Anton Halko (* 14. jún 1952, Rajec - † 16. máj 2010, Banská Bystrica) bol slovenský politický väzeň. Vyučil sa za frézara, no zaujímala ho aj politika, dejiny a umenie. Jeho snom bolo emigrácia do USA, ktorú poznal len z vysielania Hlasu Ameriky a Vatikánskeho rozhlasu.
Za zbehnutie zo základnej vojenskej služby ho ako 19-ročného odsúdili k 14-tim rokom väzenia. Počas väzby bol za pokus o odoslanie listu do Vatikánu odsúdený k ďalšiemu 4 a pol ročnému trestu. V Leopoldovskej väznici nakoniec strávil 17 a pol roka. Ani v čase najhorších represií 50-tych rokov nebol nikto bez prerušenia vo väzení 17 a pol roka, pretože vysoké tresty pre politických väzňov skrátila amnestia prezidenta Antonína Zápotockého. Na Antona Halka sa však nevzťahovala.
V roku 1972 narukoval na základnú vojenskú službu, kde sa rozhodol utiecť na západ z posádky umiestnenej blízko západných hraníc. Jeho útek sa však nepodaril. Podľa trestného zákona mu ako obyčajnému vojakovi základnej vojenskej služby za zbehnutie a pokus o prekročenie hraníc hrozili ako prvotrestanému dva-tri roky väzenia.
Režim však v tom čase potreboval, v rámci tzv. generálnej prevencie, podľa vzoru stalinského prokurátora Andreja Višinského, exemplárny odstrašujúci príklad, ktorý by zastavil pokusy vojakov o útek na Západ začiatkom 70-tych rokov. Vo vyšetrovacej väzbe mu nasadili do cely konfidenta, ktorému sa zdôveril, že sa chcel najprv dostať do Vatikánu, kde pôsobil jeho vzdialený príbuzný z Rajca, salezián Andrej Paulíni, ktorý pomohol emigrovať do USA niekoľkým Rajčanom.
V roku 1977 sa československá vláda zaviazala rešpektovať ľudské práva a základné slobody podľa Helsinskej konferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci. V súvislosti s tým tajne napísal list, v ktorom sa sťažoval na perzekúciu politických väzňov v Leopoldove. Správu chcel doručiť saleziánovi Paulínimu do Vatikánu, aby s ňou prostredníctvom vatikánskeho rozhlasu oboznámil verejnosť. Tento list však nasadený konfident odovzdal vnútornej ochrane väznice.
Prečítajte si tiež: Úspechy Veroniky Vargovej v streľbe
Na slobodu sa dostal 8. decembra 1989 a v roku 1990 bol rehabilitovaný. Po návrate do Rajca sa zamestnal ako prevádzkový zámočník. Po dvoch rokoch pri hromadnom prepúšťaní prišiel o prácu. Splnil si sen a niekoľkokrát vycestoval do Ameriky. Po sprísnení emigračných zákonov v 1997 sa ocitol v záchytnom stredisku pre imigrantov. Po pol roku vybavovania povolenia k vstupu na územie USA rezignoval a požiadal o repatriáciu na Slovensko. V roku 1998 sa zoznámil s učiteľkou Helenou, s ktorou sa oženil. Následky ťažkého väzenia sa podpísali pod jeho zdravotný stav až sa postupne dostal do invalidného dôchodku.
Ďalšie významné udalosti a osobnosti
Milan Brišš sa narodil v roku 1930 v obci Zákamenné na Orave. Pochádzal z početnej rodiny, v ktorej bol od mladosti vedený k práci a zodpovednosti. Po maturite chcel Milan pokračovať na vysokej škole, avšak pre svoj „nevhodný pôvod“ nebol na štúdium prijatý, miesto toho dostal povolávací rozkaz do bane.
Od októbra 1951 do februára 1954 fáral v ostravsko-karvinskom revíri, kde plnil svoju vojenskú službu, hoci dovtedy baňu nikdy nevidel. Po prepustení v roku 1954 sa zamestnal na krátky čas na škole v Riečnici na Kysuciach. V tom istom roku Milana prijali na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odkiaľ ho ale v treťom ročníku vyhodili.
Svoj sen o vysokoškolskom vzdelaní zrealizoval na Pedagogickej fakulte UK, kde v roku 1958 ukončil štúdium zemepisu a dejepisu pre základné školy. Svoje prvé skúsenosti učiteľa získal vo Veľkých Levároch, v Sološnici a v Devínskej Novej Vsi, kde strávil päť rokov.
Rok 1997 v slovenskom podsvetí
Rok 1997 bol v slovenskom podsvetí jeden z najkrvavejších. Na druhý svet násilnou smrťou odchádzal jeden šéf podsvetia za druhým. Prvý bol Bratislavčan Miroslav Sýkora, ktorého 6. februára 1997 pred hotelom Holiday Inn v Bratislave samopalmi zastrelili dvaja muži. Podľa dostupných informácií táto vražda súvisela so sporom, ktorý mal Sýkora so svojím bývalým spoločníkom Petrom Križanovičom prezývaným Duran.
Prečítajte si tiež: Lukostreľba: história a počiatky
Už onedlho, 16. apríla na Lietavskej ulici v Bratislave bol zavraždený aj Peter Križanovič. Vo chvíli, keď nastupoval do svojho terénneho vozidla Mitsubishi Pajero, vybuchol pri ňom zaparkovaný Seat Ibiza. Dňa 5. októbra 1997 sa skončila šialená poľovačka na košického bossa podsvetia Róberta Holuba. Konfliktné vzťahy v podsvetí na severe Slovenska vyústili 19. októbra 1997 do vraždy Petra Kalányiho. Bilancia krvavého roka sa uzatvára 25. novembra 1997. V bare hotela Astoria v Žiline bol zastrelený Milan Holáň alias Gorila.
Poslanci NR SR za stranu Smer-SD (2020)
- Doc. JUDr. Robert Fico, Csc.
- Ing. Ján Blcháč, PhD.
- doc. Mgr. art. Dušan Jarjabek
- Ing. Róbert Puci
- MUDr. Vladimír Baláž
- Ing. Jaroslav Baška
- Mgr. PhDr. Ľuboš Blaha
- Ing. Juraj Blanár
- RSDr. Vladmimír Faič
- PhDr. Mgr. Ján Ferenčák
- Mgr. Dušan Galis
- doc. Ing. Jozef Habánik
- Ing. Ladislav Kamenický
- Mgr. Marián Kéry
- JUDr. Peter Kmec
- Ing. Maroš Kondrót
- Ing. Stanislav Kubánek
- PhDr. Ľubica Laššáková
- Ing. Dušan Muňko
- Ing. Martin Nemky
- Ing. Peter Pellegrini
- Ing. Ľubomír Petrák
- doc. JUDr. PhDr. Ján Podmanický
- MUDr. Richard Raši
- JUDr. Ján Richter
- Ing. Denisa Saková
- Ing. Marián Saloň
- PaedDR. Anton Stredák
- JUDr. Boris Susko
- PaeDr. Peter Šuca
- Mgr. Matúš Šutaj Eštok
- Ing. Richard Takáč
- Mgr. Erik Tomáš
- MUDr. Jozef Valocký
- PhDr. Jana Vaľová
- Ing. Ľubomír Vážny
- Ing. Viliam Zahorčák
- Ing. Peter Žiga
Andy Warhol
Narodil sa ako Andrew Warhola 6. augusta 1928, v Pittsburghu v Pennsylvánii. Rodičia Andyho Warhola boli imigranti rusínskej národnosti pochádzajúci z obce Miková na Slovensku. Otec emigroval do Spojených štátov v roku 1914 a jeho matka sa k nemu pripojila v roku 1921, po smrti Andyho starých rodičov. Vo veku ôsmich rokov dostal Andy Warhol chorobu zvanú chorea, ktorá je tiež známa ako tanec svätého Víta.
Warhol navštevoval Holmesovu základnú školu a popritom absolvoval výtvarné kurzy ponúkané Carnegieho inštitútom (teraz Carnegieho múzeum umenia) v Pittsburghu. V roku 1942 Andyho postihla rodinná tragédia, keď jeho otec zomrel na žltačku pečene. Keďže Warholov otec rozpoznal umelecký talent svojho syna, odkázal svoje úspory Andymu na jeho vysokoškolské štúdium. Potom čo vyštudoval vysokú školu sa v roku 1949 Warhol presťahoval do New Yorku, aby sa naplno rozbehla jeho kariéra v reklame a ilustrátora časopisov. V tom čase si tiež zmenil meno, keď vypustil koncové „a“ zo svojho mena a stal sa z neho Andy Warhol.
V neskorých 50-tych rokoch, začal Warhol venovať viac pozornosti maľovaniu a v roku 1961 prišiel s konceptom “pop art” - obrazy, zamerané na komerčný obchodný tovar. V roku 1962 vystavoval dnes už kultové obrazy plechovky Campbellovej polievky. V 70. a 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe a Elvis Presley. Dňa 3. júna 1968, radikálna feministická spisovateľka Valerie Solanas postrelila Warhola a Maria Amaya, kritika umenia a kurátora, vo Warholovom štúdiu. Warhol bol vážne zranený a útok sotva prežil. Po zvyšok svojho života ho sprevádzali fyzické následky a okrem iného musel nosiť chirurgický korzet. Solanas bola zatknutá deň po útoku. Andy Warhol zomrel 22. februára 1987 vo veku 59 rokov.
Prečítajte si tiež: Recenzia FIFA 19