Na vojenskom výcviku Národných obranných síl (NOS) sa zbrane neberú do rúk pre efekt, ale s maximálnou vážnosťou. Každý pohyb, každý zásah do mechanizmu samopalu či pištole je otázkou disciplíny a bezpečnosti. Frekventanti výcviku sa učia, že útočná puška vz. 58 či pištoľ vz. 82 nie sú len kusom kovu - sú nástrojom, ktorý vyžaduje rešpekt, precíznosť a dôsledné dodržiavanie pravidiel.
Kľúčové súčasti výcviku: Manipulácia a rozborka zbraní
Jedna z najviac kľúčových súčastí výcviku je manipulácia so zbraňami a ich rozborka. Cvičenci, ktorí sú už v tomto štádiu vojakmi prvého stupňa, sa učia vykonávať sériu presných pohybov - od založenia zásobníka, cez nabitie a vybitie, výstrel naprázdno až po správne zaistenie. Všetko ešte bez streľby s ostrou muníciou. Už v prvých dňoch výcviku sa ukazuje, že zbraň nie je len nástroj, ale aj zodpovednosť. Bezpečnostné návyky sú pritom absolútnym základom. Každý vojak musí pred manipuláciou a po manipulácii preveriť, či je zbraň skutočne vybitá. To znamená natiahnuť zbraň pozrieť do komory hlavne, skontrolovať čelo záveru aj priestor zásobníka a presvedčiť sa, že v nej nie je žiadny náboj. Po kontrole inštruktorom sa následne vystrelí bez munície, tzn. Každý vojak musí svoju zbraň poznať detailne.
Samopal vz. 58: Základná zbraň Ozbrojených síl SR
Veľká pozornosť sa venuje samopalu vz. 58, ktorý je stále základnou zbraňou Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR). Účastníci výcviku NOS sa tiež učia, ako ho bezpečne rozobrať na hlavné časti - nosič záveru, záver, vratnú pružinu, kryty, pružiny, piest, vratná vzpruha - a opäť ho správne poskladať. Vojak sa učí svoju zbraň poznať, aby ju vedel rýchlo vyčistiť, prípadne opraviť a pripraviť do akcie.
Automatická karabína alebo útočná puška vz. 58, nesprávne označovaná ako samopal, sa dostal do výzbroje Československej ľudovej armády v roku 1959. Doteraz slúži ako základná zbraň pechoty OS SR a zbraň zálohy ozbrojených síl Česka. Zbraň sa označuje ako samopal, lebo v čase jej vzniku termín ‚automatická karabína‘ neexistoval. Používa kaliber 7,62×39 milimetrov (štandard NATO je 5.56×45 milimetrov pozn. red.), má hmotnosť necelé tri kilogramy a kadenciu približne 800 rán za minútu.
Vz. 58 si je možno ľahko pomýliť s útočnou puškou AK-47 (Avtomat Kalašnikova), lebo sú na pohľad podobné. Konštrukcia československého vz. 58 však pracuje na úplne odlišnej báze. Hlavný rozdiel je v uzamykacom a plynovom mechanizme mechanizme. Vz. 58 má krátky zdvih piestu - piest udrie do nosiča záveru a vracia sa späť. Takže nosič záveru sa pohybuje samostatne, teda odlišne ako pri AK-47.
Prečítajte si tiež: Vývoj samopalov v slovenskej armáde
Porovnanie SA-58 a AK-47
Vzhľadovo je zbraň SA-58 veľmi podobná AK-47 a vyzerá ako jedna z mnohých jeho kópií. Konštruktéri samozrejme vychádzali z existujúcich zbraní StG-44 a AK-47, ale najdôležitejšia časť zbrane, jej vnútorný mechanizmus, je kompletne odlišný a použitý systém uzamykania záveru nebol doposiaľ u zbrane tejto kategórie použitý.
Československá armáda vykonala porovnávacie testy medzi SA-58 a AK-47, ktoré mali novú zbraň s osvedčeným Kalašnikov porovnať. Bolo vybraných niekoľko samopalov od oboch typov, tie boli rozobrané a z týchto dielov boli zložené dve „nové“ zbrane. Potom bolo z každej zbrane vystrelených 20 000 kusov munície. Za strelcom stálo niekoľko žien, ktoré priebežne dopĺňali zásobníky. Strelec po vystrieľaní zásobníka dal ruku dozadu, dostal nový, nabil a pokračoval. Po každom treťom zásobníka ponoril celý samopal na chvíľu do suda s vodou, aby ho ochladil. Po skončení testu boli obe zbrane rozobrané a zisťovala sa miera ich poškodenia. Obe zbrane (SA 58 i AK 47) obstáli na výbornú. Za celú dobu testu sa u oboch vyskytla jedna chyba. U SA 58 to bola prasknutá vratná pružina záveru.
Základný rozdiel ako ich rozoznať je pozrieť sa na predpažbie ,a ústie plynového kanálika.
| Parameter | SA-58 | AK-47 |
|---|---|---|
| Hmotnosť (nenabitá) | 2,91 kg | 3,8 kg |
| Hmotnosť (nabitá) | 3,59 kg | 4,3 kg |
| Dĺžka | 845 mm | 870 mm |
| Dĺžka hlavne | 390 mm | 415 mm |
| Typ náboja | 7,62×39 mm vz. | 7,62 x 39 mm vz. |
SA58 je presnejšia. SA58 ma o niečo menší spätný ráz. Aj keď toto je možno ešte viac eliminovať kompenzátorom na hlavni , či teleskopickou pažbou. V našich podmienkach je miliarda doplnkov pre SA58. A tie posunú tento gun na iný level. SA58 ma tzv. streleckú pohotovosť.
Pištoľ CZ vz. 82
Okrem dlhej zbrane sa preberala aj krátka - pištoľ CZ vz. 82. Aj pri nej platí rovnaký princíp: bezpečné zaobchádzanie, rýchla kontrola a schopnosť bezchybne zvládnuť rozborku aj zloženie. Vďaka týmto opakovaným tréningom si cvičenci budujú nielen technickú zručnosť, ale aj rešpekt k zbrani, ktorú majú vo výcviku pri sebe.
Prečítajte si tiež: Všetko o expanzných samopaloch
Pištoľ vz. 82 v službe od roku 1982, nahradila v československej armáde staršie typy Tokarev. Strieľa náboje 9×18 mm Makarov, má 12-ranný zásobník a polygonálne drážkovanie hlavne, ktoré zvyšuje jej životnosť. Vyznačuje sa obojstranným ovládaním a jednoduchou údržbou. Pištoľ má pevnú hlaveň a dynamický záver. Pištoľ vz. 82 slúžila aj Polícii Českej republiky a Policajnému zboru slovenskej republiky. Polícia Českej republiky nahradila postupne od roku 2001 pištoľ vzor 82 prevažne pištoľou CZ 75D Compact.
Guľomet FN Minimi
Vrcholom streleckého bloku bola streľba z ľahkého guľometu FN Minimi. Obsluhovali ho vždy dvaja ľudia. Pri tejto zbrani ležali frekventanti na zemi a vypúšťali dávky na ciele vzdialené 200 a 400 metrov. Každý mal k dispozícii stovku nábojov. Zvuk guľometu bol sám o sebe ohromujúci a okamžite bolo jasné, prečo sa zbraň považuje aj za psychologickú zbraň. Len ako zazneli prvé dávky, viacerým prebehol mráz po chrbte.
Guľomet FN Minimi je belgickej konštrukcie a patrí medzi ľahké univerzálne guľomety, ktoré sú rozšírené vo viacerých armádach sveta vrátane NATO. Konštruovaný je na strelivo kalibru 5,56 × 45 mm NATO a jeho hlavnou výhodou je kombinácia vysokej kadencie streľby (700 - 1150 rán za minútu), relatívne nízkej hmotnosti (okolo sedem až osem kilogramov, záleží od výbavy) a možnosti napájať ho jednak zo štandardného pásu s nábojmi, ale aj zo zásobníkov kompatibilných s útočnými puškami M16.
Samopal Sten
Samopal Sten bol vyvinutý konštruktérmi R.V.Shepperdom a H. J. Turpinom v Birmingham Small Arms (B.S.A.) v Enfielde. Označenie STEN vzniklo kombináciou začiatočných písmen priezvisk Shepperd a Turpin a začiatku názvu továrne v Enfielde. Výroba prebiehala v továrni Royal Ordnance a samopalom bola vyzbrojená hlavne britská armáda v dobe 2. svetovej vojny. Do doby kým vznikol STEN mala Britská armáda vo výzbroji AMerické Thompsony, ktoré boli ale náročné na výrobu a drahé. Dovážali sa cez oceán. Keď ale v roku 1941 vstúpili USA do vojny, ich továrne museli vyrábať primárne pre domáce vojsko.
Jeho prvá verzia- samopal Sten Mk. I, bola prijatá do výzbroje britských vojakov v roku 1941. Je zaujímavosťou, že úplne prvý Mk. I bola práca pána Turpina osobne, dodnes je tento samopal uložený vo vojenskej škole v Warminsteri. Krátko po vyrobení modelu Sten Mk. I (vyrobilo sa jej 100 000 ks) , ktorý mal drevené predpažbie, pažbu a sklopnú prednú rukoväť, bola od roku 1942 vyrábaná verzia Sten Mk. II. Charakteristickým znakom tohto typu bola kratšia odnímateľná hlaveň a tiež absencia predpažbia, nahradenie pažby trubkou s navarenou pätkou a opierkou prstov atď. Týmto modelom sa začali vyzbrojovať jednotky v p roku 1942. Bola to zbraň nijak materiálne či časovo náročná. Sten nepotreboval nijaké zložité obrábanie (až na hlaveň a záver). Ostatné časti sa vyrábali ohýbaním plechov a ich zvarovaním.
Prečítajte si tiež: Samopal na Slovensku legálne
Konštrukcia samopalu STEN bola zameraná predovšetkým na jednoduchosť, výrobnú nenáročnosť a nízku cenu. Ide o zbraň využívajúcu priamy tlak plynov na záver. Dĺžka samopalu i s oceľovou trubkou nahradzujúcu pažbu je 762 mm a hmotnosť má necelé tri kilogramy. Účinný dostrel bol 40 metrov (s tlmičom). Schránkový zásobník s kapacitou 32 nábojov raže 9 mm Parabellum (ale odporúča sa napĺňať ho len 28-mi z dôvodu zasekávania sa) sa zasúva do šachty na ľavej strane púzdra záveru. Zásobník bol najmenej spoľahlivou časťou zbrane. Pri olejovaní zbrane museli mať vojaci na pamäti, že Sten musel byť pri streľbe suchý (bez nadbytočného oleja).
Napriek tomu STEN GUN bol často označovaný za primitívny samopal, ktorý vyzerá, ako by bol vyrobený v garáži na dvore, svojmu účelu však slúžil veľmi dobre. Vzhľadom k svojím rozmerom bol vhodný pre výsadkové jednotky. Vďaka zaradeniu do výzbroje našich jednotiek za druhej svetovej vojny dislokovaných vo Veľkej Británii bol v dostatočných počtoch dostupný i v povojnovom Československu.
tags: #ako #vyzerá #samopal #konštrukcia