V päťdesiatych rokoch bolo vo výzbroji Československej ľudovej armády viacero typov osobných zbraní jednotlivca. Išlo o pušky kalibru 7,92 mm Mauser a od začiatku päťdesiatych rokov aj samopaly vz.23 a vz.25 kalibru 9 mm Parabellum (9x19). V roku 1951 bol pre ČSĽA vybraný ako unifikovaný pištoľový náboj sovietsky 7,62x 25 mm Tokarev. Vzhľadom na to boli zavedené do výroby samopaly vz.24 a vz.26, ktoré vychádzali z konštrukcie samopalov vz.23/vz.25, ale používali novo zavedený sovietsky náboj.
Po druhej svetovej vojne začal prevládať trend tzv. skrátených kalibrov. Vychádzal z poznatku, že priemerný pešiak reálne nestrieľa na vzdialenosť väčšiu než 400 m, preto je preňho zbytočný síce výkonný, ale ťažký puškový náboj (napr. 7,92 Mauser, .303 atď), ktorý si vyžaduje aj ťažkú zbraň a má silný spätný ráz. To znemožňovalo niesť do boja väčší počet nábojov, komplikovalo automatické nabíjanie a nedovoľovalo paľbu dávkou.
Protikladom výkonných a ťažkých pušiek s dlhým dostrelom boli samopaly. Tie používali pištoľové náboje (9 mm Parabellum, 7,62 Tokarev, .45 ACP ai), mali menšie rozmery, boli pomerne ľahké a plne automatické. To ich predurčovalo na boj v stiesnených priestoroch, v budovách a pod. Vďaka týmto vlastnostiam si ich obľúbili výsadkári, ale aj radoví pešiaci. Na druhej strane však samopal nemal vzhľadom na použitý kaliber účinný dostrel vyšší než 200-250 m.
Preto začali snahy spojiť klady pušky a samopalu do jednej zbrane, a to cestou zníženia výkonu štandardných puškových nábojov. Prvými prípadmi takýchto zbraní boli nemecké MP 43/44 na náboj 7, 92 mm vz.43 Polte a americké karabíny M1 kalibru .30 (7, 62x 33 mm). U nás sa nastúpilo na cestu nových nábojov v roku 1950, keď sa začal vývoj náboja Z-50, ktorý bol zavedený do výzbroje ČSĽA ako 7,62 mm krátky náboj vz.52. Ten mal kaliber 7,62 mm s dĺžkou nábojnice 44,9 mm (7,62x 45).
Kaliber útočných pušiek (v našej vtedajšej nomenklatúre samopaly) a ľahkých guľometov bol stanovený na 7,62x 39 mm vz.43, čo je kaliber notoricky známych AK-47/AKM. Zavedenie nového náboja viedlo k rozhodnutiu prekonštruovať ako pušku vz.52 na typ vz.52/57 a rovnako guľomet vz.52 bol prerobený na vz.52/57. Oba nové typy zbraní používali nové náboje vz.43. Ani jeden typ sa však vo výzbroji neohrial dlho. Guľomet vz.52/57 bol nahradený univerzálnym guľometom vz.59 a pušky vz.52 nahradil samopal vz.58.
Prečítajte si tiež: Rozmery a charakteristika kalibru 72
Predstavitelia vtedajšieho MNO (Ministerstvo Národnej Obrany) si uvedomili, že jedinou záchranou pred galimatiášom rozličných kalibrov a zbraní je zavedenie novej zbrane jednotlivca- samopalu vz.58. Konštrukcia novej zbrane sa pripravovala už približne od roku 1952. Od tohto roku vzniklo viacero projektov automatických zbraní na náboj vz.52, a to ČZ 515 a ČZ 552, ktoré vyvíjal J.Čermák, ZK 503 bratov Kouckých a ZB 530 od Václava Holka. Nakoniec boli vybrané dva typy, a to ZK 503 a ZB 530. V roku 1955 bol však vývoj kompletne zastavený a vyšiel príkaz na vývoj novej zbrane na náboj vz.43.
Oficiálne takticko-technické požiadavky boli vydané v roku 1956 a vedúcim vývoja sa stal Jiří Čermák. Vývoj trval dva roky, a tak mohla byť nová zbraň zavedená do výzbroje ČSĽA v roku 1958 ako 7, 62 mm samopal vzor 58. Mimochodom, názov samopal nie je správny. Podľa všeobecne prijatých zásad by mala byť zbraň označená ako útočná puška (angl. assault rifle).
Napriek tomu, že ide o konštrukciu starú viac ako 40 rokov, stále je uznávaná ako výkonná a spoľahlivá zbraň. V roku zavedenia bola skutočne prelomová a svojou kvalitou podľa názoru viacerých odborníkov predstihne sovietske AK-47, ale aj mnohé súdobé západné konštrukcie. Medzi príslušníkmi československej armády (a nielen medzi nimi) sa stala legendárnou zbraňou. Oceňovaná bola najmä jej vysoká spoľahlivosť, odolnosť voči vonkajším vplyvom a veľmi dobrá kvalita vypracovania. Podľa mnohých bývalých príslušníkov ČSĽA zbraň fungovala kedykoľvek, neprekážali jej voda, blato, piesok ani zima.
Základné Charakteristiky SA Vz. 58
SA vz. 58 bola a i je pechotná zbraň. Je určená k ničeniu živej sily a ľahko obrnených cieľov. Mechanizmus zbrane je založený na odoberaní plynov z hlavne a umožňuje streľbu jednotlivými ranami ako aj dávkou.
- Kaliber: 7,62 mm
- Náboj: 7,62x39 mm vz. 43
- Účinný dostrel: 400 m
- Maximálny dostrel: 2800 m
- Hmotnosť: Max. 3,5 kg (požadovaná)
Konštrukcia a Súčasti
Hlaveň ja zasadená do tela zbrane a zaistená čapom. Vývrt hlavne so štyrmi drážkami je tvrdo chromovaný vrstvou 0,01 mm. Ústie hlavne je opatrené závitom s chránitkom závitu. Závit môže slúžiť k montáži tlmiča plameňa alebo iných zariadení. Zo spodku v prednej časti hlavne je umiestnený záchyt snímateľného bodáku, resp. dvojnožky.
Prečítajte si tiež: Kaliber 20: Priemer a jeho výhody
Puzdro záveru je frézované z odliatku (čo je precíznejšie, ale tiež finančne a časovo nákladnejšie než lisovanie u AK-47). Spojuje ostatné časti záveru do jeden celok a slúži na vedenie záveru.
Záver vysúva náboje zo zásobníku a zasúva ich do nábojovej komory, uzamyká nábojovú komoru pri výstrele, iniciuje zápalku náboja, vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú muníciu. Konštrukcia záveru a systém jeho uzamknutia je originálny (odlišný od AK-47 a preto sa SA vz.58 aj napriek povrchovej podobnosti neradí medzi zbrane z rodiny zbraní AK). Zbraň strieľa z prednej (uzamknutej) polohy záveru.
Princíp Funkcie
Funkcia vnútorného mechanizmu SA vz. 58 je založená na princípe tlaku prachových plynov, odvedených po výstrele z hlavne šikmým plynovým kanálikom do plynového valca, umiestneného nad hlavňou. Vo valci plyny pôsobia na piest, ktorého piestnica sa svojim zadným koncom opiera o nosič závorníku a tak naň impulz prachových plynov prenáša. Nosič závorníku sa začne pohybovať vzad, po jeho posunutí o 12 mm vyjde závora, zdvíhaná závorníkom, nahor mimo vybrania puzdra záveru a záver je tým odomknutý.
Odomknutý záver sa pohybuje dozadu, pritom je vytiahnutá z nábojové komory a vyhodená prázdna nábojnica. Nábojnicu vyťahuje vyťahovač umiestnený na závorníku a pevný vyhadzovač v puzdre zbrane (za zásobníkovou šachtou) ju vyhadzuje doprava nahor. Do prednej polohy je piest s piestnicou vrátený samostatnou pružinou piestu. Celý záver je do prednej polohy vrátený predsuvnou pružinou, umiestnenou nad bicou pružinou.
SA vz. 58 je vybavený trojpolohovým selektorom/poistkou na pravej strane tela zbrane nad spúšťou. Pri polohe krídelka poistky dole je zbraň zaistená.
Prečítajte si tiež: Správne umiestnenie terča
Porovnanie s AK-47
Na prvý pohľad sa zdá, že je Sa vz. 58 ďalšou kópiou AK-47. To je však omyl. Československá armáda spravila urovnávacie testy medzi Sa vz. 58 a AK-47, ktoré mali novú zbraň s AK-47 porovnať. Bolo vybraných niekoľko zbraní od oboch typov, tie boli rozobrané a z ich dielov boli zložené dve „nové“ zbrane. Potom bolo z každej zbrane vystrieľaných 20 000 kusov munície.
Po skončení testu boli obe zbrane rozobrané a zisťovala sa miera ich poškodenia. Obe zbrane (Sa vz. 58 i AK 47) obstáli na výbornú. Za celou dobu testu sa u oboch vyskytla jedna chyba.
Súčasnosť a Modernizácia
SA vz. 58 je kvalitná a spoľahlivá zbraň, čo potvrdzuje aj to, že slúži do dnes a je využívania nie len u nás a ČR, ale aj u indických špeciálnych silách a tiež aj u elitnej izraelskej jednotky namiesto AK-47 ako zbraň v ráži 7.62x39. Nejedná sa o modernú zbraň a v mnohom zaostáva, hlavne čo sa taktickej výbavy týka, avšak na trhu je dostatok kvalitných doplnkov či už českej, alebo izraelskej či švajčiarskej výroby. Vďaka nim sa z SA vz. 58 môže stať moderná zbraň pripravená na najdrsnejšie bojové podmienky.
Pri použití vhodného kompenzátoru sa z SA vz. 58 stáva stabilná zbraň schopná únosne strieľať aj dlhšími dávkami.
Technické parametre SA vz. 58
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Kaliber | 7,62 mm |
| Náboj | 7,62x39 mm vz. 43 |
| Účinný dostrel | 400 m |
| Maximálny dostrel | 2800 m |
| Hmotnosť | Max. 3,5 kg (požadovaná) |