K experimentu organizátorov madridského spoločného turnaja ATP mužov a WTA Tour žien s modrou antukou, ktorú by chceli zaviesť už od budúcej sezóny, sa vyjadruje čoraz viac tenistov.
Švajčiar Roger Federer aj z pozície prezidenta rady hráčov ATP v podobnom duchu skonštatoval: „Nemyslím si, že tento projekt má šancu. Sme proti. Červená je tradičná.“ Porovnateľne jednoznačne sa vyjadrila Američanka Serena Williamsová: „Nechcem niečo také.
Novinka si našla zástancu v Španielovi Fernandovi Verdascovi: „Každý tu teraz o tom hovorí. Niektorým hráčom sa tá modrá antuka nepozdáva, iní by však neprotestovali. Ja som si na tom povrchu dve hodinky zatrénoval a ak mám byť úprimný, páčilo sa mi to.
Podľa Martina Černáka zo spoločnosti Sporter, ktorá pre Slovenský tenisový zväz (STZ) pravidelne buduje dvorec v bratislavskom NTC na zápasy Davisovho pohára či Pohára federácie, na Slovensku takýto kurt stopercentne ešte neexistuje: „Aspoň o tom neviem. Čítal som o tejto novinke, ale zatiaľ sme sa niečím takým nezaoberali ani len teoreticky. Neovládam teda technologické detaily.
Myslím si, že ide o drvenú škridlu - tie sa vyrábajú aj modré či čierne. Neočakával by som nejaké dodatočné farbenie bežného materiálu. Len však odhadujem. Vlastnosti by mali byť rovnaké a náklady na zriadenie takéhoto dvorca tiež.
Prečítajte si tiež: Tenisová obuv na antukový kurt
Ak ste milovníkmi tenisu, tak iste viete, že naň potrebujete niekoľko základných potrebných kusov vybavenia, medzi ktoré, po tenisovej rakete, rozhodne patria aj kvalitné tenisové topánky. Tenisová hra sa veľmi líši podľa toho, na akom povrchu hráte či už na tráve, antuke alebo na tvrdom kurte.
Váš herný štýl sa musí prispôsobiť povrchu kurtu a prvá vec, na ktorú by ste mali myslieť, je práve Vaša topánka - je koniec koncov vždy v kontakte so zemou.
Typy tenisovej obuvi podľa povrchu
- Multicourt/All-court: Ak radi striedate tenisové povrchy, bude pre Vás najjednoduchšie zvoliť tenisovú obuv - multicourt, all-court. Topánka s takým označením, je najčastejšie používaným typom, ide o topánku, ktorá je univerzálna a je skvelou voľbou na všetky typy kurtov.
- Stabilná obuv: Ak ste hráč, ktorý preferuje hrať zo základnej čiary, máte tendenciu stáť o niečo ďalej od tejto čiary a uprednostňujete pohyb zo strany na stranu a silné údery cez kurt. Tenisová obuv s dôrazom na stabilitu je vhodná pre rôzne typy hráčov. Patria sem aj začiatočníci, rekreační tenisti, ktorí si občas radi zahrajú, a tiež tenisti s nadváhou.
- Ľahká a stabilná obuv: Ak preferujete celokurtovú hru, začínate hry zhruba pri základnej čiare, ale radi sa vrháte aj dopredu k sieti a pohybujete sa po kurte tam a späť, potrebujete tenisovú topánku, ktorá je ľahšia, užšia a zároveň poskytuje stabilitu v podrážke.
3. Vaše tenisové topánky by mali veľmi tesne a perfektne sedieť. Vzhľadom na to, že sa budete pohybovať v niekoľkých smeroch. Po niekoľkých hrách sa topánka navyše mierne povolí, preto si pri nákupe nesmiete nechávať žiadnu rezervu, ako je to napríklad pri výbere bežeckých topánok. Najlepšie je samozrejme výber topánok vykonať osobne s pomocou odborníkov.
Údržba parketových a drevených podláh v telocvičniach
Podľa platných technických noriem musí byť zaručený ochranný účinok uzatvárateľnej vrstvy (laku) na drevených podlahách na dobu najmenej dvoch rokov. Aby mohol konečný spotrebiteľ odbornú údržbu a čistenie správne vykonávať, je zhotoviteľ (firma zabezpečujúca realizáciu ) povinný zákazníka primeranou formou (písomne) poučiť.
Nesprávnym a neodborným vykonávaním údržby a čistenia parketových alebo drevených podláh môže dôjsť veľmi rýchlo k chemickému alebo mechanickému poškodeniu alebo dokonca k zničeniu uzatvárateľnej, poprípade impregnačnej vrstvy. Môže dochádzať k vnikaniu vlhkosti, drevo môže šednúť a v extrémnom prípade môže dôjsť k uvoľneniu lakového filmu.
Prečítajte si tiež: História a Výsledky turnaja v Budapešti
Parketové a drevené podlahy nesmú byť nikdy zaplavené vodou, pretože inak môžu nastať škody v dôsledku napučania dreva. Ak je to nutné, stierajú sa za vlhka, s prídavkom špeciálneho čistiaceho a konzervačného prostriedku, ktorý sa pridáva do vody. Podlaha sa s dobre vyžmýkanou handrou súčasne čistí aj konzervuje.
Ako vznikla antuka
Predstavte si svet tenisu bez antuky - charakteristického červeného prachu. Bez pomalších, taktikou pretkaných bitiek nielen na Roland Garros. Pritom povrch, ktorý dnes neodmysliteľne patrí k tenisu a na ktorý nedajú dopustiť celé národy, vznikol vlastne náhodou. Z núdze, spálenej trávy a geniálneho nápadu dvoch wimbledonských legiend. Poďme sa ponoriť do fascinujúcej histórie vzniku antuky.
Príbeh nás privádza na slnečnú Francúzsku riviéru, konkrétne do Cannes, obľúbeného útočiska britskej smotánky na konci 19. storočia. Práve tu trávili veľa času bratia William a Ernest Renshawovci. Títo Angličania neboli len tak niekto. Boli tenisové superhviezdy svojej doby. Najmä William, sedemnásobný víťaz Wimbledonu v dvojhre (z toho šesťkrát v rade v rokoch 1881 až 1886). Ernest pridal singlový titul v roku 1888. Dominovali vtedajšiemu tenisovému svetu.
Ako správni Briti si aj v Cannes chceli užívať svoju obľúbenú hru. Na záhrade ich vily sa nachádzal trávnatý kurt. Lenže francúzske slnko bolo neúprosné. Trávnik, pýcha každého tenistu, sa pod jeho lúčami menil na vyprahnutú a nehrateľnú plochu. Čo s tým? Núdzové riešenie, ktoré bratia v 80-tych rokoch 19. storočia vymysleli, sa ukázalo ako revolučné.
Neďaleko Cannes, v meste Vallauris, známym svojom keramikou, sa nachádzala továreň na hlinené kvetináče a ďalšie hrnčiarske výrobky. Renshawovcom napadlo využiť chybné, vyradené kusy. Začali ich drviť na jemný prach a týmto červeným práškom pokrývať svoj zničený trávnik. Pôvodným zámerom bolo zrejme trávu ochrániť a spevniť. Ako sa ale ukázalo, tráva pod vrstvou terakotového prachu postupne úplne zmizla a zrodil sa úplne nový typ povrchu - predchodca dnešnej antuky.
Prečítajte si tiež: Všetko o antuke
Nový povrch sa rýchlo ukázal byť nielen praktickým riešením pre horúce podnebie, ale tiež zaujímavou alternatívou k tráve. Loptička sa na ňom odrážala pomalšie a vyššie, čo nahrávalo technickejším hráčom a dlhším výmenám.
Správa o tomto "červenom kurte" sa rýchlo rozšírila. Dopyt po drvenom terakotovom porceláne z Vallauris skokovo vzrástol. Malá továreň onedlho nestíhala uspokojovať záujem len z rozbíjania odpadu a preorientovala svoju výrobu - hlavným produktom sa stal červený prach, ktorý sa vyrábal efektívnejšie, drvením tehál.
Počas niekoľkých rokov koncom 19. storočia bolo vybudovaných len v Cannes cez 100 takýchto nových kurtov a materiál sa začal loďami vyvážať aj do ďalších slnečných destinácií, vrátane Južnej Ameriky. Oficiálna výroba a distribúcia sa rozbehla v prvej dekáde 20. storočia.
V roku 1909 prišla britská firma En-Tout-Cas s vylepšeným systémom, ktorý vďaka použitiu pálenej bridlice zaisťoval lepšie odvodnenie. Práve z obchodného názvu tejto firmy, ktorý vo francúzštine znamená "za každých okolností", vzniklo špecifické slovo antuka. Tento názov tak dokonale vystihuje pôvodnú snahu o povrch hrateľný takmer za každého počasia.
Francúzske majstrovstvá, predchodca dnešného Roland Garros, sa od svojich počiatkov na konci 19. storočia konali prevažne na povrchu antukového charakteru. Definitívne sa tu antuka ustálila v roku 1908.
A práve povrch v parížskom Roland Garros, areáli postavenom v roku 1928 na účel obhajoby Davisovho pohára, je dnes považovaný za svetový štandard najvyššej kvality. Tunajšia antuka má svoje špecifické, unikátne zloženie. Podklad tvorí drenážna vrstva kameňov a štrku. Nasleduje vrstva škvary, potom vrstva drveného vápenca pre stabilitu a pružnosť. To všetko korunuje finálna, približne dvojmilimetrová vrstvička jemne drvených červených tehál. Práve tá dodáva kurtom charakteristický červený odtieň a špecifické herné vlastnosti.
Celková hrúbka týchto vrstiev dosahuje približne 80 centimetrov a len na centrálny kurt Philippa Chatriera je potrebných 1,5 tony vrchnej tehlovej drti. Údržba týchto parížskych kurtov počas dvojtýždňového grandslamového turnaja je kapitolou samou osebe. Zahŕňa precízne kropenie pre udržanie optimálnej vlhkosti (pokiaľ je treba, tak aj niekoľkokrát denne), starostlivé zametanie veľkými metlami na vyrovnanie povrchu a odstránenie stôp a pravidelné valcovanie pre zachovanie kompaktnosti.
Antuka si rýchlo získala obľubu najmä v kontinentálnej Európe a Južnej Amerike. Dôvody boli jednoduché. Nižšie náklady na údržbu v porovnaní s trávou (odpadá nutnosť neustáleho kosenia, aj keď si antuka vyžaduje pravidelné kropenie, valcovanie a zametanie) a väčšia odolnosť voči horúcej a suchej klímy.
Vplyv antuky na hru
Vynález antuky mal zásadný dopad na hru. Pomalší povrch zmenil štýl hry, dal vyniknúť hráčom s výbornou fyzickou kondíciou, trpezlivosťou, taktickou vyspelosťou a schopnosťou využívať rotáciu loptičky, najmä topspin. Hráči sa na antuke naučili charakteristicky kĺzať k loptičkám, čo je špecifická technika pre tento povrch.
Mnohí odborníci tvrdia, že antuka je tiež šetrnejšia pre pohybový aparát hráčov vďaka svojej mäkkosti a schopnosti absorbovať časť nárazu. Viedlo to k tomu, že sa na antuke začali profilovať špecialisti, ktorých hra bola postavená na vytrvalosti a schopnosti "konštruovať bod". Antuka tak obohatila tenis o ďalší rozmer a umožnila vyniknúť širšiemu spektru herných štýlov oproti vtedy dominantnej rýchlej hre na tráve.
Klasická červená antuka, ktorej korene siahajú k improvizácii bratov Renshawovcov na spálenom trávniku v Cannes, zostáva ikonickým symbolom tenisovej histórie. Je povrchom, na ktorom sa každoročne odohrávajú dramatické a pamätné tenisové bitky.
Už bez ohľadu na to, či ste niekedy mali alebo nemali v rukách tenisovú raketu, antukové kurty určite poznáte. Sú totiž výrazným objektom v takmer každom meste a aj v mnohých väčších obciach. Povrch antukových kurtov je pekný a výrazný, takže väčšinou kontrastuje s farbou ich zastavaného mestského okolia. V krajinách východného bloku bol v druhej polovici 20. Takže antukové tenisové kurty patrili k tým niekoľkým málo skutočne príjemne vyzerajúcim častiam našich miest. Kolískou tenisu bolo v druhej polovici 19. storočia Anglicko, kde sa hral najmä na tráve. Odtiaľ pochádza aj pôvodný názov tenisu lawn tenis, teda trávnikový tenis.
Prvýkrát antuku použil britský tenista William Charles Renshaw (1861 - 1904) na konci 19. storočia, ktorý je známy najmä ako najúspešnejší britský tenista s dvanástimi titulmi vo Wimbledone (siedmimi v dvojhre a piatimi vo štvorhre). Už začiatkom 20. storočia sa antuka stala bežným komerčným výrobkom vyrábaným z tehliarskych produktov. Bola určená na prípravu samostatnej povrchovej vrstvy tenisových kurtov. Tá predstavovala svojou priepustnosťou vody značný pokrok v porovnaní s trávnatým kurtom alebo jeho zdevastovanou formou v podobe málo priepustného povrchu obyčajnej udupanej zeme. Nový kurt s týmto povrchom nazvali Fast-Dry Court, teda rýchloschnúci kurt.
Náš názov antuka je odvodený z francúzskeho en tout cas, čo v prenesenom význame značí niečo ako za každých okolností alebo do každého počasia. Vo všeobecnosti sa tento výraz neviaže iba na jemnú drvinu vyrobenú z tehliarskych výrobkov. Napríklad americká zelená antuka sa vyrába drvením vulkanickej horniny. Používa sa väčšmi na kurtoch v USA a označuje sa ako green clay alebo rubico. Červená antuka, tak ako ju poznáme u nás, je rozšírená najmä v Európe a v Latinskej Amerike a označuje sa ako red clay.
Antuka sa vyrába mletím poškodených tehál alebo strešných škridiel a následným preosievaním s cieľom získať frakciu s veľkosťou zŕn menšou ako približne 2 mm. Farba antuky preto preberá v trochu pozmenenej podobe práve ich sfarbenie. Sfarbenie antuky má svoj pôvod v tehliarskej ílovej surovine, ktorá obsahuje železo viazané v jej rôznych mineráloch. Pri vypaľovaní pri teplote 1 000 °C sa časť z neho mení na hnedý oxid železitý. Pretože tieto suroviny sa v obsahu železa môžu výrazne líšiť, mení sa sfarbenie vypáleného produktu od bledožltej až po červenohnedú. Na výrobu antuky sa však používajú tie s červeným sfarbením.
Zelená antuka sa na rozdiel od tej červenej vyrába drvením a následným preosievaním kameňa ťaženého najmä vo veľkom lome pri meste Charlottesville v pohorí Blue Ridge v americkej Virgínii. Tento kameň je metamorfovaná (premenená) vulkanická hornina metabazalt. Vyrába sa z nej pekná zelená jemná drvina predávaná pod názvom Har-Tru-Clay. Spýtajme sa, prečo práve tento lom má už dlho takmer dominantné postavenie pri produkcii americkej zelenej antuky. Súvisí to so stabilným zeleným sfarbením tejto horniny počas celého trvania ťažby. Všeobecne však metabazalt nemusí mať vždy také sfarbenie. Ak to tak je, väčšinou je to vďaka vyššiemu obsahu minerálov epidotu, chloritu a minerálov skupiny olivínov. Všetky patria do skupiny silikátov.
Hlavný rozdiel medzi našou a zelenou americkou antukou spočíva v tom, že kým tú našu tvoria relatívne mäkké pórovité častice, tak druhú tvoria častice tvrdé a nepórovité.
Automatické zavlažovanie tenisových kurtov
Automatické zavlažovanie tenisových kurtov zlepšuje kvalitu trávnika a uľahčuje starostlivosť o neho. Moderné zavlažovacie systémy umožňujú presné a šetrné zavlažovanie s možnosťou prispôsobiť potreby konkrétneho kurtu. Tým znižujú náklady na údržbu a zlepšujú herné vlastnosti plochy.
Povrchová úprava tenisových kurtov býva najčastejšie antuka, alebo umelý povrch. Pri antukových kurtoch sa závlahou predovšetkým znižuje prašnosť a taktiež vďaka vode upravujeme mikroklímu tenisového areálu počas horúceho dňa. Cieľom závlahy kurtov s umelým povrchom je ochladenie povrchu a úprava mikroklímy.
Systém je jednoduchý, zložený z výsuvných postrekovačov, elektromagnetických ventilov, rozvodov vody z PE rúr, riadiacej jednotky a prípadne diaľkového ovládača kompatibilného s riadiacou jednotkou. Na systém sú kladené vysoké nároky z hľadiska aplikácie vody na povrch kurtov. Závlaha musí byť rovnomerná bez stojatých vodných mlák a zároveň je nežiadúce, aby počas závlahy dochádzalo k odplavovaniu antuky.
Výber postrekovača do podmienok z antukovým povrchom je potrebné konzultovať s odborníkom, pretože nároky na technické vlastnosti postrekovača sú vysoké. Prvé kritérium je aby rotácia postrekovača bola podstatne rýchlejšia oproti štandardnému postrekovaču. Druhé kritérium je odolnosť postrekovača, konkrétne odolnosť vonkajšieho obalu, výsuvníka a vrchného krytu.
Antuka je oblíbená pro svou schopnost tlumit nárazy a snižovat zátěž na klouby hráčů, což je činí ideálním povrchem pro uživatele všech věkový .... Skvělé vlastnosti povrchu jsou navíc spojeny s velkou odolností proti opotřebení a hrací sezóna je prodloužena - může se hrát od začátku jara do konce podzimu ....
Prehľad vlastností rôznych tenisových povrchov
| Povrch | Vlastnosti | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|---|
| Antuka | Pomalý povrch, vysoký odskok loptičky | Šetrný ku kĺbom, dobrý pre technických hráčov | Náročný na údržbu, vyžaduje pravidelné kropenie a zametanie |
| Tráva | Rýchly povrch, nízky odskok loptičky | Rýchla hra, náročná na reakcie | Veľmi náročný na údržbu, vyžaduje pravidelné kosenie a zavlažovanie |
| Tvrdý (betón) | Stredne rýchly povrch, stredný odskok loptičky | Univerzálny, relatívne nenáročný na údržbu | Tvrdý pre kĺby, môže spôsobovať zranenia |