Stolný tenis oslavuje 100. výročie vzniku organizovanej formy na území Slovenska. Dlhodobo predstavuje jeden z pilierov nášho športu, a to vďaka dlhej a úspešnej tradícii, jeho rozšíreniu po celom území Slovenska aj hustej sieti pravidelných majstrovských súťaží a masovej základne neregistrovaných hráčov.
Storočnicu stolného tenisu oslávil slovenský zväz v Bratislave v júni po celoslovenskej volebnej konferencii a počas výstavy v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu, český v Ostrave v júli počas ME mládeže a spoločná oslava bude v novembri 2025 v Prahe.
Článok je súčasťou nového vydania časopisu Olympic.sk Jar/Leto 2025. Celý časopis si môžete prečítať aj prostredníctvom tohto odkazu.
Začiatky stolného tenisu
Už v roku 1902 sa hrali neoficiálne majstrovstvá Prahy. V Bratislave sa prvý medzinárodný turnaj hral už vo februári 1925 v hoteli Savoy, ďalšie zakrátko usporiadali v Piešťanoch, v Novom Smokovci a v Prešove.
Organizovanú podobu získal stolný tenis v bývalej ČSR takisto v roku 1925. Najprv 18. marca založili v Prahe-Bubenči Ústredný pingpongový zväz a potom 7. novembra v Prahe ustanovili Československú table tennisovú asociáciu (ČsTTA). Slováci boli pri tom už od začiatku: dôverníkom pre Slovensko bol M. Švec, ktorého neskôr vystriedal Ľudovít Mutňanský.
Prečítajte si tiež: Život Pia XII.
Počas I. stolnotenisových majstrovstiev sveta v Londýne v roku 1926 založilo 9 krajín, medzi nimi aj Československo, Medzinárodnú stolnotenisovú federáciu (ITTF). Tá dnes združuje najviac národných členských federácií zo všetkých športov na svete - 227!
Zlatá éra stolného tenisu v ČSR
Už o šesť rokov neskôr sa v ČSR premiérovo konali majstrovstvá sveta. Pôvodne mali byť ich dejiskom Piešťany, napokon sa hrali v Prahe. Práve v Prahe na MS 1932 sa začala zlatá éra čs. stolného tenisu. V Národnom dome na Smíchove družstvo mužov ČSR deklasovalo favorizovaný tím Maďarska 5:0. Bola to prvá čs. zlatá medaila zo svetového šampionátu. Do roku 1957, keď sa v Štokholme skončili zlaté časy československého stolného tenisu, jeho reprezentanti pozbierali z MS 27 zlatých medailí!
Medzitým sa naplno rozbehli oficiálne domáce súťaže. V sezóne 1929/30 sa odohral prvý ročník súťaže družstiev. Hralo sa v 4 skupinách, Slováci boli v „déčku“. Silný bratislavský kolektív PTE skončil v premiére druhý. Praha hostila MS druhý raz v roku 1936. Tento šampionát za účasti 14 krajín prešiel do histórie ako tzv. „pinkací“. Padli na ňom neslávne rekordy, ktoré sa už našťastie nedajú prekonať, lebo po ňom sa výrazne zmenili pravidlá.
V stretnutí družstiev mužov medzi Rumunskom a Poľskom o prvú loptičku v otváracom súboji hral Paneth s Ehrlichom dve hodiny! Súboj Rumuna Marina s Francúzom Haguenauerom trval neuveriteľných sedem hodín.
Finále družstiev mužov sa do histórie zapísalo ako neprekonateľne najdlhšie. Rakúsky tím hral proti Rumunsku osem hodín a o štvrť na štyri nad ránom bol stav iba 2:2. V tej chvíli stretnutie na osobný zásah prezidenta ITTF prerušili. Keď si hráči, tréneri i rozhodcovia pospali, pokračovalo sa ďalej. Maratón pokračoval ešte päť hodín a nakoniec Rakúšania vyhrali 5:4.
Prečítajte si tiež: Životopis Alexandra Zvereva
K triumfu defenzívy nechtiac prispeli aj agilní domáci organizátori. Tesne pred MS pretreli zelené stoly. Náter nestihol celkom vyschnúť a tak sa loptičky počas hry sfarbovali do zelena. Zmäkol aj povrch stolov, čím sa spomalila hra - a to bol raj pre obranárov.
Napriek týmto nedostatkom to bol pre ČSR najúspešnejší svetový šampionát v histórii - doma zostalo 11 medailí (4-2-5), čo je bilancia akú aj dnes závidia Číňania.
Búrlivý rozvoj a vojna
Tento úspech bol pre stolný tenis v ČSR neuveriteľný katalyzátor rozvoja. Hráčov a stolov pribúdalo ako húb po daždi. Takmer v každom pohostinstve, či kaviarni, alebo kultúrnom dome prikúpili k obľúbenému biliardu či kolkárskej dráhe aj stolnotenisový stôl. Napríklad v Slovanskom dome v Prahe sa dal stôl aj s raketami prenajať na hodinu za 4 Kč.
Rozvoj stolného tenisu, ale aj celého športu, výrazne zabrzdila II. svetová vojna. Rozbitie Československa malo neblahý vplyv na stolný tenis v Čechách na Morave i Slovensku. Nedali sa organizovať ani majstrovstvá sveta, čo bola priam katastrofa pre českých, ale aj slovenských hráčov. Po ukončení II. svetovej vojny od 6. októbra 1945 obnovila svoju činnosť ČsTTA. Začali sa hrať domáce súťaže jednotlivcov i družstiev a na prvé medzinárodné stretnutie nastúpili tím ČSR proti Juhoslávii.
Pokračovanie predvojnovej slávnej éry stolného tenisu v ČSR sa spájalo aj s dvoma slovenskými hráčmi, o ktorých píšeme samostatne. František Tokár sa podieľal na zisku piatich titulov majstra sveta a rodák z Chorvátska Max Marinko na zisku dvoch.
Prečítajte si tiež: Rozmery dreveného stojana
V roku 1963 sa Praha tretí raz stala hostiteľom svetového šampionátu. Tam ani nikdy potom sa už výprava ČSSR zo svetového zlata netešila. Športu s celuloidovou loptičkou začali čoraz viac dominovať ázijskí hráči.
V hale v Holešoviciach sa vtedy po prvý raz sa hralo pred televíznymi kamerami. Bola to však derniéra MS v našich končinách. Počet účastníkov MS totiž postupne tak narástol, že boli potrebné obrovské haly, akými česká ani slovenská časť spoločného štátu vtedy nedisponovali...
Najbližšie k zlatej medaile z MS mala v neskoršom období Slovenska. Na svetovom šampionáte 1973 v Sarajeve Alica Grofová vybojovala v dvojhre nečakanú striebornú medailu. Ďalšiu bronzovú pridala v mixe. Pozoruhodné je, že odvtedy sa na MS do finále nedostala žiadna Európanka - iba samé Ázijčanky.
Podstatne väčšia šanca výrazne sa presadiť bola na európskej scéne. ČSSR v roku 1976 usporiadala v Prahe ME mužov a žien. Predsedom organizačného výboru bol Slovák Ernest Demetrovič a hlavným rozhodcom Nitran Pavol Hájek. Zisk piatich medailí (0-3-2) potešil fanúšikov tohto športu.
Bronz družstva ČSFR pred rozdelením štátu
Obrovskú radosť nám priniesli MS 1991 v japonskej Čibe. Družstvo ČSFR, v ktorom hrali Slováci Tomáš Jančí, Roland Vími a Milan Grman, vo štvrťfinále nečakane vyradilo Čínu a nakoniec získalo po dlhých pôstnych rokoch na MS bronzovú medailu.
Posledné federálne majstrovstvá ČSFR sa v individuálnych kategóriách hrali v decembri 1992 v Bratislave. Majstrovské tituly si vybojovali v dvojhrách Slovák Milan Grman a Češka Jana Dobešová. Federálna liga sa skončila prenikavým úspechom klubu ŠKST Sporiteľňa Bratislava - vyhral súťaž mužov i žien.
Rozdelenie Československého stolnotenisového zväzu prebehlo kultivovane a priateľsky v pomere 1:2, čo približne zohľadňovalo stolnotenisovú silu obidvoch nových štátov. V elitnej kategórii MS a ME však mohol pokračovať iba jeden tím. Podľa rebríčkov to vyzeralo na mužov Slovenska a ženy ČR. Na žiadosť hráčov sa však o nástupníctvo odohrali dve kvalifikačné stretnutia. Skončili sa naopak, než napovedalo rebríčkové postavenie hráčov. Po víťazstvách 3:1 a 3:0 postúpili ženy SR a muži SR po dvoch prehrách 3:4 zostúpili do „béčka“.
Slovensko ako významný organizátor
Po rozdelení ČSFR usporiadal Slovenský stolnotenisový zväz (SSTZ) už vo februári 1993 vôbec prvé medzinárodné podujatie na území Slovenska - Slovak Open Petrimex Cup. Aj keď naši hráči vtedy príliš neuspeli, vznikol silný mladý organizačný tím, ktorý potom dokázal pripraviť množstvo významných podujatí.
V bratislavských halách na Pasienkoch a Mladosť sa v roku 1996 uskutočnili ME mužov a žien. V aktuálnom roku osláv 100. výročia organizovaného stolného tenisu na našom území sa podujal SSTZ zorganizovať ME do 21 rokov, opäť v Bratislave, na ZŠ Ondreja Nepelu.
Slovensko patrí aj medzi najaktívnejších organizátorov ME mládeže. Hrali sa u nás už šesťkrát - po tri razy v Topoľčanoch (1981,1992,1997) aj v Bratislave (2000, 2007, 2015). SSTZ každoročne organizuje aj mládežnícky turnaj v Senci, ktorý je súčasťou svetovej série WTT Youth Contender v kategóriách 11, 13, 15, 17 a 19-ročných športovcov.
Slovenskí medailisti z majstrovstiev sveta
- FRANTIŠEK TOKÁR 5 - 2 - 3
- MAX MARINKO 2 - 1 - 0
- ALICA GROFOVÁ 0 - 1 - 3
- VLADIMÍR MIKO 0 - 0 - 1
- MIROSLAV CÍCH 0 - 0 - 1
- MILAN GRMAN 0 - 0 - 1
- TOMÁŠ JANČÍ 0 - 1 - 1
- ROLAND VÍMI 0 - 0 - 1
Slovenskí medailisti z majstrovstiev Európy
- VLADIMÍR MIKO 2 - 3 - 2
- BARBORA BALÁŽOVÁ 1 - 2 - 1
- ALICA CHLÁDEKOVÁ-GROFOVÁ 0 - 4 - 3
- RENÁTA KASALOVÁ 0 - 2 - 3
- VLADIMÍR PIŠTEJ 0 - 2 - 1
- IRENA MIKÓCZIOVÁ-BOSÁ 0 - 1 - 2
- ŠTEFAN KOLLÁROVITS 0 - 0 - 3
- EMÍLIA HARVANOVÁ-BUTZOVÁ 0 - 0 - 1
- VILIAM POLAKOVIČ 0 - 0 - 1
- ANNA SZABOVÁ-ČÍKOVÁ 0 - 0 - 1
- MILAN GRMAN 0 - 0 - 1
- VALENTÍNA POPOVÁ 0 - 0 - 1
- JAROMÍR TRUKSA 0 - 0 - 1
- TATIANA KUKUĽKOVÁ 0 - 0 - 1
Najdôležitejšie podujatia na Slovensku
- ME MUŽOV A ŽIEN - Bratislava 1996
- MS JUNIOROV - Bratislava 2010
- ME DO 21 ROKOV - Bratislava 2025
- ME MLÁDEŽE - Topoľčany 1981, 1992, 1997, Bratislava 2000, 2007, 2015
- ME VETERÁNOV - Bratislava 2005
- MS PARASTOLNÝCH TENISTOV - Piešťany 1999
- ME PARASTOLNÝCH TENISTOV - Bratislava 2017
Päťkruhový impulz
Významným impulzom pre celosvetový rozvoj stolného tenisu bolo jeho zaradenie do programu OH. Premiéru mal na OH 1988 v Soule. Za 10 rokov od prijatia tohto rozhodnutia (1981) sa na Slovensku postavilo 12 špecializovaných herní. Okrem toho v roku 1987 vzniklo v Bratislave - Rači a stolnotenisové centrum mládeže s priľahlou ubytovňou pre hráčov. To sa neskôr transformovalo na Národné stolnotenisové centrum.
Nedostižný Tokár
V storočnej histórii organizovaného stolného tenisu na území Slovenska sa zapísala do análov tohto športu viac než stovka hráčov minimálne medzinárodného formátu, vrátane medailistov z MS a ME. Medzi nimi vyčnievajú tri osobnosti schopné vo svojej ére presadiť sa v najťažšej konkurencii na svetových šampionátoch mužov a žien (stolný tenis vtedy nebol v programe OH).
Jednoznačne nedostižnou jednotkou je František Tokár, ktorý by v máji tohto roku oslávil svoje 100. narodeniny. Žiaľ, opustil nás už v roku 1993. V drese Československa si vybojoval päť zlatých medailí na MS, z toho štyri ako člen družstva (1947,1948, 1950 a 1951) a jednu vo štvorhre (spolu s Čechom Ivanom Andreadisom). Tento talent, ktorý športovo vyrástol v Saleziánskom ústave v Bratislave - Ružinove, patril na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia k zlatej generácii čs. stolného tenisu na čele s Bohumilom Váňom.
Dnes to znie neuveriteľne, ale ako mladý hráč Tokár trénoval často až sedem hodín denne! S klasickou gumenou raketou, ktorej zostal verný až do dôchodkového veku, hral defenzívnym štýlom s prekvapujúcim útokom. Člen Siene slávy svetového stolného tenisu v Japonsku aj člen Siene slávy SSTZ sa v roku 1991 stal čestným predsedom SSTZ.
Druhou najvýraznejšou osobnosťou je Max Marinko (1916 - 1975). Na Slovensko prišiel v roku 1943 z Chorvátska a obliekal čs. dres do roku 1951, potom odišiel do Rakúska a kariéru ukončil v Kanade. Z MS má dva zlaté a jeden strieborný kov. Výrazne pomohol v športovom raste Tokárovi, ale podieľal sa aj na propagácii stolného tenisu. Je tiež členom Siene slávy SSTZ.
Treťou najdôležitejšou postavou a prvou medzi ženami, je 73-ročná Alica Chladeková-Grofová. Na MS 1973 v Sarajeve nečakane postúpila až do finále, kde podľahla svetovej jednotke Chu Ju-lan z Číny. Okrem športového majstrovstva dokázala táto talentovaná rodáčka z Vajnor vtedajšiu novinku - antitopspinový defenzívny poťah na bekhendovej strane svojej rakety - využívať na tvrdý útok. S tým si jej súperky dlho nevedeli poradiť. Po MS sa dostala na 3. miesto svetového rebríčka, čo doteraz z našich mužov i žien nikto neprekonal. Ako jedna z mála Sloveniek dokázala byť úspešná na MS i na ME, odkiaľ si priviezla celkovo 11 cenných kovov.
Okrem tohto tria sa slovenskí reprezentanti na MS presadzovali iba zriedkavo. Výnimkou bolo družstvo ČSFR v r.1991 v japonskej Čibe, ktoré najmä vďaka trom Slovákom (Tomáš Jančí, Milan Grman, Roland Vími) po víťazstve aj nad Čínou získalo bronz. Rovnaké medaily z MS za súťaže družstiev majú aj Vladimír Miko a Miroslav Cích.
Oveľa úspešnejšie si Slováci počínali na ME. Najviac medailí si na nich vybojoval Vladimír Miko - 7 (2-3-2). Po ukončení úspešnej kariéry sa tento rodák z Krupiny stal trénerom čs. Vlani sa z titulu majsterky Európy po prvý raz tešila aj Slovenska, dnes najúspešnejšia hráčka Barbora Balážová z Topoľčian. Spolu s Češkou Matelovou sa na vlaňajších ME v Linzi postavili na najvyšší stupienok v štvorhre žien. Tatiana Kukuľková v páre s Poľkou Bajorovou získala v rovnakej súťaži bronz. Balážovú zisk tejto zlatej medaily, ale aj ďalších cenných kovov v mixe s Ľubomírom Pištejom, katapultovali v slovenskej historickej tabuľke na 2. miesto. A to určite nepovedala posledné slovo...
V bohatej histórii nám mnoho radosti urobili aj zdravotne znevýhodnení stolní tenisti, ktorí sú súčasťou SSTZ. Vyniká medzi nimi legenda parašportu Ján Riapoš, ktorý od Atlanty 1996 nechýbal na žiadnej paralympiáde. Vlani v Paríži si vybojoval už piaty zlatý kov (vo štvorhre s Petrom Lovašom). Najcennejšou paralympijskou medailou sa mohli pochváliť aj Alena Kánová, Ladislav Gáspár a Rastislav Revúcky.
Do zlatej kolekcie medailí prispeli aj nepočujúci stolní tenisti.
Tabuľka IV. ligy mužov Spišsko-gemerská
| Poradie | Družstvo | Zápasy | Výhry | Remízy | Prehry | Skóre | Body |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Rožňava C | 9 | 7 | 1 | 1 | 101:61 | 24 |
| 2. | Smolník | 9 | 7 | 0 | 2 | 113:49 | 23 |
| 3. | Krompachy B | 10 | 6 | 1 | 3 | 101:79 | 23 |
| 4. | Hrišovce | 9 | 4 | 3 | 2 | 82:80 | 20 |
| 5. | Mlynky | 9 | 5 | 1 | 3 | 86:76 | 20 |
| 6. | Rožňava D | 9 | 3 | 2 | 4 | 84:78 | 17 |
| 7. | Margecany B | 9 | 4 | 0 | 5 | 68:94 | 17 |
| 8. | Betliar | 9 | 2 | 3 | 4 | 75:87 | 16 |
| 9. | Henckovce | 9 | 3 | 0 | 6 | 75:87 | 15 |
| 10. | MPC Sp. Nová Ves B | 9 | 1 | 3 | 5 | 66:96 | 14 |
| 11. | Letanovce | 9 | 1 | 0 | 8 | 49:113 | 11 |
Alexander Tokar je ukrajinský tenista, ktorý má najvyššie umiestnenie v rebríčku jednotlivcov č. 0. Zápas Alexander Tokar vs P. Prat Turro sa začal 22. 9. 2024 o 9:00 UTC na Court TBA, Sabadell, Spain. Alexander Tokar v P. Prat Turro je súčasťou turnaja. Zápas Alexander Tokar vs Josh Roe Flannelly sa začal 13. 5. 2024 o 15:45 UTC na Court 5, Monastir, Tunisia. Alexander Tokar v Josh Roe Flannelly je .