Na konci obdobia sťahovania národov sa okrem Slovanov objavujú na historickej scéne aj Avari, ktorí v roku 567 porazili kmeň Gepidov sídliaci v Potisí a Sedmohradsku. Obsadili toto územie a stali sa susedmi Longobardov, ktorí sa v roku 568 pod vedením Alboina presťahovali na územie dnešného severného Talianska. Avari potom zabrali aj ich pôvodné územie.
Pôvod Avarov
Pôvod Avarov nie je dodnes objasnený. Existujú viaceré teórie, z ktorých jedna tvrdí, že Avari boli súčasťou kmeňového zväzu Jou-Jan (Juan-Juan), o ktorom sa čínske pramene zmieňujú od začiatku 5. storočia n. l. V polovici 6. storočia n. l. stratil tento kontrolu nad svojimi poddanými Turkami. Osamotené skupiny týchto stepných národov ušli zo strednej Ázie okolo roku 552 a v roku 558 dosiahli Kaukaz. Iní bádatelia predpokladajú, že Avari sú vlastne Pseudoavari pochádzajúci z kmeňov Var a Chun, ktoré sídlili medzi Volgou a Uralom.
Avari predstavovali od polovice 6. storočia hrozbu aj pre Byzantskú ríšu, ktorá im musela platiť tribút. Najznámejší a najslávnejší avarský kagan bol Bajan, ktorý sa dostal do povedomia tým, že dlhší čas neutrpel porážku. Viedol úspešné výpravy proti Byzantíncom, Frankom či Slovanom.
Avari v 7. a 8. storočí
V období medzi rokmi 670/680 až 710/720 dochádzalo k zmene nielen v avarskej kultúre, ale aj v spoločnosti. Jazdecko-nomádska kultúra sa v tomto období rozšírila na juhozápadné a južné Slovensko, do dolného Rakúska po Alpy, na územie Wienerwaldu a do povodia rieky Thaya, na juhozápade po okolie Záhrebu. Zmenil sa aj postoj k Byzancii. V roku 678 kaganov vyslanec blahoželal cisárovi Konštantínovi IV. (668 - 685) k víťazstvu nad Arabmi. V poslednej tretine 7. storočia sa moc Avarov na podmanených územiach upevnila.
V roku 774 sa franský kráľ a neskorší cisár Karol Veľký stal aj kráľom Longobardov a jeho ríša sa dostala do susedstva s avarskou. V roku 776 vypuklo proti Karolovi povstanie, ktoré sa mu podarilo potlačiť. Jeho vodca povstalcov ušiel k Avarom. To vyústilo do konfliktu, ktorý bol urovnaný v roku 782. V roku 788 Karol Veľký dobyl Bavorsko a chystal sa na výpravu proti pohanským Avarom. Prvá výprava sa uskutočnila v roku 791 pod jeho osobným velením, ale k väčšej bitke nedošlo, lebo avarské vojsko ustúpilo. Karol Veľký sa dostal až k ústiu rieky Raab a potom sa vrátil späť.
Prečítajte si tiež: Luky a kuše: prehľad
Franské vojsko vyrazilo proti Avarom aj v roku 795, ale v tomto období bola Avarská ríša zoslabená vnútornými nepokojmi. Kagan a jugurus, ktorí bojovali medzi sebou o moc, boli v tom čase mŕtvi. Za týchto okolností tudun, knieža západných Avarov, prišiel do Aachenu a vzdal sa Karolovi, pričom tu prijal krst. V lete 796 Pipin, Karolov syn a kráľ Itálie, dobyl kaganskú rezidenciu.
V roku 802 dokázali ešte Avari odolávať franskému vojsku, ale v roku 803 nastal zlom, kedy od juhovýchodu na nich zaútočil bulharský chán Krum (803 - 814). Na jeseň tohto roku sa v Regensburgu pokoril v mene panónskych Avarov tudun. V roku 804 utiekol kagan na západ. V rokoch 804 - 805 porazil Krum zvyšky voľne žijúcich Avarov. V roku 822 sú spomínaní vyslanci Avarov zúčastnili na sneme vo Frankfurte nad Mohanom.
Spoločnosť a sídla Avarov
Obyvateľstvo v Avarskom kaganáte sa delilo na dve časti. Prvá časť bola kočovnícko-pastierska a druhá roľnícka. Práve medzi roľníkmi podľa všetkého prevažovali Slovania. Podľa zachovaných správ mali Avari len málo otrokov. Väčšinu zajatcov zabili, predali alebo vymenili. Na čele avarskej spoločnosti stál kagan, ktorý mal neobmedzenú moc hlavne v období vojenských výprav. Ďalší predstavitelia vyššej vrstvy boli tudun, jugurus a kapkan. Na prelome 6. a 7. storočia došlo k rozdeleniu moci. Vedľa kagana vládli nad určitým územím aj tudun a jugurus. Ženy sa venovali výchove detí a domácnosti. V čase neprítomnosti mužov preberali ich funkcie, stávali sa nielen hlavami rodín, ale aj spoločenstiev.
Avarských sídiel poznáme pomerne málo, čo sa v minulosti odôvodňovalo zmienkou vo Fredegarovej kronike, kde sa píše, že Avari chodili prezimovávať k Slovanom. Dnes sa skôr predpokladá, že je to výsledok slabého výskumu. Avari boli v období príchodu do Karpatskej kotliny popisovaní ako nomádi, t. j. kočovníci. Potvrdzujú to aj archeologické pramene. Doteraz totiž zo 6. storočia nie je doložené žiadne avarské sídlo. Písomné pramene uvádzajú, že Avari si na vojenské výpravy brali so sebou aj stáda. Od začiatku 7. storočia sa objavujú osídlené miesta, kde sa obyvatelia venovali okrem chovu dobytka aj roľníctvu. V doteraz známych sídlach sa vyskytujú štvorhranné chaty s jamami po dvoch alebo šiestich nosných koloch strechy s vykurovacími telesami a ohniskami v rohoch. Ohniská a pece boli aj mimo chát. Okrem obytných objektov boli odkryté zásobnicové jamy i priekopy okolo nich.
Archeologické nálezy
Najviac poznatkov o Avaroch nám poskytujú archeologické nálezy z pohrebísk, ktoré sú kostrové a iba v niektorých oblastiach birituálne. Ich rozsiahlosť bola rozličná. Na pohrebiskách je buď len niekoľko desiatok hrobov, alebo niekoľko tisíc. Pohrebiská s niekoľkými tisíckami hrobov boli objavené vo východnej polovici Panónie (Zamárdi, Budakalász-Dunapart, Kölked, Szekszárd). Vo všeobecnosti sa v avarských hroboch používali často drevené truhly rôznych tvarov. Nebožtík bol väčšinou uložený vo vystretej polohe na chrbte. Spolu s ľudskými pozostatkami sa v hroboch našli aj kone. To, že kone boli pochované s ozbrojenými bojovníkmi sa spája s politickým významom vojenskej vrstvy, ktorá si tento luxus mohla dovoliť. Príslušníci spoločenskej elity mali v hroboch bohaté súpravy opaskov, šperky, dekoratívne zdobené súčasti konského postroja.
Prečítajte si tiež: Detské luky a šípy na karneval
Z dovážaných byzantských predmetov sa v hroboch zachovali amfory, mince, skladacie stoličky, hodváb, váhy a závažia, náušnice, kríže a kovania opaskov. Hlavnú časť nájdených artefaktov tvoria militáriá, ktoré sú východného (šabľa, reflexný luk) alebo aj západného charakteru (jednosečný meč - sax, resp. dvojsečný meč - spatha). V severných oblastiach kaganátu sa v hroboch našla aj sekera. Na území Slovenska sú častou prílohou aj keramické nádoby a niekedy aj drevené okované vedro. Hrob s bohatou výbavou bol objavený v Kunbábony. Predpokladá sa, že pochovaný mohol byť kagan alebo potomok kagana. Zlaté opaskové kovania boli honosne zdobené so sklom a almadinom. Určite boli vyrobené na území Byzancie. Tulec na šípy, luk a krúžková hlavica rukoväte meča boli pozlátene. Súčasťou výbavy bol zlatý krčah a roh na pitie. Pozlátené boli aj drevené nádoby. Hrob kováča z Kunszéntmártonu obsahoval 130 objektov. Okrem osobnej zbroje, meča, noža a opaskového kovania obsahoval náradie, niekoľko polotovarov a surovín.
Avarské nálezy na Slovensku
Avarské nálezy zo Slovenska pochádzajú predovšetkým z naddunajskej časti. Už v tridsiatych rokoch 20. storočia sa preskúmali pohrebiská v Devínskej Novej Vsi a Žitavskej Tôni. Neskôr k nim pribudli napríklad Komárno, Nové Zámky, Štúrovo, Želovce. Najnovšie bolo takéto pohrebisko odkryté v Podunajských Biskupiciach, kde asi tretinu zo 460 odkrytých hrobov tvorili detské hroby. Na všetkých týchto lokalitách sa našli nálezy avarskej proveniencie. Celkove sa južná časť Slovenska považuje len za kontaktnú zónu Slovanov s Avarmi.
Hranica kaganátu bola do prvej polovice 7. storočia približne na rieke Dunaj a od druhej polovice 7. storočia sa južné časti dnešného Slovenska stali jeho priamou súčasťou, pričom sa predpokladá, že okolo polovice 8. storočia ovládal kaganát skoro 7200 km2 slovenského územia. Okrem pohrebísk a sídlisk sú z tohto obdobia zaujímavé ojedinelé nálezy zo Zemianskeho Vrbovka a Haliča. Významným nálezom je tzv. poklad byzantského kupca zo Zemianskeho Vrbovka, ktorý bol objavený v roku 1937 a obsahoval strieborné predmety - štyri náramky, dve misky (jedna z nich je zdobená tepaním), kalich, nákrčný kruh, dve náušnice, zlomky náhrdelníka a niekoľko polotovarov a zlomkov striebra. Tieto predmety boli zhotovené v byzantských dielňach. Okrem toho sa tu našli aj byzantské mince zo 7. storočia. Do konca 6. storočia alebo do prvej polovice 7. storočia je datovaný nález štyroch zlatých náušníc a náhrdelníka z Haliča.
Nálezy v okolitých krajinách
Medzi okrajové územie Avarského kaganátu patrila aj oblasť Dolného Rakúska a Burgenlandu. Na Morave sa jednotlivé liate bronzové garnitúry našli na sídliskách Mikulčice-Valy, Olomouc-Povel, Staré Město-Na Valách, Znojmo-hradisko sv. Hypolita atď. Významné a zatiaľ jediné odkryté kostrové pohrebisko s ucelenými liatymi garnitúrami z územia Moravy je v Dolných Dunajoviciach na juhu Moravy. Celkove sa tu odkrylo niekoľko desiatok kostrových hrobov. Okrem súčastí opaska sa v nich nachádzali srpy, koráliky, železné hroty šípov, nože, bronzové náušnice, železné obruče atď. Pochovávalo sa tu predovšetkým v 8. storočí. Z Hevlína pochádzajú nálezy kovania, ktoré boli pôvodne uložené pravdepodobne v hrobe. Jednotlivé kovania opaskov až zo začiatku 9. storočia.
Na území Čiech sa predmety avarskej proveniencie (kovania opasku, hroty šípov) vyskytujú sporadicky predovšetkým na sídliskách, ako sú napríklad Praha-Šárka, Budeč, Kal, Klučov, Rubín, Tismice. Datujú sa najčastejšie do druhej polovice 8. storočia.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť lukov a šípov
Nálezy predmetov avarského pôvodu sa našli aj na niekoľkých lokalitách v Poľsku. Napríklad z Biskupina pochádza bronzové kovanie zdobené palmetami a fragment bronzového plecového náramku. Viacero bronzových kovaní sa našlo na sídlisku v Krakove-Nowej Hute-Mogiłe. Zlaté náušnice boli objavené v Izbicku. Väčšina artefaktov sa zaraďuje na prelom 6./7. a do 7. storočia.