Článok je určený pre širokú streleckú verejnosť, pre ich informovanosť a hlavne pre motiváciu či inšpiráciu, ako zvládnuť a naučiť sa potrebné strelecké zručnosti. Hneď na začiatku chcem upozorniť, že článok sa netýka vrcholovej športovej streľby, kde v rámci športovej streleckej disciplíny platia iné zákonitosti.
Výber montáže puškohľadu
Pre zachovanie presného nástrelu je kľúčové zvoliť dostatočne pevnú a tuhú montáž. Často podceňovaný je totiž výber samotnej montáže. Iba tak zabránime nežiaducemu pohybu montáže či samotného puškohľadu, ktorý hoci v rádoch stotín milimetra pôsobí značný posun zásahu. Najlacnejšie hliníkové montáže sú totiž príliš mäkké a dochádza pri nich k postupnému uvoľňovaniu behom streľby. Pre slabšie kalibre a PCP vzduchovky sú však úplne dostačujúce.
Montáž puškohľadu
Puškohľad by mal byť namontovaný čo najnižšie, bez toho aby sa dotýkal hlavne, cieľniku alebo tela zbrane. Je potrebné odhadnúť správnu výšku montáže tak, aby sme dosiahli čo najnižšej vzdialenosti medzi puškohľadom a osou hlavne. Upevnite montáž na zbraň ale neuťahujte ju úplne. Potom odmontujte vrchnú časť montáže a položte puškohľad do krúžkov. Pred utiahnutím skrutiek sa pozrite do puškohľadu vo svojej normálnej streleckej pozícii a nastavte ho tak, aby ste videli celé zorné pole. Najlepšie sa prevádza v nastreľovacej stolici, manipulácia je potom omnoho pohodlnejšia. Skvelými pomocníkmi pre správne zarovnanie zámernej osnovy a zbrane sú vodováha a olovnica. Dbajte na to, aby sa montážne krúžky nedotýkali okuláru, objektívu a stredovej kocky.
Nastreľovanie puškohľadu
Puškohľad máme namontovaný a zostáva ho len nastaviť. Nastreľovanie prevádzame zásadne v rovnom teréne, samozrejme s bezpečným dopadovým priestorom. Pokiaľ nastreľujeme mimo krytú strelnicu, musíme si dávať pozor na počasie. Pripravíme si vhodný terč. Môže to byť špeciálny nastrelovací, rovnako dobre sa osvedčil dostatočne veľký biely papier, kde buď vyznačíme fixkou bod alebo použijeme čiernu zálepku. Na bielom pozadí možno totiž zásahy lepšie rozoznať. Nebudeme si hrať na hrdinov a najprv terč umiestnime na kratšiu vzdialenosť. V prípade guľovnice nemusíme hneď strieľať na optimálnu nástrelnú vzdialenosť (ONV) pre dané strelivo, ale môžeme kľudne začať na 50 metroch. Následne nachystáme strelisko. V ideálnom prípade použijeme nastrelovaciu stolicu. Tú postavíme na stôl a zaobstaráme si stoličku k pohodlnému posedu. Dobrú prácu odvedú taktiež strelecké vaky. V improvizovaných podmienkach si musíme vystačiť s mäkkými predmetmi, napr. dekou, púzdrom, a pod., ktorými zbraň podoprieme. Základom je dosiahnuť pokiaľ možno rovnakého úchopu ako v bežnej streleckej situácii.
Korekcia puškohľadu
Pred prvým výstrelom zamierime zbraň na terč a prvú korekciu puškohľadu prevedieme, pokiaľ je to možné, podľa vývrtu hlavne v zákryte s terčom. Ušetríme si tým prácu a strelivo a prvá rana hneď pretne terč. Vystrelíme do terča 1 až 3 rany a prevedieme korekciu. Nastavenie puškohľadu sa prevádza klikaním. Tým posúvame bod zásahu tak, aby sa v určitej vzdialenosti zhodoval so stredom kríža. Inými slovami, chceme zasiahnuť cieľ tam, kam mierime stredom zámernej osnovy. Pri korekcii klikaním posúvame zásah, nie osnovu.
Prečítajte si tiež: Návod na výrobu luku
Na obrázku vidíme, že zásah šiel vpravo dole od stredu terča. Potrebujeme ho teda dostať doľava a hore. Akonáhle sa nám podarí zbraň nastreliť, je dobré skontrolovať rozptyl. Vypálime 3 - 5 rán, z ktorých následne vyhodnotíme strední zásah a jeho polohu voči zámernému bodu. Podľa neho prevedieme konečné nastavenie puškohľadu. Nezabudnite, že pri streľbe na dlhšiu vzdialenosť bude potrebné previesť patřičnú výškovú korekciu kvôli poklesu strely. A máme hotovo. Nakoniec doporučuji vynulovať komíniky, inak povedané nastaviť na komínikoch nulovú hodnotu (pokiaľ to puškohľad umožňuje).
Korekcia v uhlových minútach MOA
Najčastejšie sa stretnete s korekciou v uhlových minútach MOA (Minute of Angle). Jedná se o uhlovú jednotku, vďaka ktorej môžeme posunúť bod zásahu o nám známu vzdialenosť. Existuje pevný vzťah medzi ňou a vzdialenosťou. Bežne sa stretneme s krokom ¼ MOA, pre streľbu na dlhé vzdialenosti je dostupný aj jemný rektifikačný krok ⅛ MOA.
Korekcia v miliradiánoch
Opäť uhlová jednotka, tentokrát sa jedná o miliradiany. Veľkosť krokov je väčšia než pri MOA, ale v tom je práve veľká výhoda. Nemusíte rátať so stotinkami milimetra, ale dostanete vždy sympatické číslo. Pre kontinentálneho Európana je výpočet omnoho jednoduchší, v palcoch nech si počítajú za veľkou mlákou. Zvlášť pokiaľ sa chcete venovať taktickej streľbe a nie ste zrovna najlepším matematikom, MRAD je jasná voľba.
Strelecké zručnosti
Obranná streľba patrí do 3. úrovne streleckých zručností a ak nemáte dobre zvládnutú 1.a 2. úroveň, nemali by ste sa do nej púšťať. Chyby sa totižto prejavia veľmi rýchlo a vy sa musíte znova vrátiť na nižšiu úroveň a docvičiť ju. V opačnom prípade zbytočne plytváte muníciou, keďže nie ste schopní zasiahnuť cieľ, a tým svoju streľbu vyhodnotiť a koledujete si o problémy s bezpečnou manipuláciou zbrane. V najlepšom prípade s množstvom náhodných výstrelov v nežiadúcom smere alebo čase.
Je nutné hneď na začiatku povedať, či sa to niekomu páči alebo nie, že zručnosti obrannej streľby sú úzko naviazané na vaše fyzické predpoklady. Musíte byť schopní zvládnuť rýchly a dynamický pohyb a musíte byť schopní odolať váhe a hrubosti útočníka. Preto je jasné, že, i keď sa nemusíte hodiny potiť v posilke alebo na okruhu na nejakej bežeckej dráhe, potrebujete zvládnuť základné prvky fyzičky.
Prečítajte si tiež: Puzdrá na revolvery: Kompletný sprievodca
Šprinty na krátke vzdialenosti so zmenou smeru by mali byť základ. Tiež aj 20 až 30 klikov bez prestávky alebo 20 drepov s výskokom. Isto musíte zvládnuť drep, plazenie, kotúľ vpred a vzad. Toto sú minimálne požiadavky. Ak nezvládnete pohybové alebo silové aktivity a všetko ostatné ÁNO (streľbu), doplatíte na svoju fyzičku.
Neoddeliteľnou súčasťou obrannej streľby je boj zblízka alebo sebaobrana. Kľudne to môžeme nazývať aj bojovým umením. Nech už tomu budeme hovoriť akokoľvek, význam je ten istý. Cieľom je eliminovať prvotný útok útočníka na nás a odkloniť jeho zbraň iným smerom alebo ju zastaviť.
Tu je dôležité si uvedomiť, že vám stačí zvládnuť základy a nemusíte byť nejaký expert. Zároveň je dôležité, aby ste trénovali pre vás to správne umenie. Bojové umenie alebo štýl boja si nevyberáte podľa toho, čo sa vám páči, ale podľa toho, aké máte predispozície. Ste vysokí, štíhli a máte málo svalovej hmoty? Na druhej strane treba jednoznačne vylúčiť „športové“ bojové umenie. Samozrejme, veľa závisí od trénera.
Učte sa „agresívne“ bojové štýly ako box, MMA, Krav-Maga, Whin-tsung, Systema. Za 6 mesiacov pravidelného tréningu takéhoto umenia alebo boja zblízka sa naučíte zvládnuť efektívne a bez akýchkoľvek parádičiek väčšinu situácií na ulici. Musíte si však uvedomiť, že prvé tri mesiace budú naozaj o základoch, ktoré budete považovať za nudné, nakoľko sa musíte naučiť základné pohyby a prvky, aby ste si v neskoršom tréningu nepoškodili zlou technikou svoje telo alebo si neublížili.
Teda, ak chcete zvládnuť obrannú streľbu, musíte vedieť akým spôsobom sa brániť voči útoku holými rukami pomocou krátkeho a dynamického presunu, úderu alebo kopu. Zbraň sa musí stať len akýmsi doplnkom, ktorý využívate, aby vaša obrana bola zakončená úspechom. Základom streleckých zručností v obrannej streľbe je rozvoj rýchlosti pohybu vášho tela, streľba len a len z pohybu (spravidla pohyb do strán, nie dopredu a dozadu) a streľba jednou rukou, silnou aj slabou v rovnakom pomere. Spravidla sa strieľa od pása pudovou streľbou alebo takzvanou letmou streľbou.
Prečítajte si tiež: Krok za krokom: Výroba luku
Ako teda obrannú streľbu trénovať?
Aspoň jedenkrát do týždňa sa venujte nejakému bojovému umeniu, sebaobrane. Aspoň raz za mesiac by ste mali ísť na strelnicu a v cca 50 výstreloch si zopakovať svoje zručnosti, ktoré ste sa naučili s cieľom zvládnuť obrannú streľbu. Ideálne je to urobiť každý týždeň. Samozrejme, ak už ich máte zvládnuté. Ak sa tieto zručnosti učíte, mali by ste byť na strelnici každý tretí deň. Streľbu sa však naučíte pomerne rýchlo. Za zhruba 10 až 12 hodín výcviku viete princípy a základný postup.
Obranná streľba sa spravidla trénuje vo dvojici. Dôvod je jednoduchý. Musíte sa naučiť reagovať na nejaký podnet a hlavne na správanie útočníka. Samozrejme, v civilnom sektore nie je možné použiť prepracované výcvikové pomôcky, aké využívajú ozbrojené zložky pre výcvik simulujúce zásah alebo umožňujúce streľbu bez reálneho následku zranenia.
Najlacnejšou a najefektívnejšou pomôckou sa, aspoň pre mňa, stal airsoft. Jednak využívate reálnu funkčnú repliku vlastnej ostrej zbrane a jednak je zbraň na krátku vzdialenosť veľmi presná, po zásahu nedôjde k zraneniu ale zásah pocítite. A podobne ako u ostrej zbrane, aj s ňou musíte dodržať základnú bezpečnosť.
Veľmi podstatným rozdielom medzi výcvikom a reálom je psychika a nacvičenie vlastných reakcií na neočakávané podnety. To, čo dokážete nacvičiť vo dvojici na strelnici alebo niekde v telocvični, je len polovica zručností a iste vám to nebude stačiť. Je to ako keď ste absolvovali autoškolu a následne ste sami bez inštruktora sadli za volant a vydali sa na vašu prvú jazdu mestom. To isté platí pri obrannej streľbe. Aby sa vám „vryla pod kožu“, musíte praxovať. Odporúčam začať hrávať airsoft.
Airsoftový boj je pre niekoho hra na vojakov alebo zábavka pre malé deti, ale pre niekoho výborná škola reakcií, pohybu, neštandardných situácií, ktoré od vás vyžadujú rýchle myslenie, rozhodovanie sa a následnú reakciu spojenú so zbraňou. Je to vynikajúci spôsob ako to, čo viete, overíte v praxi. Ja osobne som na základe poznatkov získaných prostredníctvom airsoftu musel zmeniť svoje myslenie ohľadom podstatných princípov streľby, taktiky a postupu pri niektorých svojich nadrilovaných činnostiach v armádnych zložkách. Airsoft mi ukázal ich slabiny a zbytočnosti alebo neefektivitu.
Preto, nech už sa ako doplnok k obrannej streľbe venujete čomukoľvek, nikdy nepodceňujte cvičný boj. Sú dve cesty ako sa naučiť obrannú streľbu. Buď je to cestou pokus omyl a zháňanie informácií na internete alebo od známych. To je časovo dlhšia cesta. Druhou, rýchlejšou cestou, je zúčastniť sa na nejakom streleckom kurze. Problémom je vybrať si správneho inštruktora a jeho postupy. Spravidla sa ale výcvik realizuje tak, že sú predpísané nejaké strelecké cvičenia, ktoré musia účastníci splniť a takýto výcvik následne potláča problémové oblasti, ktoré nie ste schopní v súlade so svojou povahou alebo motorikou zvládnuť či pochopiť. Teda od inštruktora naozaj záleží veľa.