Zimné olympijské hry (ZOH) patria medzi najvýznamnejšie zimné športové udalosti.
Prvé zimné olympijské hry sa konali vo francúzskom mestečku Chamonix. Športové výpravy zo 16 krajín sveta pricestovali koncom januára 1924 do malého francúzskeho mestečka Chamonix, aby ukázali, že aj zimné športy si zaslúžia obdiv. Muži, ale aj ženy v zástupe za svojimi vlajkonosičmi kráčali cez celé mestečko pred zrakmi tisícky divákov. Písal sa 25. január 1924. Uplynulo sto rokov od začatia Medzinárodného týždňa zimných športov, neskôr známeho ako prvé zimné olympijské hry.
Alpské lyžovanie sa na zimných olympijských hrách objavilo prvýkrát v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene a to iba s kombinačnými pretekmi mužov a žien.
V roku 1924 delegáti určili rok 1924 a francúzske mestečko Chamonix ako dejisko Medzinárodného týždňa zimných športov. Aj keď sa týždeň zimných športov uskutočnil pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru, hry neboli súčasťou opakujúcich sa olympijských hier.
V roku 1936 sa ZOH uskutočnili v nemeckom Garmisch- Partenkirchene, kde pridali aj dva mostíky. Bola tu účasť 755 športovcov 28 štátov. Pre slovenské lyžovanie mali tieto hry veľký význam.
Prečítajte si tiež: Alpské lyžovanie žien v Rakúsku
Počas obnovovacieho procesu olympijských hier sa v roku 1894 začala aj nová tradícia v podobe pravidelnej organizácie olympijských kongresov. Na nich zástupcovia olympijského a športového hnutia riešili aktuálne technické, ale aj spoločenské otázky, ktoré sa priamo dotýkali olympijských hier a športu. Vypuknutím prvej svetovej vojny sa pravidelná organizácia olympijských kongresov prerušila až do roku 1921. V prvých rokoch po ukončení vojny sa olympijské hnutie dostalo do krízy spôsobenej nielen geopolitickými zmenami, ale aj technickými či organizačnými výzvami v športe.
Preto sa požadoval nevyhnutný návrat k tradícii olympijských kongresov - platforme priamo určenej na diskusiu o aktuálnych problémoch a snahu o ich vyriešenie. Po sedemročnej pauze sa olympijský kongres uskutočnil v roku 1921 vo švajčiarskom Lausanne. Na kongrese sa rozhodlo o najbližších olympijských hrách, resp. dvoch olympiádach a hostiteľských mestách. Delegáti prijali Olympijskú chartu ako základný a zároveň dôležitý právny dokument medzinárodného olympijského hnutia. V rámci kongresu sa uskutočnili konferencie týkajúce sa jazdeckých hier a alpinizmu, čiže horolezectva. No predtým sa uskutočnila jedna zásadná konferencia o zimných športoch, ktorá zmenila budúcnosť olympijských hier.
Olympijské hry v zime?
Okolo roku 1921 zimné športy neboli žiadnou novinkou. Do prvej svetovej vojny sa spoločnosť zaujímala o korčuľovanie, lyžovanie, sánkovanie a. i. V mnohých krajinách s ideálnou klímou sa zimné športy rozšírili aj do amatérskej súťažnej sféry.
V roku 1911 na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Budapešti Taliani navrhli zorganizovanie samostatných zimných olympijských hier. No olympijský výbor na čele s Pierrom de Coubertinom si v tom čase ešte nedokázal predstaviť organizáciu zimných hier najmä po technickej stránke. Navyše prevládala myšlienka neoddeliteľnosti športov. Preto zavedenie zimných športov do kolotoča olympijských hier v letných mesiacoch nebolo reálne.
Dva zimné športy - krasokorčuľovanie a ľadový hokej - sa predsa len do programu olympijských hier dostali už pred vznikom samostatnej zimnej edície. Krasokorčuľovanie v rokoch 1908 a 1920 a hokej v roku 1920. Československá reprezentácia získala na turnaji bronz.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť alpského lyžovania
Zástancovia samostatných zimných olympijských hier zároveň narazili na nesúhlas zo strany Švédov a Nórov. Švédi od roku 1901 pravidelne organizovali pre škandinávske krajiny Severské hry, ktoré mali olympijský formát. Nóri zas od roku 1892 pravidelne organizovali lyžiarske súťaže v multišportovom stredisku Holmenkollen nad Oslom, zimné olympijské hry teda neboli v ich záujme.
Otázka zimných olympijských hier sa dostala opäť na pretras až v Lausanne. Po dvoch dňoch rokovaní v pomerne dusnej atmosfére oficiálne padol súhlasný verdikt o zorganizovaní týždňa zimných športov. Delegáti určili rok 1924 a francúzske mestečko Chamonix ako dejisko Medzinárodného týždňa zimných športov. Aj keď sa týždeň zimných športov uskutočnil pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru, hry neboli súčasťou opakujúcich sa olympijských hier.
Finálny verdikt konferencie sa nestretol s pochopením zo strany Škandinávcov. Avšak tí pomerne rýchlo zmenili svoje odmietavé stanovisko. Za zmenou stanoviska stála osobnosť v podobe Pierra de Coubertina, ktorý Škandinávcov podpichol slovami: „Neobanujete, získate väčšinu medailí.“
Míľniky v histórii ZOH:
- I. ZOH - Chamonix 1924: Prvé zimné olympijské hry.
- II. ZOH - St. Moritz 1928: Bronzovú medailu získal skokan na lyžiach Rudolf Burkert.
- III. ZOH - Lake Placid 1932: V hokeji súťažili len 4 štáty - Poľsko, Nemecko, Kanada, USA.
- IV. ZOH - Garmisch-Partenkirchen 1936: Alpské lyžovanie debutovalo na ZOH.
- V. ZOH - St. Moritz 1948: Nemecko a Japonsko ako krajiny, ktoré rozpútali 2. svetovú vojnu, neboli na túto olympiádu pripustené.
- VI. ZOH - Oslo 1952: Prvý raz boli hry vysielané v televízii. Kuriózny moment: Kuriér nesúci olympijskú pochodeň zakopol o televízny kábel a spadol.
- VIII. ZOH - Squaw Valley 1960: Slávny Walt Disney režíroval otvárací ceremoniál s účasťou 2500 spevákov, 1400 hudobníkov a 2000 holubov.
- IX. ZOH - Innsbruck 1964: Bol nedostatok snehu.
- X. ZOH - Grenoble 1968: Premiéru mali dopingové kontroly a prvýkrát v histórii bol použitý maskot hier, aj keď len neoficiálne.
- XII. ZOH - Innsbruck 1976: Kanada sa kvôli neúčasti hráčov z NHL odhlásila z turnaja (rovnako aj v roku 1976).
- XIII. ZOH - Lake Placid 1980: Partia amerických študentov (všetci vo veku do 25 rokov) dokázala poraziť topfavorita a mašinu na víťazstvá team ZSSR 4 - 3. Mužstvo, ktoré predchádzajúcich 12 rokov nepoznalo na olympiádach premožiteľa.
- XVII. ZOH - Lillehammer 1994: Tieto hry znamenali veľmi veľa aj pre Slovákov.
- XVIII. ZOH - Nagano 1998: Slovensko vystúpilo ako samostatný štát.
- XIX. ZOH - Salt Lake City 2002: Medaila bola dodatočne odovzdaná aj poškodenému kanadskému páru. Bolo to jedno z najkontroverznejších rozhodnutí histórie olympijských hier.
- XXI. ZOH - Vancouver 2010: Celkovo sa ZOH zúčastnilo 910 československých a slovenských športovcov, z toho 724 mužov a 186 žien.
Alpské lyžovanie debutovalo na ZOH v Ga-Pa 1936. Od roku 1948 sa jazdili osobitne slalom a zjazd, od roku 1952 obrovský slalom ako samostatná disciplína.
V roku 1952 na ZOH v Osle sa bežecké lyžovanie stalo treťou športovou disciplínou po krasokorčuľovaní a alpskom lyžovaní, v ktorej mohli súťažiť aj ženy.
Prečítajte si tiež: Najúspešnejší lyžiari
Zimné olympijské hry v Cortine d’Ampezzo v roku 1956 vstúpili do dejín ako prvé zimné hry, ktoré sa vysielali naživo v televízii v západnej a strednej Európe.
Hokejové mužstvo ČSSR si zo ZOH v Innsbrucku donieslo bronz, o ktorý sa pričinili aj traja Slováci: brankár Vladimír Dzurilla, obranca František Gregor a útočník Jozef Golonka.
Československý reprezentant Jiří Raška priniesol prvé zlato v dejinách reprezentácie ČSSR, ktoré získal v skoku na lyžiach zo stredného mostíka; na svoje konto si pripísal aj striebro na veľkom mostíku.
Historický úspech dosiahol krasokorčuliar Ondrej Nepela, ktorý získal ako prvý Slovák v histórii zlatú medailu na ZOH pre ČSSR. Olympijského víťaza, trojnásobného majstra sveta a päťnásobného majstra Európy v roku 2000 vyhlásili in memoriam za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia.
Jedným z mien, ktoré rezonovalo počas ZOH v Albertville, bol Talian Alberto Tomba, prezývaný La bomba pre svoj agresívny a rýchly štýl jazdy, ktorý obhájil titul v obrovskom slalome z Calgary v roku 1988.
Historicky prvú medailu na zimných olympijských hrách vybojoval pre samostatné Slovensko snoubordista Radoslav Židek. Na jubilejných XX. ZOH v Turíne v roku 2006 ju získal v novozavedenej disciplíne programu hier - v snoubordkrose.
Vôbec najúspešnejšou zimnou olympiádou v dejinách samostatného Slovenska sa stali ZOH vo Vancouveri v roku 2010. Slovensko obsadilo v medailovom rebríčku krajín 17. miesto. Slovenská reprezentácia sa vrátila s tromi medailami, ktoré domov priniesli biatlonisti. Rodáčka z Ruska Anastasia Kuzminová triumfovala v pretekoch na 7,5 kilometra a bola druhá v stíhacích pretekoch na 10 kilometrov, k tomu ešte ôsma na 12,5 kilometra s hromadným štartom.
Na zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčchangu v roku 2018 sa Anastasia Kuzminová stala historicky najúspešnejšou slovenskou olympioničkou. K zlatu a striebru z Vancouveru v roku 2010 a k zlatu zo Soči v roku 2014 pridala ďalšiu zlatú a k nej aj dve strieborné medaily.
Na zimných olympijských hrách v Pekingu v roku 2022 triumfovala naša lyžiarka Petra Vlhová, ktorá získala olympijskú medailu. Stala sa historicky prvou slovenskou reprezentantkou v alpskom lyžovaní.
Zimné olympijské hry prešli počas viac než storočia výrazným vývojom a zmeny, ktoré v priebehu desaťročí zaznamenali, odrážajú nielen spoločenské premeny, ale aj meniace sa podmienky prírodného a klimatického prostredia. V súčasnosti sa - najmä v kontexte klimatickej krízy - kladie čoraz väčší dôraz na udržateľnosť a ekologickú zodpovednosť.
Prehľad medailí v alpskom lyžovaní na ZOH
| Meno | Krajina | ZOH | Disciplína | Medaily |
|---|---|---|---|---|
| Charles Jewtraw | USA | Chamonix 1924 | Rýchlokorčuľovanie (500 m) | Zlato |
| Clas Thunberg | Fínsko | Chamonix 1924 | Rýchlokorčuľovanie | 3 Zlato, 2 |
| Herma Plancková-Szabóová | Rakúsko | Chamonix 1924 | Krasokorčuľovanie | Zlato |
| Gillis Grafström | Švédsko | Chamonix 1924 | Krasokorčuľovanie | Zlato |
| Sonja Henieová | Nórsko | St. Moritz 1928 | Krasokorčuľovanie | Zlato |
| Henri Oreiller | Francúzsko | St. Moritz 1948 | Alpské lyžovanie | 2 Zlato, 1 Bronz |
| Toni Sailer | Rakúsko | Cortina d’Ampezzo 1956 | Alpské lyžovanie | 3 Zlato |
| Jiří Raška | ČSSR | Grenoble 1968 | Skoky na lyžiach | 1 Zlato, 1 Striebro |
| Ondrej Nepela | ČSSR | Sapporo 1972 | Krasokorčuľovanie | Zlato |
| Anastasia Kuzminová | Slovensko | Vancouver 2010, Soči 2014, Pchjongčchang 2018 | Biatlon | 3 Zlato, 3 Striebro |
| Petra Vlhová | Slovensko | Peking 2022 | Alpské lyžovanie | Zlato |