Po 14-hodinovej ceste sme sa ocitli v horskom stredisku Madonna di Campiglio.
Hotel Residence Ambiez nám poskytne zázemie na nasledujúce dni a my sme si do VW Caddy tentokrát naložili aj našich nových gravelových miláčikov.
Čakajú nás totiž 2 akčné dni v srdci talianskych Álp v kombinácii „bike and hike“ a v tomto článku sa pozrieme na tú bikovú časť.
Kde sme sa to ocitli?
Madonna di Campiglio je horské stredisko v severnom Taliansku v regióne Trentino.
Leží priamo v doline Val Rendena, ktorá je obklopená dvoma horskými masívmi - Dolomity Brenta z východu a pohorie Adamello-Presanella zo západu.
Prečítajte si tiež: Článok o "Moja vražedná zbraň je krása"
Tieto horské skupiny sú svojím charakterom úplne odlišné, no vytvárajú spolu jeden národný park Adamello Brenta.
My máme pred sebou jeden deň na bikoch, práve v ľadovcových horách Adamello-Presanella, ktoré sú bohaté na horské potoky, vodopády, množstvo jazier a hlbokých dolín, v obklopení masívnych hôr a ľadovcov vypínajúcich sa do výšky nad 3 500 m.
Keďže máme len jeden deň a chceme toho vidieť čo najviac, po podrobnom výbere nespočetných možností na cyklistiku sme sa rozhodli pre 2 cyklotrasy.
Čaká nás stúpanie k jazerám Cornisello a cyklovýlet za vodopádmi s dúškom histórie v doline Val Genova.
Upozorňujem, že o výkonoch to dnes veru nebude.
Prečítajte si tiež: Podmienky Získania Zbrojného Preukazu
Pri oboch stúpaniach sme sa zastavovali takmer každé 2-3 km, lebo inak sa proste nedalo.
Alpské stúpanie k jazerám Cornisello
Ráno nakladáme biky do Caddy a presúvame sa údolím 10 km nižšie, k mestečku Sant’Antonio di Mavignola.
Samozrejme, dalo by sa vyraziť priamo z hotela, avšak keďže chceme stihnúť 2 stúpania a zároveň vyťažiť z toho maximum (maximum objavovania a spoznávanie okolia, nie maximum výkonu), presúvame sa priamo k vstupnej bráne do doliny Val Nambrone.
A tu sa to začína - asfaltové stúpanie s krátkym šotolinovým záverom, 12 km a 1000 výškových s priemerným stúpaním 8,4 %, ideál na gravel.
Parametrami takmer totožné ako naša Kráľova hoľa.
Prečítajte si tiež: Výroba pištolí na Slovensku
Úvodné 4 km sú mierne, tak akurát na roztočenie nôh, no už po prvých troch km zastavujeme pri chate Rifugio Nambrone a ideme si obzrieť horský potok Sarca di Nambrone, kde vedie krátky chodníček rovno od cesty.
Tyrkysová voda s kaskádami nám nasvedčuje, že aj turistický výstup k jazerám, ktorý z veľkej časti križuje práve horský potok, bude určite zaujímavý.
Ešte chvíľu pokračujeme priamo popri koryte potoka, obdivujeme jej čírosť a zelenkavý nádych, až ju postupne strácame z dohľadu.
Na ďalších 5 km sa rozbieha séria serpentín a nohy už začínajú cítiť sklon stúpania.
Postupne stúpame nad údolie a pred nami už spoza stromov vykúkajú majestátne Brentské Dolomity.
Na záverečných 3 km sa sklon opäť trochu zmierni a chatu Rifugio Cornisello už spozorujeme týčiacu sa na skalnom brale.
No vidíme aj niečo, čo nás prinúti zastaviť sa.
Dostávame s k vyhliadke na veľkolepý vodopád Cascata della Canavaccia, padajúci do údolia Nambrone.
Záverečný šotolinový úsek, míňame odbočku k jazerám Cornisello a krátkym kamenistým terénom sa dostávame k chate, kde nesmie chýbať poctivé talianske espresko.
Horská chata Cornisello (2 178 m n. m.) poskytuje skvelé zázemie pre turistov a dá sa odtiaľ absolvovať množstvo túr - či už na niektorú z okolitých trojtisícoviek, alebo aj jednoduchšie túry k jazerám.
Obľúbený je najmä nenáročný 5 km okruh k jazeru Nero a k dvom jazerám Cornisello, vhodný aj pre rodiny s deťmi.
A nie, nie je potrebné absolvovať dlhú túru z údolia až hore ku chate.
Celá cyklotrasa je totiž prejazdná autom a pod chatou sa nachádza veľké parkovisko.
Jazerá Cornisello sú umiestnené hneď vedľa seba - prvé je menšie Cornisello Inferiore, druhé väčšie Cornisello Superiore a majú zelenkavo-azúrový odtieň.
Priamo nad nimi sa vypína najvyšší vrchol pohoria - Cima Presanella (3 556 m n. m.), ktorý je obklopený tromi rozsiahlymi ľadovcami a množstvom ďalších trojtisícoviek.
Šotolinovou cestičkou prechádzame okolo jazier, pozorujeme pasúce sa alpské kravy, lúku rozkvitnutú alpskými kvetmi a výhľady na alpské velikány - tomu hovoríme poriadny alpský gýč.
Prečo si teda nedať menší alpský piknik?
Val Genova - dolina vodopádov s nádychom histórie
Dni sú našťastie dlhé, a tak nám ostáva ešte pár hodín svetla, ktoré treba využiť.
S Caddy sa presúvame 6 km južnejšie k obci Carisolo, kde sa začína výlet č. 2.
Dolina Val Genova je dlhá až 17 km, vedie ňou z väčšej časti asfaltová cesta, spočiatku široká, vo vyššej časti užšia a na poslednom kilometri „šotka“.
Gravely si tu opäť prídu na svoje.
Na tejto trase nastúpame 850 m, čo dokopy dáva priemer stúpania príjemných 5 %.
Avšak samotný profil trasy potrápi aj poriadne strmými pasážami.
Na trase sa totiž striedajú dlhé, takmer rovinaté úseky so 14-percentnými stojkami.
Opäť raz, nejdeme to hrotiť, ideme objavovať, čo dolina ponúka.
A že tu toho je!
Zastávky každé 2-3 km s foťákom v ruke sú toho dôkazom.
Nachádza sa tu dokonca najvyšší vodopád pohoria, ktorý objavujeme hneď vedľa cesty v úvode doliny - vodopád Nardis.
Ohúril nás nielen svojou výškou 130 m, ale hlavne silou a majestátnosťou.
V doline je ukrytá kôpka ďalších vodopádov, ako napríklad Lares, Folgorida, Muta či Pedruc - niektoré je možné pozorovať v blízkosti cyklotrasy, stačí prejsť pármetrovým chodníčkom.
Rieka vytvára množstvo kaskád a mostíky nám odhaľujú pekné zákutia divokého toku.
No nielen to.
V údolí objavujeme aj stopy z čias 1. sv. vojny.
Horské masívy Adamello-Presanella tvorili hranicu medzi talianskym a rakúsko-uhorským frontom, kde prebiehali tvrdé boje.
Ide o takzvanú Bielu vojnu, počas ktorej bojovali v snehu a ľade v neuveriteľných výškach nad 3000 m.
Okrem horských priechodov a vrcholov armáda obývala aj doliny v blízkostí hraníc, jednou z nich bola aj Val Genova.
tags: #bakalarska #praca #bezecke #lyzovanie #brno