Sedemdesiate roky znamenali pre chrenovský organizovaný šport príchod výkonnostnej atletiky. Impulzom pre novú vlnu rozvoja atletiky v Nitre malo byť postavenie atletického areálu. Inicitorom výstavby bol vtedajší tajomník atletického oddielu a vedúci treningového centra mládeže Ladislav Gaál. Pozemok pre jeho postavenie neúnavne hľadal z vlastnej iniciatívy. Nakoniec padla voľba na zanedbané a nevyužité priestranstvo, plné zničených zvyškov stavebnej produkcie podniku Pozemné stavby.
Na Chrenovú sa z parku na Sihoti presťahoval Atletický oddiel TJ Slávia VŠP. Prvé preteky sa tu konali 2. 11.1972, súťažilo sa o tzv. Dožinkový veniec- Memoriál Ľudovíta Holku. Prelomovým sa stáva rok 1974, kedy sa chrenovskí atléti rozhodli ukončiť svoje pôsobenie v TJ Slávia VŠP. Vzápätí bola s prísľubom podpory štátneho podniku Pozemné stavby Nitra založená TJ Stavbár PS.
Súbežne sa v hlavách aktérov chrenovskej atletiky rodia nové plány na komplexné dobudovanie štadióna. Po celospoločenských zmenách na začiatku 90. rokov sa TJ Stavbár PS transformovala na TJ Stavbár Nitra, ktorá pôsobí až do súčasnosti. O klube, jej histórii, súčasnosti, úspechoch sme sa rozprávali s predsedom TJ Stavbár Nitra, Tiborom Danáčom.
Najúspešnejšími trénermi atletiky na Chrenovej boli od 70. rokov Ladislav Korček, Jozef Šulgan, Ľudovít Čutrík, Ladislav Petrovič, Stanislav Štefkovič a Ján Tóth. Neskôr od 80. rokov to boli hlavne Vladimír Moravčík, Marián Pálenik, František Šulgan a Peter Oravec, v 90. rokoch František Petrovič a v súčasnosti Miloš Gašaj. Veľkú pozornosť si zasluhuje si zasluhuje už vyššie spomenutý Ladislav Petrovič, ktorý pôsobí v nitrianskej atletike aktívne najprv ako úspešný výkonnostný atlét a neskôr už vyše polstoročie ako tréner.
Na chrenovskom atletickom štadióne sa od čias jeho otvorenia až po súčasnosť konalo nespočetné množstvo domácich a medzinárodných pretekov najrôznejších vykonnostých kategórii, na ktorých sa zúčastnili mnohý olympíjski víťazi, majstri sveta a fenoméni svetového športu. Najvýznamnejším súťažným podujatím boli medzinárodné atletické preteky s názvom AX-PS-CX. Názov bol odvodený od troch hlavných partnerov ktorými boli podniky Agrokomplex, Pozemné stavby a Calex.
Prečítajte si tiež: Atletika Stavbár Nitra: Halové majstrovstvá
V období rokov 1976-2002 sa konalo nepretržite 27 ročníkov. Dôkazom o mimoriadne vysokej hodnote týchto pretekov boli aj tri svetové rekordy, ktoré sa na nich dosiahli vo vrhačských disciplínach. Prvý z nich padol v roku 1977, kedy sa Helene Fibingerovej podaril vrh guľou do vzdialenosti 22,32m. Ďalší svetový rekord sa na Chrenovej udial v roku 1984. Zdenka Šilhanová hodila diskom do vzdialenosti 74,56m. Tretikrát sa ocitla nitrianska Chrenová na prvých stránkach svetových médii v roku 1987. Ján Železný, neskorší trojnásobný olympíjsky víťaz a fenomén svetového športu, hodil oštep do rekordnej vzdialenosti 87,66m.
Spomedzi chrenovských atlétov patrili v 70. rokoch medzi najúspešnejších Mária Laktišová v hode oštepom, Miroslav Púchovský v šprintérskych disciplínach. V 80. rokoch František Petrovič v hode diskom a Ivana Svoradová vo vrhu guľou a v hode diskom.
Medzi úspechy klubu určite patria víťazné stupne jednotlivcov, ale aj družstiev. Už päťkrát získali titul Majstrov Slovenska a to v rokoch 2001, 2015, 2016.
Významné úspechy v roku 2016
- Zlaté družstvo dospelých
- Zlaté družstvo st.
- 1.
- 3.
- 1.
- Víťaz Atletickej ligy 2016 (družstvo dospelých obhájilo titul)
- European
Budeme predstavovať atlétov ktorí držia rekordy Stavbára Nitra a ich výkony. Sú to dlhodobé historické tabuľky, najstarší rekord bol dosiahnutý.
Rekordy štadióna TJ Stavbár Nitra
| Disciplína | Výkon | Meno | Dátum |
|---|---|---|---|
| 5 000m | 13:49,05 | Jan Pešava | 140792 |
| 10 000m | 29:05,90 | Róbert Štefko | 050792 |
| 5 000m | 17:16,94 | Alena |
Aktualizované o dianie a výsledky v nedeľu 15.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Dlhé roky patril k elitným slovenským výškarom, na domácich seniorských šampionátoch nazbieral priam neuveriteľných 21 medailí (9 - 8 - 4), ale atletickú kariéru neukončil štartom v disciplíne, kde žal najväčšie úspechy. Symbolickú bodku za výškarskou kariérou dal nesymbolicky na polmaratóne na MMM doma v Košiciach.
„Nie, nevnímal som to ako definitívnu bodku za aktívnou kariérou, bral som to ako poctu môjmu starému otcovi, niekdajšiemu výbornému bežcovi,“ vysvetlil Lukáš, ktorého dedko František Kania (1932 - 2014) bol v roku 1963 najlepší slovenský maratónec (2:30:32,2) a trikrát štartoval aj na MMM: 1960 (35./2:50,44,8), 1963 (24./2:30:32,2), 1964 (11. /2:34:43,8).
„Stý ročník košického maratónu mi pripadal ako ideálna príležitosť. Polmaratón bol super zážitok a napokon ani tak nebolel, ako som predpokladal. Užil som si ho naplno. So sektorom, v ktorom predvádzal kvalitné výkony vyše dve desaťročia, sa rozlúčil dva týždne pred polmaratónskym debutom: 16. septembra v Banskej Bystrici v ligovom finále druhou priečkou a výkonom 206 cm, iba o centimetrík slabším, ako jeho májové brnianske maximum v rozlúčkovej sezóne.
„Jednoducho, už som pociťoval, že nastal čas skončiť. Chcel som kariéru zavŕšiť ešte v dôstojnej forme a netrápiť sa, keďže v poslednom čase sa na mňa začali lepiť zranenia,“ zdôraznil 34-ročný Lukáš Beer. „Uvedomoval som si, že jedného dňa to príde, preto to nebolo ťažké rozhodnutie. Ak by ma atletika nebavila, skončil by som už dávno. Skok do výšky je moja srdcová záležitosť. Samozrejme, kde-kto ma prehováral, aby som ešte potiahol rok či dva, ale odolal som.
Lukášov životný úspech bola šiesta priečka na Svetovej univerziáde 2019 v juhokórejskom Kwangdžu a 11. miesto na halových ME 2017. On si však ešte viac váži čosi iné - osobný rekord 228 cm z 8. „Tento výkon ostane navždy zapísaný pri mojom mene. Ak sa niekomu pochválim, že som bol výškar, každého zaujíma len to, koľko som skočil a aký je môj osobný rekord,“ vraví Beer.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
„Samozrejme, najkrajšie obdobie v atletickej kariére som zažíval vtedy, keď sa mi darilo, avšak na celú moju atletickú kariéru budem spomínať rád - od svojich začiatkov v športovom gymnáziu až po záverečný rok. „Urobil som pre to maximum toho, čo bolo v mojich silách a schopnostiach. Kam teraz povedú Lukášove kroky? Čo ho bude živiť? „Ja som už niekoľko rokov popri atletike pracoval, takže veľká zmena nenastane. Momentálne pôsobím v Prahe na poste obchodného zástupcu,“ prezradil - aj to, že atletika z jeho života nezmizne úplne: „Určite s ňou ostanem v kontakte, mám už nejaké plány.
- Košický rodák (23. 8.
- Vonku prekonal najviac 226 cm 7. júna 2014 v Banskej Bystrici, v hale ešte o dva centimetre viac (228) 8.
- Jeho športové vzory boli dedko - popredný slovenský maratónec v 60.
Tretí triumf pridal 23-ročný Krška na 60 m, keď mu vo finále namerali 7,11 sekundy a v rozbehoch 7,09. Nádejný šprintér TJ Stavbár Nitra Peter Krška má výbornú formu už v úvode halovej sezóny. Na otvorených pretekoch JAC Brno v ostravskej hale vyhral behy na 150 m (16,39) a 300 m (34,34, doteraz 34,67), oba v osobných rekordoch.
Na trojstovke, v ktorej v hale vo Vítkoviciach zdolal český supertalent, iba 15-ročného Lukáša Balcara (34,42), a Poliaka Rafala Dziewieckého (34,90), sa Peter Krška dostal na ôsmu priečku historických tabuliek SR pod strechou. Na rovnakých ostravských pretekoch sa darilo i dvom slovenským atlétkam. (k 14. 12. (k 14. 12.
Na úspechy Plastiky Nitra by radi nadviazali v Univerzitnom dámskom hádzanárskom klube. ŠG Nitra, ktorý založili v roku 2002 bývalé nitrianske hádzanárky. Za.
CHAMBERY: Slovenská bežkyňa Lucia Kršková (AC Stavbár Nitra, na snímke s č. 408) vyhrala beh na 1500 m na pretekoch vo francúzskom Chambery.