Tento článok pokrýva širokú škálu udalostí a osobností na Slovensku, od zmien vo vedení priemyselných podnikov, cez problémy v stavebníctve, až po aktivity štátnych organizácií a športové úspechy.
Zmeny vo vedení PPS Group Detva
Spoločnosť PPS Group Detva má nové vedenie. Novým povereným generálnym riaditeľom sa stal Zdenko Lančarič, ktorý na tomto poste vystriedal Pavla Šimkoviča. K výmene došlo po vzájomnej dohode.
Z. Lančarič prešiel na nový post z pozície obchodného riaditeľa PPS Group, ktorú zastával od februára 2012. „Mojou úlohou na poste generálneho riaditeľa je zabezpečenie riadneho fungovania podniku. PPS Group je a aj naďalej zostane stabilným a spoľahlivých výrobcom ťažkých zváraných konštrukcií v strednej Európe.
História strojárskej výroby v Detve sa začala 1. januára 1955, kedy oficiálne vznikli Podpolianske strojárne. V roku 2003 sa spoločnosť PPS Detva Holding a.s. dostala do konkurzu a majiteľom sa stala skupina privátnych švajčiarskych, slovenských a českých investorov spolu so slovenskou investičnou skupinou SITNO HOLDING, a.s. Od roku 2003 podnik pôsobí pod obchodným menom PPS Group a.s.
Medzi hlavné výrobné činnosti patrí výroba veľkorozmerných zváraných konštrukcií. Hlavnou činnosťou PPS Group je výroba veľkorozmerných zváraných konštrukcií pre banské, stavebné stroje a dopravné mechanizmy. PPS Group v súčasnosti zamestnáva viac ako 1300 pracovníkom.
Prečítajte si tiež: Aktuálne správy o Petre Vlhovej
Kampaň Lesy SR a reakcie verejnosti
Štátna firma Lesy SR nazvala svoju kampaň Lesy sme my, má na ňu viac ako pätinu svojho ročného zisku. Po roku ňou reaguje na úspešnú ochranársku kampaň My sme les. Hovorca štátnej firmy Pavel Machava hovorí, že to nie je reakcia na žiadnu inú kampaň. „Názov vyšiel z toho, ako sme mali vysúťaženú kreatívnu časť kampane.
Štátna firma hovorí, že za tú svoju zatiaľ zaplatila zhruba 150-tisíc eur a kampaň naplánovali na dva roky. V Centrálnom registri zmlúv je už dnes 11 zmlúv Lesov SR súvisiacich s kampaňou štátnej firmy, na ktorú má ísť spolu viac ako 1,6 milióna eur. Hovorca Machava hovorí, že 1,6 milióna je horný strop.
Suma 1,6 milióna eur predstavuje viac ako pätinu vlaňajšieho zisku štátnej firmy. Na to, aby mohli takú sumu dať do reklamy, potrebovali by zisk z minimálne milióna stromov, hovorí jeden z iniciátorov kampane My sme les Rastislav Mičaník z nadácie Aevis, ktorá sa venuje ochrane divokej prírody.
„Sú to neefektívne vynaložené peniaze na kampaň, ktorá pre štátny podnik nemá žiaden význam, nezvyšuje jeho ekonomiku ani konkurencieschopnosť. Podľa neho lesníci za tie peniaze „mohli prenajať 25-tisíc hektárov súkromných lesov v tých najohrozenejších zónach na rok, aby sa tam neťažilo, alebo by mohli natrvalo kúpiť 400 hektárov lesa“.
Kampaň My sme les vlani spustila skupina ochranárov, aktivistov, kreatívcov a marketérov. Politici vlády Roberta Fica kampaň odignorovali, vtedajší premiér sa s nimi odmietol stretnúť. Teraz ľudia, ktorí boli za kampaňou, hovoria, že ignorácie a pokračujúceho výrubu lesov už stačilo, a zvolávajú protest na 27. októbra.
Prečítajte si tiež: Slovenská lyžiarska hviezda Petra Vlhová
Prekvapený bol predseda Klubu slovenských turistov Peter Dragúň. Jeho organizácia síce spolupracuje s Lesmi SR, ktoré jej dávajú peniaze na značenie turistických chodníkov, túto kampaň však nepodporujú a nechcú s ňou mať nič spoločné. Medzi podporovateľmi bola na webe aj PEFC - firma, ktorá certifikuje postupy práce s drevom. Medzi podporovateľmi bola uvedená aj celosvetová certifikačná sieť FSC.
Lesníci chcú podľa ich hovorcu svojou kampaňou povedať aj to, že sa o slovenské lesy starajú už niekoľko storočí. „Iba vďaka obetavej práci celých generácii máme dnes na Slovensku lesy, ktorých rozloha sa neustále zvyšuje. Na porovnanie - po prvej svetovej vojne pokrývali lesy iba 30 percent územia, dnes je to 41 percent.
Problémy v stavebníctve a verejné obstarávanie
RTVS informovala o prípadoch, keď úradníci zverejňujú oznámenia o stavbách len na úradnej tabuli, čo spôsobuje problémy susedom, ktorí sa o stavebných konaniach nedozvedia včas. Vlastníci okolitých pozemkov o prebiehajúcom stavebnom konaní a zámeroch stavebníka vôbec netušili.
„Žiaľ, bolo to zákonné a v tomto prípade obyvatelia mali len smolu, že nesledovali úradné tabule, kde toto bolo avizované,“ uviedla právnička Via Iuris Ivana Figuli. Ak by Peter Pápay aj Oľga Brezanová o stavebnom konaní vedeli, zhodujú sa, že by namietali najmä voči výrazným terénnym úpravám a vysokým oporným múrom na hraniciach pozemkov.
Starosta sa vlani odmietol osobne rozprávať aj s nespokojnými susedmi. Nemal však problém stretnúť sa so stavebníkom. Až tá stavebné povolenie vyhodnotila vo viacerých bodoch ako nezákonné a žiadala stavebný úrad, aby ho zrušil a vo veci konal nanovo.
Prečítajte si tiež: Petra Vlhová a jej zárobky z MS v lyžovaní
Navyše agenda výstavby prešla od 1. apríla 2024 z okresných úradov na osem regionálnych úradov pre územné plánovanie a výstavbu. „A táto delimitácia má dve roviny. Jednak ide o presun agendy a presun úradníkov. Bohužiaľ, v Bratislave ani jeden z úradníkov, ktorí pracovali na okresnom úrade, neprejavil záujem pracovať na našom úrade,“ priblížil riaditeľ tlačového odboru Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Pavel Machava.
Hlina kritizoval obstarávanie ťažby kalamitného dreva na Horehroní aj minulý týždeň v stredu (12. 6.). Výroky Hlinu o údajných pochybnostiach týkajúcich sa obstarávania ťažby kalamitného dreva na Horehroní sú nepravdivé a zavádzajúce. V reakcii na jeho stredajšie vyjadrenia to v piatok (14. 6.) uviedlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Pandémia a dopad na Lesy SR
Mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou ohrozuje aj fungovanie štátneho podniku Lesy SR, ktorý v tejto súvislosti navrhuje štvordňový pracovný týždeň. Agentúru SITA o tom informoval vedúci odboru komunikácie podniku Pavel Machava.
Pre šírenie koronavírusu všetky okolité krajiny uzavreli svoje hranice, čo obmedzilo možnosti slovenských producentov exportovať výrobky. Machava tiež zdôraznil, že aj veľkí odberatelia, ktorí odoberajú väčšinu drevnej hmoty, ohlásili zastavenie odberu alebo žiadajú také radikálne zníženie cien, ktoré by znamenalo predávať drevo pod jeho výrobné náklady.
Uvedený podnik pristúpil k obmedzeniu ťažby o 75 percent a znížené sú aj investície, opravy, údržba a šetriť sa bude tiež na kancelárskych potrebách. Lesy SR zamestnávajú takmer 3 600 zamestnancov a ich mesačné výdavky na mzdy a odvody sú vo výške šiestich miliónov eur.
„Navrhujeme obmedzenie pracovného času na štyri dni v týždni. Ide o dočasné riešenie. Akonáhle sa situácia zlepší, všetci zamestnanci budú opäť pracovať v štandardnom režime. V súčasnosti rokujeme s predstaviteľmi odborov, pevne verím, že nájdeme dohodu a vyhneme sa hromadnému prepúšťaniu,“ dodal generálny riaditeľ Lesov SR Ing. Marian Staník.
V prípade tohoto opatrenia je predpokladaná úspora mzdových nákladov vo výške jedného milióna eur mesačne. Návrh je však zatiaľ predmetom kolektívneho vyjednávania a podlieha súhlasu zástupcov odborov.
Problémy spoločnosti Slovintegra Energy
Zástupcov menšinového akcionára spoločnosti Slovintegra Energy, firmu Adato Energy, s.r.o. nepustili na utorkové valné zhromaždenie (VZ). Ako informoval hovorca spoločnosti Adato Pavel Machava, predmetom rokovania pritom malo byť rozhodnutie o schválení zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti Adato na väčšinového akcionára, firmu Slovintegra.
Podľa spoločnosti Adato, Slovintegra ako väčšinový akcionár v spoločnosti Slovintegra Energy zneužíva svoje postavenie. "Firma Slovintegra, ktorú kontrolujú niekdajší privatizátori podniku Slovnaft zneužívajú postavenie väčšinového akcionára vo firma Slovintegra Energy. Výsledkom zneužívania svojho postavenia je pokus o prevzatie podielu firmy od menšinového akcionára, ktorý tým príde o majetok za približne 15 až 20 mil. eur," zdôraznil Machava.
Obnova priehrady Sigord pri Prešove
V rekreačnom stredisku Sigord pri Prešove je už sedem rokov prázdna priehrada. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca a manažér pre mediálne vzťahy Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. Pavel Machava, ich podnik, ako správca vodného diela, plánuje ešte v septembri priehradu nanovo naplniť vodou.
Jej starosta Vincent Ivanecký informoval, že k vypusteniu priehrady došlo v roku 2004 po povodniach, kedy sa nedarilo ovládať stavidlá. Machava doplnil, že na vodnom diele došlo k poruchám na technologickom zariadení a bezpečnostnom priepuste. Podľa jeho vyjadrenia, dnes sú dokončené aj všetky práce na výmene bezpečnostného prepadu a technologických zariadeniach.
Návrat Petry Vlhovej po zranení
Petra Vlhová je na ceste späť po pretrhnutí krížneho väzu a dúfa, že sa čoskoro vráti do Svetového pohára v lyžovaní. Život s týmto kolenom bol ťažký aj v každodennom živote. Nakoniec bola operácia jedinou možnosťou. Je to ťažké, ale som pripravená znovu bojovať.
Petra Vlhová je lyžiarska celebrita, ale zostáva obyčajným dievčaťom. Slovenská lyžiarka je majsterkou sveta a má dve gule Svetového pohára.