Lyžovanie ako forma transportu je ľudstvu známa už viac ako 6-tisíc rokov. Športové a rekreačné lyžovanie však má menej než dvesto rokov. Napríklad, ešte približne 80 rokov dozadu, by Petra Vlhová nemohla súťažiť na svetovej úrovni, nie to sa rovno stať slovenským fenoménom.
Alpské lyžovanie sa na zimných olympijských hrách objavilo prvýkrát v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene a to iba s kombinačnými pretekmi mužov a žien. Prvý svetový šampionát sa konal v roku 1931. Do začiatku svetového pohára, boli najväčšou celosvetovou súťažou majstrovstvá sveta FIS, ktoré sa od roku 1931 dodnes konajú každý druhý rok, a aj naša Petra Vlhová v nich pravidelne získava medaily. FIS bola založená v roku 1910, spojením 22 delegátov z 10 krajín. Začiatky boli ťažké, ale v roku 1924 nedobudili svoje súčasné meno a 14 členských krajín sa takto predstavilo na vôbec prvej zimnej olympiáde vo Francúzskom Chamonix.
Poďme sa pozrieť na to, aká bola história Svetového pohára a alpského lyžovania ako športu. Súčasná sezóna svetového pohára FIS je už dávno za polovicou. Akcia nás čaká ešte do 24. Marca, avšak túto sezónu už neuvidíme našu reprezentantku Petru Vlhovú. Od popredných priečok ju oddelilo zranenie, ktoré utrpela v Jasnej, a ktoré ju vyradilo po zvyšok sezóny. Tým uvoľnila prvé dve priečky pre favorizovanú Mikaelu Shiffrinovú a Švajčiarku Laru Gut-Behrami. Ešte nás čaká mnoho podujatí a nič nie je rozhodnuté, a aj vy sa môžete zapojiť.
Svetový pohár, ako ho poznáme dnes, mal svoje počiatky v roku 1966, keď sa spojilo pár pretekárov a expertov z Francúzku a USA. Po zimnej olympiáde, je považovaný za druhú najdôležitejšiu súťaž v lyžovaní. Pre mnohých je dokonca dôležitejší než samotná olympiáda. Jednoznačne je však považovaný za prestížnejší ako svetové majstrovstvá, a to najmä preto, že na rozdiel od pár dní, si Svetový pohár od pretekárov vyžaduje výbornú formu v rôznych disciplínach a počas celej sezóny. Svetovým pohárom však popularizácia alpského lyžovania nezačala.
Ženy to však v lyžovaní nemali ľahké. Dnes sa súťaží v 4 disciplínach, slalom, obrovský slalom, super G a zjazd. Super G sa však objavilo až v roku 1982. Aj súčasný bodový systém, pri ktorom sa body pripisujú prvým tridsiatim pretekárom, má len zhruba tridsať rokov. Také boli počiatky celosvetových súťaži pod záštitou FIS.
Prečítajte si tiež: Alpské lyžovanie žien v Rakúsku
Lyžovanie ako šport je pomerne nedávne, avšak ako forma transportu bolo známe už aspoň 6-tisíc rokov dozadu. Prvé lokálne preteky sa však diali až približne v roku 1850, v okolí dnešného Osla.
Zimné olympijské hry (tiež zimná olympiáda, skrátene ZOH) sú jednou z najdôležitejších zimných športových udalostí. Konajú sa každé štyri roky. Zakladateľom novodobých olympijských hier sa stal Pierre de Coubertin.
Najväčšie zimné športové podujatie na svete sa začalo v januári 1924 vo francúzskom alpskom mestečku Chamonix na úpätí vrchu Mont Blanc ako Týždeň zimných športov VIII. olympiády. V tom čase išlo ešte o súčasť olympijských hier v Paríži. V roku 1926, počas 25. Na vtedajšie pomery sa hry skončili úspechom, prišlo si ich pozrieť 10 004 platiacich divákov. Atléti súťažili v piatich športoch - v rýchlokorčuľovaní, krasokorčuľovaní, jazde na boboch, ľadovom hokeji a severskom lyžovaní - a v 14 disciplínach. Okrem krasokorčuľovania boli všetky kategórie mužské. Zastúpenie žien bolo v porovnaní s dneškom mizivé - z celkového počtu 294 atlétov bolo 281 mužov a len 13 žien. Historicky prvým víťazom zimných olympijských hier sa stal Američan Charles Jewtraw, ktorý zvíťazil v rýchlokorčuľovaní na 500 metrov.
Niektoré zo zimných olympiád sa uskutočnili na tom istom mieste dvakrát. Príkladom je švajčiarske stredisko St. Moritz, ktoré zimnú olympiádu hostilo v rokoch 1928 a 1948. Zimná olympiáda v roku 1928 v St. Moritzi je druhá v poradí a zároveň prvá, ktorá sa konala na inom mieste ako letné hry. Po prvýkrát sa na hrách zúčastnila aj delegácia z Ázie, konkrétne z Japonska. Najmladšou víťazkou sa stala len 15-ročná Sonja Henieová z Nórska, ktorá vyhrala súťaž žien v krasokorčuľovaní. Jej rekord ako najmladšej víťazky individuálnej súťaže vydržal 74 rokov. Po vynútenej pauze zapríčinenej druhou svetovou vojnou sa dejiskom hier stal v roku 1948 opäť St. Moritz. Na týchto hrách sa ešte súťažilo v skeletone, potom táto disciplína na dlhé desaťročia vypadla z programu zimných hier.
V roku 1952 na ZOH v Osle sa bežecké lyžovanie stalo treťou športovou disciplínou po krasokorčuľovaní a alpskom lyžovaní, v ktorej mohli súťažiť aj ženy. Zimné olympijské hry v Cortine d’Ampezzo v roku 1956 vstúpili do dejín ako prvé zimné hry, ktoré sa vysielali naživo v televízii v západnej a strednej Európe. V Cortine d’Ampezzo po prvýkrát debutovali športovci zo ZSSR a získali viac medailí než ktorákoľvek iná krajina v histórii ZOH. Rakúšan Toni Sailer sa stal prvým mužom, ktorý vyhral všetky tri alpské lyžiarske disciplíny, obrovský slalom, slalom a zjazd v rámci jednej olympiády.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť alpského lyžovania
Počas hier v americkom Squaw Valley v roku 1960 bol do olympijského programu zaradený biatlon, ale iba v mužskej kategórii; v rýchlokorčuľovaní mohli po prvýkrát súťažiť aj ženy. ZOH v Innsbrucku v roku 1964 priniesli prvé farebné televízne prenosy zo zimných olympijských hier, ako aj prvé antidopingové kontroly športovcov. Sánky mali premiéru v zjazde jednotlivcov aj dvojíc s disciplínami pre mužov aj pre ženy. V roku 1968 sa zimné hry konali vo francúzskom Grenobli a otvoril ich vtedajší francúzsky prezident Charles de Gaulle. Novinkou boli dopingové kontroly po každom športe a povinná kontrola pohlavia pre ženy. Zapálenie olympijského ohňa na zimných olympijských hrách v Grenobli v roku 1968.
Prvé zimné olympijské hry v Ázii sa konali v Sappore v roku 1972. Historický úspech dosiahol krasokorčuliar Ondrej Nepela, ktorý získal ako prvý Slovák v histórii zlatú medailu na ZOH pre ČSSR. Zmenu v organizovaní zimných hier priniesol rok 1986, keď sa počas 91. Modernizácia zimných olympijských hier priniesla do programu ďalšie disciplíny. Vo francúzskom Albertville sa v roku 1992 po prvýkrát predstavili disciplíny ako rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe, akrobatické lyžovanie a biatlon žien. Po prvýkrát sa zimné paralympijské hry konali priamo po zimných olympijských hrách v tej istej oblasti. ZOH v Lillehammeri v roku 1994 sa po prvý aj posledný raz konali s dvojročným odstupom od predchádzajúcich hier. Hry v Lillehammeri boli tiež prvé, ktoré mali na zreteli aj ekológiu a udržateľnosť.
Snoubording bol zaradený medzi olympijské disciplíny na ZOH v Nagane v roku 1998. V tom istom roku slávil svoj návrat medzi olympijské disciplíny curling. Počas hier v Nagane mal premiéru ženský hokej a profesionálni hráči z NHL mali povolené štartovať na ZOH. Do dejín ZOH sa zapísal aj rakúsky lyžiar Hermann Maier.
Historicky prvú medailu na zimných olympijských hrách vybojoval pre samostatné Slovensko snoubordista Radoslav Židek. Na jubilejných XX. ZOH v Turíne v roku 2006 ju získal v novozavedenej disciplíne programu hier - v snoubordkrose. Vôbec najúspešnejšou zimnou olympiádou v dejinách samostatného Slovenska sa stali ZOH vo Vancouveri v roku 2010. Slovensko obsadilo v medailovom rebríčku krajín 17. miesto. Slovenská reprezentácia sa vrátila s tromi medailami, ktoré domov priniesli biatlonisti. Na zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčchangu v roku 2018 sa Anastasia Kuzminová stala historicky najúspešnejšou slovenskou olympioničkou.
Na zimných olympijských hrách v Pekingu v roku 2022 triumfovala naša lyžiarka Petra Vlhová, ktorá získala olympijskú medailu. Stala sa historicky prvou slovenskou reprezentantkou v alpskom lyžovaní. Zimné olympijské hry prešli počas viac než storočia výrazným vývojom a zmeny, ktoré v priebehu desaťročí zaznamenali, odrážajú nielen spoločenské premeny, ale aj meniace sa podmienky prírodného a klimatického prostredia. V súčasnosti sa - najmä v kontexte klimatickej krízy - kladie čoraz väčší dôraz na udržateľnosť a ekologickú zodpovednosť.
Prečítajte si tiež: Najúspešnejší lyžiari
Hoci nás slávnostné otvorenie zimných olympijských hier Milano Cortina 2026 čaká dnes 6. Po sedemdesiatich rokoch sa tohtoročná zimná olympiáda vracia do legendárneho strediska zimných športov Cortiny d’Ampezzo. Súťaže budú prebiehať nielen tam, ale aj v 420 kilometrov vzdialenom Miláne, ako aj v ďalších vybraných lokalitách na severe Talianska. Hry, ktoré na seba kladú veľké nároky v oblasti udržateľnosti - viac sa dočítate v článku Olympiáda v ére klimatickej zmeny: Podarí sa organizátorom dodržať záväzok ochrany prírody? -, potrvajú do 22. Horská obec Cortina d’Ampezzo hostí zimné olympijské hry po druhýkrát v ich storočnej histórii. Ak chceme byť presní, od prvej olympiády, ktorá sa konala po prvýkrát v roku 1924 vo francúzskych Alpách, ubehlo 102 rokov. Za ten čas sa konalo 24 zimných olympiád, pričom tohtoročná je 25. Zhrnúť všetky nezabudnuteľné okamihy v dejinách zimných olympijských hier, ktorých bolo subjektívne aj objektívne mnoho, by vydalo na knihu. Za sto rokov svojej existencie sa zimné olympijské hry rozrástli v oblasti športových disciplín, počtu zastúpených krajín aj súťažiacich športovcov. Prinášame vám niektoré z míľnikov, ktoré uvádza aj oficiálna stránka Medzinárodného olympijského výboru.
Trinidad a Tobago je krajina v Karibiku s takmer 1,5 miliónmi obyvateľov. Napriek tropickým klimatickým podmienkam však vyšle na ZOH 2026 do Milána a Cortiny d’Ampezzo siedmich športovcov. Ďalší historický míľnik pre krajinu predstavuje premiérová účasť v alpskom lyžovaní, kde bude mať tento štát hneď dvoch zástupcov. Emma Gatcliffová a jej lyžiarsky kolega Nikhil Alleyne by mali súťažiť v slalome aj obrovskom slalome.
Slovenská lyžiarka Petra Vlhová na sociálnej sieti potvrdila, že na ZOH 2026 v Taliansku bude súťažiť v tímovej kombinácii a slalome. Tridsaťročná lyžiarka už v závere januára potvrdila, že po dvojročnej pauze pre zranenie kolena dostala od lekárov zelenú na plnú lyžiarsku záťaž. Vyjadrila túžbu súťažiť na ZOH v Taliansku, ale všetko záviselo od toho, či sa stihne pripraviť do štartu olympijských pretekov. V sobotu večer oznámila svoj verdikt. „Idem do Cortiny na moje štvrté olympijské hry. Už sú to dva roky, čo som naposledy pretekala a neviem sa dočkať, keď budem opäť v štartovej bráne reprezentovať svoju krajinu. Budem súťažiť v kombinácii a slalome. Ideme na to,“ napísala Vlhová na Instagrame.
Vlhová má vo Svetovom pohári na konte 31 víťazstiev, z toho 22 v slalome, šesť v obrovskom slalome a tri v paralelnom slalome. Na pódiu stála 73-krát, trikrát získala malý glóbus za hodnotenie disciplíny (2020 slalom a paralelný slalom a 2022 slalom). Je aj štvornásobná víťazka ankety Športovec roka na Slovensku. Zväz slovenského lyžovania (ZSL) Vlhovú zaradil do nominácie na nadchádzajúce ZOH, na ktorých má Slovensko štyri miestenky pre alpské disciplíny. Ženská tímová kombinácia je na programe v utorok 10. februára. Od 10.00 h sa uskutoční zjazdárska časť, o 14.00 h slalomová. Vlhová bude v tíme spolu s Katarínou Šrobovou, ktorá pôjde aj klasický zjazd. Slalom žien je v stredu 18. februára (10.00/13.30 h).