na luk podobalo. Nie je dôležité či ramená vyzerajú symetricky, ale musia sa rovnako ohýbať.
- Testovanie tvrdosti: Odoberáme triesky hrúbky papiera a stále skúšame tvrdosť luku.
- Žliabky na tetivu: Ak má luk požadovaný priehyb, vypilníkujeme žliabky na tetivu.
- Kontrola priehybu: Natiahneme tetivu a skontrolujeme rovnomernosť priehybu luku.
- Koncovky ramien (voliteľné): Koncovky zalepíme lepidlom, alebo prírodným glejom. Zafixujeme motúzom a necháme schnúť. Po zaschnutí konce opracujeme do požadovaného tvaru.
- Kontrola po úprave koncoviek: Po opracovaní koncov znovu skontrolujeme rovnomernosť priehybu. Ak je všetko v poriadku, luk je už skoro hotový.
- Výroba tetivy: Nachystáme si pramene nite na pletenie tetivy. Dĺžka nití musí byť o niečo väčšia ako luk, aby zostalo aj na očko tetivy. Tetivu spletáme ako povraz.
Výroba šípov k drevenému luku
- Materiál: Zhotovíme ho zo suchého prútu alebo drevenej tyčky.
- Letky: Všetky pierka na jednom šípe musia byť natočené do jednej a tej istej strany a musia byť rovnako veľké. Taktiež existuje mnoho spôsobov tvaru letiek. Na začiatok zvolíme rovný. Na šípe urobíme zárez na tetivu, a prvú letku nalepíme kolmo na zárez tetivy.
- Hrot: Taktiež existuje mnoho druhov streliek. Hrot šípu buď zašpicatíme, alebo osadíme jednoduchou plochou strelkou.
Výroba plastového luku
Plastový luk je rýchly spôsob ako si luk jednoduchšie vyrobiť a začať s ním strieľať. Pružný materiál znesie prepínanie. Plast výborne odoláva vlhkosti a je ľahký. Pomer cena/výkon = 99%. Mojou víziou je, aby bol luk dostupný každému, kto má záujem o lukostreľbu.
Potrebné materiály
- Tvrdené hrubostenné rúry (PVC-U podľa ASTM označované ako Schedule 40 - SCH40). Bežne predávané vodovodné PVC alebo polypropylénové sú úplné nevhodné.
- Na výrobu luku o sile približne 35 - 45 lbs budeme potrebovať rúru SCH40 s vonkajším priemerom 26,7mm a hrúbkou steny 2,8mm.
Postup výroby
- Príprava rúry: Dĺžku rúry si rozdelíme na jednotlivé úseky a vyznačíme ich fixkou. Ja som začal s počiatočnou dĺžkou 124cm. Kto si dá iný rozmer ako ja, nech si úseky prepočíta cez percentá celkovej dĺžky luku. Čím je luk kratší, tým je silnejší a tvrdší. Sila luku ďalej záleží od sploštenia aj reflexie ramien.
- Sploštenie ramien: Pripravíme si drevené hranolčeky, ktorých výška je rovnaká, alebo o čosi menšia ako priemer pvc rúry. Úsek rúry s ktorým pracujeme nahrejeme fénom alebo nad sporákom. Pozor aby sa plast nespálil. Ak je plast mäkký, položíme na rúru dosku a zaťažíme ju celou svojou váhou. Dostaneme tak jedno ploché rameno, ktoré sa pozvoľné zužuje od stredu luku ku koncu ramena.
- Tvarovanie luku: Už teraz by sa dalo z luku strielať, ale ďaľším tvarovaním zvýšime rýchlosť šípov. Nahrejeme úsek A, ohneme ho o nejakú kruhovú nádobu. Nahrejeme stred luku, čo sú obe časti úsekov D, a vytvoríme priehyb vysoký približne 20cm. Nahrejeme úsek C, a ramená ohneme tak, aby sa reflexné ramená a stred dostali do roviny. Najprv jednu stranu a potom druhú.
- Zárezy na tetivu: Vytvoríme zárezy na tetivu. Ako tetivu používam nylonovú šnúru.
- Dotvarovanie: Ak nie je pekne symetrický, deformované časti nahrejeme a dotvarujeme. Po vychladnutí ho môžeme začať používať.
- Maľovanie (voliteľné): Ak sme spokojný s mechanickými vlastnosťami luku, môžeme ho namaľovať, aby vyzeral atraktívnejšie. Pred sprejovaním je dobré rúrú pošúchať nejakou umelou tkaninou. Letiaci šíp by odieral farbu, tak stred chránim koženkovým pásom.
Tillerovanie luku
Nastavovanie tillera je vlastne vylaďovaním luku, formovanie ramien, až kým nedosiahnu svoj definitívny vzhľad. V ďalšom si popíšeme výrobu asi 40-50 librového luku, ktorý sa ľahko a rýchlo "tilleruje", je trváci, presný a rýchly.
Výroba anglického longbowu
Na obrázku je zobrazený luk typu anglického longbowu zboku. Je vytvorený tak, že časť rukoväte je tak isto pracovnou časťou, čo uľahčuje určenie obrysov luku, ako aj jeho výrobu. Akumuluje viac energie, než kratšie luky, pri náťahu je menej tvrdý a oproti množstvu iných lukov je stabilnejší a presnejší. Má viac kladných stránok, než iné typy lukov.
Potrebný materiál
- Klát z tvrdého dreva (jaseň, javor, hickory, pekan, moruša, dub, breza, orech, u nás hlavne jasan, javor, osage, moruša, tis, breza a agát).
Náradie
- Sekera
- Pilník
- Obojručný nôž
- Hrubé, alebo strené pilníky
- Hoblík (voliteľné)
- Cirkulárka (voliteľné)
Postup tillerovania
- Vývoj prednej strany: Špicatou ceruzkou a pravítkom si nakresli luk v šírke 1 3/8" pri strede ramien. Odtiaľ nakresli postupne sa zužujúci kužeľ až po miesto, kde sa zavesí tetiva. Potom materiál opracuj až po nakreslenú čiaru. Pri tom neprechádzaj za čiaru. Vytvor hladký hranatý povrch. Zjemni hranu, ktorú vytvorilo zúženie pri strede ramien.
- Vývoj bočnej strany: Na obidve strany si označ rozmery nasledovne: v strede v dĺžke 6 palcov bude hrúbka 7/8". V smere ku koncu ramien potom v dĺžke 2 palcov sa stenčí na 3/4" a následne na 9/16" pri strede ramien a nakoniec na 1/2" pri konci ramien. Celková dĺžka luku je u každého iná, preto sme ju ani neuviedli. Napr.:. vzdialenosť medzi prstami rozpažených rúk u osoby vysokej 180 cm je tiaž asi 180 cm. Opracuj materiál na rozmery uvedené vyššie. Zmeny hrúbky nech sú plynulé a jemné. Materiál odoberáme iba z brušnej, vnútornej strany. Nôž nakloniac v miernom uhle odober hrany z oboch strán. Tým sa vytvorí výstupok v strede vnútornej strany. Potom odstráň aj tento výstupok. Je dôležité, aby si týmto spôsobom stenčoval materiál. V opačnom prípade by si mohol na jednej strane prejsť pod čiaru a tým znehodnotil celý luk. Tento spôsob eliminuje aj chyby pri hobľovaní. Je to aj ľahšie, než sa pokúsiť odstrániť celú hrúbku naraz.
- Kontrola povrchu: Počas opracovávania často pozeraj povrch luku tak, že sa pozrieš po jeho dĺžke z malej výšky. Musíš sa uistiť, že na ňom nie sú žiadne vlny, priehlbinky, ani výstupky a že povrch je hladký a rovný. Najdôležitejšou časťou výroby luku je to, že stenčovanie musí by jemné a postupné - inak sa luk zlomí. Zaobli hrany pri rukoväti.
- Nastavenie tillera: Okrúhlym pilníkom vyrob na konci ramien drážky pre tetivu a nalož na luk jednu voľnejšiu tetivu. Prilož tillerovaciu latku (laťka 30"x1"x3") na stred rukoväte a tetivu vlož do jednej z drážok, ktorú si vyryl do latky. Tetivu vlož do drážky tak, aby sa luk ohýbal len asi o 5". Tvar, o ktorý sa pokúšaš, nie je ani tak polkruh, ako akýsi tvar parabolickej antény - mierne sa ohýbajúca rukoväť a každá časť sa iba o troška viac ohýba, ako tá predošlá časť, ako sa postupne presúvaš od rukoväte ku koncu ramien. Tiller má byť elipsoidný. Posledná, asi 10 palcová časť by mala byť meravejšie, než stredná ťasž ramien. Je vhodné si túto formu zakresliť na papier a odložiť si ho. Počas tillerovania si to potom môžeš porovnávať s lukom.
- Opracovanie meravejších miest: Ak tvoj luk má odlišný tvar, alebo ramená sa neohýbajú rovnomerne, tak si označ na vnútornej strane luku tie časti, ktoré sú meravejšie (ohýbajú sa menej). Z týchto rovných miest odober materiál dlhými hladkými pohybmi, aby si neurobil skoky, vlny, alebo priehlbiny a pritom stále kontroluj povrch materiálu tak, ako som to popísal vyššie.
- Kontrola sily náťahu: Ak nemáš dosť peňazí na nákup minciera, tak ti poslúži aj obyčajná kuchynská váha. 50 libier je asi 25 kg. Ak si dosiahol vhodný tvar luku, tak ho napni asi na 5" vhodne dlhou tetivou a preskúmaj ho znova. Označ si neohybné miesta a opracuj ich horeuvedeným spôsobom. Keď si už spokojný s jeho tvarom, tak ho napni polovičnou silou buď odhadom, alebo pomocou minciera. Zahákni túto vzdialenosť na tillerovacej laťke a znova opracuj meravé miesta. Skontroluj tiller a znova opracuj menej ohybné meista až dovtedy, kým je ohyb dokonalý. Teraz napni luk na maximálnu silu náťahu. Ak si túto silu dosiahol povedzme na vzdialenosti 12", tak musíš odobrať stredne veľké množstvo materiálu na celej dĺžke luku. To urob horeuvedeným spôsobom stále kontrolujúc ohyb luku. To je dôležité kvôli tomu, že keby si naraz napol luk na maximálnu dĺžku náťahu, tak by sa určite zdeformoval. Znova napni luk povedzme na 15". Odteraz odoberaj materiál iba na hrúbku papiera (najlepšie je oškrabávať nožom). Po každej kontrole ohybu napni luk na maximálnu silu náťahu zaháknutím stále na ďalší stupienok tillerovacej laťky tak, ako narastá dĺžka náťahu. Ale stále iba na niekoľko sekúnd. U dĺžky náťahu 15" by mal byť čas na kontrolu asi 2 sekundy. Tento spôsob, pri ktorom pri každej kontrole tillera napneš luk na maximálnu silu - spôsob Jima Hamma - zaručuje, že nikdy neskončíš niekde pod plánovanou silou náťahu, čo je najčastejšia chyba začínajúcich výrobcov lukov. Pokračuj v tomto postupe, až kým sa nedostanej na jeden palec od plánovanej dĺžky náťahu. Teraz môžeš upraviť povrch luku ľubovoľným spôsobom, zaobli hrany a s prácou si hotový. Luk bude mať presne plánovanú silu náťahu.
- Úprava koncov ramien: Keď je už tillerovanie skoro hotové, konce luku sú rovné a aj tetiva je presne nad stredom madla, zúž vonkajšiu časť ramien v dĺžke 10" až po zárezy na naloženie tetivy. To zmenší vibrácie luku a zvýši jeho rýchlosť. Ak sa tetiva vychyľuje na niektorú stranu, tak zúž iba tú stranu ramien, na ktorú sa tetiva vychyľuje. To by malo preniesť tetivu späť do stredu.
Ďalšie spôsoby výroby luku
- Luk z lekárskych špachtlí: Vyrobte si s deťmi jednoduchý a bezpečný luk z lekárskych špachtlí. Postup je jednoduchý a nenáročný na výrobu. Na hornú i dolnú stranu špachtlí prilepíme ešte ďalšie špachtle. Položíme si na stôl ďalšiu špachtlu, na kraje nanesieme lepidlo, a priložíme kraje bez gumičky, stranu s gumičkou roztiahneme čo najviac sa dá. Pri streľbe vložíme šíp do horného otvoru kde držíme šíp medzi ukazovákom a prostredníkom. Druhú stranu šípu priložíme na gumičku. Súčasne držíme šíp aj gumičku. Natiahneme a rýchlo pustíme.
- Jednoduchý luk z prírody: Luk vytvor z dlhého, pružného tvrdého dreva (najvhodnejší je tis). Odrež konár dlhý asi 1,2 metra, následne z neho vyrob tvar luku. Dbaj na to, aby sa zhodovali rozmery jeho spodnej a vrchnej časti a stred sa jemne rozširoval, aby si ho mohol pohodlne držať. Potom urob závesy asi 1,25 cm od konca luku. Medzi zárezy napni silný motúz, pričom jeho koniec upevni až vtedy, keď luk poskytuje pocit rýchlosti a pružnosti.
Prečítajte si tiež: Puzdrá na revolvery: Kompletný sprievodca
Prečítajte si tiež: Presná streľba: Výroba terča