Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využitie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. V našich podmienkach je poľovníctvo významnou hospodárskou činnosťou, ktorá presahuje svoju športovú a zábavnú stránku, ktorá v ňom dominovala v minulosti.
Hospodársky význam poľovníctva
Najvýznamnejšou produkciou z hľadiska hospodárskeho je produkcia diviny, či už vývoz živých jedincov do zahraničia alebo vývoz mäsa, prípadne pozívanie zahraničných hostí na poľovačky. Mäso diviny je zo zdravotného hľadiska pokrmom vysokej biologickej hodnoty a má dietetický význam. Divina ak je správne pripravená, vyznačuje sa ľahkou stráviteľnosťou pre menší obsah tuku, ktorý nie je uložený v kompaktných vrstvách, ale prestupuje svalové tkanivá.
Historický vývoj poľovníctva na Slovensku
- 1920 - vznikol Lovecký ochranný spolok.
- 1923 - vznikla Československá myslivecká jednotka.
- V roku 1947 bol prijatý nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb. Tento zákon vyhlásil poľovníctvo za hospodársku a kultúrnu hodnotu, ktorá ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej prvovýroby zabezpečuje riadny chov, ochranu a lov zveri i hospodárne zužitkovanie úlovkov. Zostalo právo poľovníctva spojené s vlastníctvom pôdy a nastalo zľudovenie poľovníctva.
- V januári 1962 prijalo národné zhromaždenie ČSSR nový zákon 23/1962. Zásady zákona boli: odpútanie práva poľovníctva od vlastníctva pôdy a priznanie práva poľovníctva.
- V roku 1968 sa Československý poľovnícky zväz rozdelil na Český myslivecký svaz a Slovenský poľovnícky zväz.
- Dnes je poľovníctvo legislatívne riadené novelou zákona o poľovníctve č. 99/1993.
Organizačná štruktúra Slovenského poľovníckeho zväzu
Organizačná štruktúra riadenia Slovenského poľovníckeho zväzu:
Snem SPZ
Dozorná rada ← ‖‖→ Rada SPZ- odborné komisie
‖‖Prezídium SPZ → kancelária SPZ
‖‖Snem OKO (RgO) SPZ
Okresná(regionálna) organizácia SPZ ←‖‖Predstavenstvo OKO (RgO) SPZ
Poľovnícke združenia ←‖‖Členská schôdza SPt
Dozorná rada PZ←‖‖→ Výbor PZ
Významné funkcie slovenského poľovníctva
- Produkčno-komerčné funkcie: produkcia diviny, kožušiny, kože, parohovina, pánty.
- Ekologicko-ochranárske funkcie: ekologizácia poľovníctva, optimálne stavy zvery, optimálne obhospodarovanie, rozširovanie neautochtónnych druhov, kríženie voľne žijúcej zvery s domácimi zvieratami, narúšanie sociálnych štruktúr.
- Spoločenské funkcie: realizujú sa v upevňovaní morálno-vôľových vlastností poľovníkov.
Organizačná štruktúra riadenia poľovníctva v SR
- Ministerstvo pôdohospodárstva
- Lesnícka sekcia MP SR
- Krajský lesný úrad
- Obvodný lesný úrad
Slovenská poľovnícka literatúra
Medzi významných autorov slovenskej poľovníckej literatúry patria: Koloman Slimák, Pavel Hell, Alexander Bakoš, Juraj Ciberej, Peter Garaj, Jozef Gašparík, Jaroslav Slamečka, Milan Bališ.
Prečítajte si tiež: Semerovo: Dom s Súkromím
Medzi periodiká patria: Folia venatoria, Poľovníctvo a rybárstvo, Hubertlov, Naše poľovníctvo, Myslivost, Svět myslivosti.
Delenie zveri podľa zákona o poľovníctve
Zver sa delí na:
- Srstnatá zver:
- Raticová zver:
- Prežúvavá: jeleň, muflón, kamzík, srnčia zver, daniel, los, pasrnec
- Neprežúvavá: diviačia zver
- Zajacotvaré
- Myšotvaré
- Šelmy: veľké mäsožravce, malé mäsožravce
- Pyskotvaré
- Raticová zver:
- Pernatá zver:
- Kurotvaré: bažantovité
- Husotvaré: kačice plávavé, kačice potápavé, potápače, divé husy, labute
- Holubotvaré
- Kulíkotvaré: slukovité
- Čajkotvaré: čajkovité
- Hriaštelotvaré: hriašteľovité
- Žeriavotvaré: dropovité
- Sokolotvaré
- Sovotvaré
- Vrabcotvaré: drozdovité, krkavcovité
- Bocianotvaré
- Pelikánotvaré
- Potápkotvaré
Charakteristika vybraných druhov zveri
Jeleň
Na Slovensku sa vyskytuje vo všetkých väčších lesných komplexoch od nížin až po hornú hranicu lesa. Na našom území sú 2 poddruhy: jeleň lesný stredoeurópsky (hrdzavej farby) a jeleň lesný karpatský (má sivšiu farbu, celkovo je mohutnejší). Vedie sociálny spôsob života v čriedach, ktoré vedie vedúca jelenica. Jelene žijú v samostatných triedach, ktoré obyčajne vedie najmladší jeleň. Parožie sa začína vyvíjať v 6. mesiaci, jeleň v 2.
Daniel
Pôvodná oblasť je zo Stredozemného mora, v nižších pohoriach a pahorkatinách, najmä v južných oblastiach. Obľubuje teplo a listnaté lesy. Je hnedej farby s bielym bodkovaním na bokoch s tmavým pásom na chrbte, spodok chvosta je biely. V zime je sfarbený sivšie, bodkovanie sa takmer stráca. Prvé ihlice bez ružíc, vyrastajú asi vo veku 1 roka, zhadzujú sa vo veku cca. 2 rokov. 2. parožie má stupeň šestoráka alebo osemtoráka, v 3. paroží je lopatárom a vo 4. vo veku 5 rokov je lopatárom. Vedie podobný život v čriede ako jelenia zver. Potrava je rovnaká ako u jelenej.
Srnčia zver
Srnec lesný stredoeurópsky, od nížin až po hornú hranicu lesa. Žije individuálnym spôsobom života, v mimo vegetačnom období často v malých skupinkách. Žije od začiatku jari do jesene teritoriálne (srnce). V 4. mesiaci vyrastajú pučničky, na jeseň prvé parôžky, ktoré vo veku 8-10 mesiacov zhodí, kedy mu začínajú vyrastať prvé normálne parôžky, môžu mať tvar ihličiek alebo až šestoráka. Obľubuje menšie teplé komplexy listnatých lesov, živí sa bylinami, semenami, poľnohospodárskymi plodinami.
Prečítajte si tiež: Lapua a Prešov
Anatomické a fyziologické rozdiely medzi vtákmi a cicavcami
Pernatá zver je označenie pre skupinu druhov vtákov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo. Ich charakteristické znaky sú:
- Endotermná regulácia
- Schopnosť lietať pomocou peria
- Premena končatiny na krídlo
- Vytvorenie predĺženého beháku
- Existencia dutých kostí
- Zvláštna úprava pľúc a rozvoj pľúcnych vakov
- Vznik zobákových čeľustí s rohovitým pokrytím
- Jediná mohutne vyvinutá kostrčnou žľazou (glandula uropygii)
Srstnatá zver je špecifické označenie pre zoologicky rôznorodú skupinu tých druhov cicavcov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo. Ich charakteristické znaky sú:
- Schopnosť udržať si stálu telesnú teplotu vnútornými mechanizmami
- Prestavba mozgu a zvýšenie jeho schopností
- Priebeh embryonálnej fázy ontogenetického vývoja v tele matky a ďalšia výživa mláďat mliekom
- Rozvoj kožných žliaz
- Vznik placenty, živorodosti
Chov a ochrana zveri
Pre každého poľovníka musí platiť zásada, že má byť v prvom rade ochrancom a chovateľom zveri a až potom jej lovcom. Starostlivosť a ochrana zahŕňa:
- Starostlivosť a ochrana, zachovanie a zlepšovanie životného prostredia zveri, jeho trofických a topických vlastností.
- Starostlivosť a ochrana zveri najmä pred nepriaznivými antropickými vplyvmi, predátormi, pytliakmi a pri živelných pohromách.
- Starostlivosť o dobrú celoročnú výživu zveri a jej prikrmovanie v čase núdze.
- Starostlivosť o udržanie dobrého zdravotného stavu zveri, najmä v súvislosti s veterinárnou prevenciou a zoohygienou, ako aj tlmenie rôznych nákaz.
- Starostlivosť o zachovanie kvalitného genofondu zveri vrátane správnej regulácie jej početnosti, sociálnej štruktúry jej populácií, ako aj selekcie.
- Poloumelý a umelý chov malej zveri, ako aj chov zveri v bažantniciach a zverniciach.
Starostlivosť o životné prostredie zveri
Ochrana zahŕňa starostlivosť o poľnú, lesnú a vodnú zver. Po scelení pozemkov nastúpila intenzifikácia poľnohospodárstva (mechanizácia a chemizácia rastlinnej výroby). Intenzívnym vysúšaním krajiny sa životné prostredie vodnej zveri veľmi zmenšilo. Taktiež vodné toky sú veľmi znečistené so zníženou biodiverzitou.
Možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia lesnej zveri
Problémy: migračné trasy (cesty), intenzifikácia lesného hospodárstva, husté siete zvážnic, zvýšená návštevnosť lesa, emisie.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na poľovnícke účely
Riešenia:
- Bezpečné prechody pre zver.
- Ekologizácia lesného hospodárstva, prirodzená obnova.
- Optimalizácia spolužitia lesa a zveri.
- Vysádzať plodnostné dreviny (dub cerový, pagaštan).
- Vysievať vhodné ďatelinotrávne miešanky.
- Ošetrovať lesné lúky a pasienky a zabrániť ich splaneniu a sukcesii.
- Zakladať a riadne obhospodarovať políčka pre zver.
- Starať sa o vodu pre zver.
- Podobne sa starať o bahniská pre diviaky.
- Chovať len také počty zveri a v takej druhovej štruktúre, ako sú normované kmeňové stavy vypočítané na základe bonitácie poľovného revíru.
Možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia poľnej zveri
Problémy: intenzifikácia poľnohospodárstva (zvýšená mechanizácia a chemizácia), koncentrácia a špecializácia rastlinnej výroby.
Riešenia:
- Zmapovať ekologickú situáciu v revíri, uzavrieť dohody.
- Rozširovať pestovanie medziplodín, nevypaľovať strniská, vysádzať a udržiavať min. trojradové vetrolamy.
- Políčka pre zver: pre bažanty a jarabice, zajace a poľnú srnčiu zver.
- Trvalé remízky (malé lokálne biocentrá, ktoré plnia veľmi významné ekologické funkcie nielen pre zver ale aj pre ďalšie živočíchy), mozaikovitá sieť remízok, okraje remízok má tvoriť hustý obvodný plášť.
Možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia vodnej zveri
Problémy: intenzívne vysúšanie krajiny, odvodňovanie, znečistené vodné toky so zníženou biodiverzitou.
Riešenia:
- Problematiku treba prekonzultovať s vlastníkmi a užívateľmi vôd.
- Zlepšiť hniezdne možnosti vodnej pernatej zveri.
- Vybudovať malé umelé vodné nádržky.
Prikrmovanie zveri
Pri prikrmovaní je rozhodujúce kedy, kde, ako, čím a v akom množstve budeme prikrmovať.
- Zver treba prikrmovať vtedy, keď má nedostatok potravy (raticovú zver najmä v zime ale aj celoročne, hlavne ak ide o chovy najvyššej trofejovej kvality).
- Zver prikrmujeme zásadne na miestach, kde tradične zimuje (krmovisko má byť na teplom a záveternom mieste, dosť ďaleko od frekventovaných miest).
- Prikrmujeme tak, aby zver každý deň našla potrebnú dávku svojej potravy a nikdy odtiaľ neodišla hladná.
- Zveri nikdy nepodávame zdravotne závadné krmivá.
Hlavnými živinami sú bielkoviny, sacharidy a tuky. V zime má raticová zver minimálnu potrebu bielkovín, koncom zimy a začiatkom jari potreba bielkovín pri raticovej zveri rýchlo narastá.
Krmivá:
- Suché objemové krmivá (lúčne alebo ďatelinové seno, letnina, slama strukovín ak aj obilnín) - pre srnčiu zver je vhodné len seno ďatelinovín.
- Jadrové krmivá (drvené, príp. veľmi nahrubo zošrotované alebo rozmiagané zrno, žalude, pagaštany, sušené šípky, jarabiny, bukvice), celé zrno podávame pernatej zveri.
Na bielkoviny a minerálne látky sú najbohatšie výlisky najmä sezamové a sójové. Podávanie siláže by sa malo v poľovníctve viac rozširovať. Je to hlavne trávna siláž resp. senáž, ale aj kukuričná siláž. Do siláže sa pridáva aj jadrové krmivo z minerálneho kŕmneho premixu, potom hovoríme o komplexnej monodiétnej siláži. Zveri podávame aj soľ a ďalšie minerálne látky.
Zásady chovu a ochrany raticovej zveri
Zvernice sú dokonale oplotené časti revírov alebo aj samostatne oplotené revíry s prevahou lesnej poľovnej plochy, ale aj s dostatkom lúčok a políčok, určená na koncentrovaný chov raticovej zveri. Optimálna výmera ja asi od 200 do 1500 ha.
- Priestorová úprava zvernice - lesy sa rozdelia na dielce linky, ktoré sa majú vysiať ďatelinotrávou a umožňovať prejazd poľovného koča.
- Porastová úprava zvernice - vytvoriť dostatok tzv. pastevných lesov (húštiny, úkryty pre zver, ohryzové plochy).
- Kvalitné oplotenie, vysoké posedy, kŕmidlá, soľníky, chytacie zariadenia, bahniská, napájadlá, silážne jamy...
Záskoky a zábehy možno v plote urobiť len vtedy, keď je obklopená poľovným revírom jej vlastníka alebo užívateľa. Brány do zvernice musia byť masívne, dobre uzamknuteľné s dezinfekčným brodom.
Selektívny odstrel raticovej zveri
Zásady:
- Zabezpečiť správnu vekovú a sexuálnu štruktúru lovu.
- Pri love prežúvavej zveri platí tretinový princíp (dospelé samce, dospelé samice a mláďatá bez rozdielu pohlavia sa lovia približne v pomere 1:1:1).
- Pri diviačej zveri by v úlovku mali byť diviačatá zastúpené až 70 %, lanštiaky 18-20 % a dospelá zver 10-12 % (v pomere pohlavia 1:1).
- V súvislosti s vekovou štruktúrou dospelej raticovej zveri osobitne samčej, treba intenzívne loviť najmä najmladšie ročníky - jelene, daniele I. a II. vekovej triedy, srnce I. vekovej triedy, muflóny I vek. triedy.
- Prednostne odstreliť všetku chorú alebo z choroby podozrivú zver.
- Nestrieľať vedúce samce a vodiace samice (ak treba odstreliť vodiacu samicu, vždy najprv ...