Základná charakteristika: ľahkoatletická disciplína nazývaná aj ako dlhý šprint, v ktorej sa bežci (muži i ženy) snažia prebehnúť vzdialenosť 200 metrov na atletickom ovále vo vymedzenej dráhe v čo najkratšom čase.
Stručná história
Predchodcom behu na 200 metrov bol v starovekom Grécku beh na jeden štadión, čo predstavovalo 192,27 metra. V 19. storočí sa v Anglicku stali atletické behy na krátke vzdialenosti športovou disciplínou. Beh na 200 metrov bol prvý krát zaradený do programu ľahkoatletických disciplín mužov na Hrách Olympiády v roku 1900 vo francúzskom Paríži. Ženy sa presadili neskôr, v roku 1928 a od roku 1948 aj na 200m.
Technika behu
- Štartuje sa zo štartovných blokov, štart je mimoriadne výbušný a dynamický.
- Pri prebehu zákrutou musia bežci eliminovať technikou naklonenia trupu odstredivú silu, ktorá na nich v zákrute pôsobí.
- Technicky najzložitejší je prechod zo zákruty do cieľovej rovinky, keďže sa pri ňom dosahuje rýchlosť okolo 40 km/h a tým na nich pôsobí najväčšia odstredivá sila, čo ich ťahá mimo vyznačenú dráhu.
- Výhodnejšia pri výbehu zo zákruty do rovinky je vzdialenejšia dráha.
Vývoj tréningových metód
Niekedy sa k nemu pridávali jeden alebo dva kratšie rýchlejšie úseky. Začiatkom 20. storočia sa tento spôsob nahradil striedavým tréningom - do dlhých úsekov sa vložilo niekoľko kratších zrýchlení v tempe pretekov alebo šprintom. Pomalý úsek bol o niečo dlhší ako trať pretekov. Rýchlejšie úseky zlepšovali tempovú vytrvalosť, ale ešte sa nedalo hovoriť o systematike v tréningu.
Potom prišla éra škandinávskych bežcov, ktorí výrazne zvýšili objem prípravy. Spomeňme „lietajúcich Fínov“ ako Paavo Nurmi (9 zlatých medailí z OH), Lauri Virtanen (dva bronzy z OH), Lauri Lehtinen (zlato z OH), Ville Ritola (5 zlatých z OH). Do prípravy začlenili viacfázový tréning, využívali aj prvky gymnastiky a oddelili tréning vytrvalosti od tréningu rýchlosti. Švédsky tréner Gössa Holmer pridal k fínskym metódam rýchlosť. Vytvoril nový typ tréningu, tzv. fartlek (hra s rýchlosťou). To prinieslo Švédom v období okolo druhej svetovej vojny 20 svetových rekordov. Objavili intervalový tréning. Táto metóda priniesla v 50. - 60. rokoch minulého storočia plejádu svetových rekordov na všetkých stredných a dlhých vzdialenostiach.
Do popredia sa dostala v 60. rokoch minulého storočia aj vďaka originálnemu trénerovi Percymu Ceruttymu. Jeho prevratné metódy priniesli svetové rekordy a olympijské medaily bežcom ako Albie Thomas, John Landy, Herbert Eliot či Ron Clarke. Jeho príprava je známa p redovšetkým výbehmi krátkych strmých piesočných kopcov v plnom nasadení, čo slúžilo na rozvoj sily. lavičke, mŕtve ťahy, drepy), pričom preferoval málo opakovaní s maximálnou hmotnosťou. bradlá, trampolínu). Dôraz kládol na techniku behu a dýchanie.
Prečítajte si tiež: Biatlonové rekordy
Systém trénera Arthura Lydiarda ovplyvňuje tréning mnohých bežcov dodnes. Kombinuje maratónsku prípravu so silovými prvkami behu. Okrem periodizácie tréningu bolo ťažiskom prípravy vytvorenie vytrvalostného základu. Jeho budovanie trvalo 3 - 4 mesiace vďaka dlhým behom (16 - 4 0 km), zväčša v náročnom teréne. Dôležitú úlohu zohrával strečing a doplnkové cvičenia s dôrazom na brušné svalstvo a tiež posilňovanie nôh výbehmi do kopcov rôznej dĺžky a sklonu. Prípravu spestrovala účasť v cestných a cezpoľných behoch, na ktoré sa však forma neladila. Bežci ich absolvovali z plného tréningu. Medzi zimné a jarné prípravné obdobie vložil blok štyroch týždňov zameraný na budovanie sily (napr. skokovým behom a na záver krátky šprint). Hlavné prípravné obdobie trvalo tri mesiace. Dôrazný rýchlostný tréning pomáhal stupňovať formu a dlhé voľné behy brzdili jej predčasný nástup. (šesť týždňov pred pretekmi) bola charakteristická častými testami, resp. pretekmi, ale na inej vzdialenosti, než na akú sa bežci pripravovali. Lydiardovými zverencami boli napríklad olympijskí víťazi Murray Halberg a Peter Snell.
Spája sa hlavne s menom legendárneho Emila Zátopka, štvornásobného olympijského víťaza s prezývkou Česká lokomotíva. Ako prvý bežal 10 km pod 29 minút a 20 km pod jednu hodinu. Dodnes sa nikomu nepodarilo zopakovať jeho hetrik z olympiády v Helsinkách 1952, kde vyhral päťku, desiatku aj maratón, ktorý vtedy bežal po prvýkrát v živote. Na úspechy mal spoľahlivý recept - tvrdú prácu vykonávanú s radosťou. Nechýbalo mu odhodlanie, poctivosť, húževnatosť, bojovnosť a vôľa niečo dokázať. Bez toho by sotva z vládal náročné tréningové dávky. Zátopek sa držal z ásady - veľa a rýchlo. Dominantou v jeho príprave bol intervalový tréning. Behával 200 - až 400 -metrové úseky s krátkym medziklusom a postupne zvyšoval počet úsekov. Za normálne porcie považoval 5 x 200, 40 x 400, 5 x 200 m. Tieto dávky dokonca dokázal vystupňovať až na 100 x 400 m! Keď pripočítame rozklus, rozcvičenie, medziklus a výklus, vznikne až nepredstaviteľne dlhý tréning. Bežne to vychádzalo na 40 - 50 km denne! Bol z vyknutý celoročne trénovať veľa a intenzívne. Spravidla poľavil až týždeň pred pretekmi. Vtedy trénoval len obdeň a dávky znižoval o polovicu až štvrtinu.
Ladislav Fišer, jeden z najvýznamnejších trénerov českej atletickej histórie, prepracoval intervalový tréning s prihliadnutím na najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce výkon. Nové poznatky definoval takto: „Správny pomer bežeckých vlastností závisí od dokonalého rozdelenia a odstupňovania tréningového zaťaženia podľa veku, trénovanosti, bežeckého typu a individuality.“ Dĺžka intervalov, spôsob odpočinku a rýchlosť úsekov boli prispôsobené stupňu prípravy aj typu bežca. Najvýraznejšie sa presadil jeho zverenec Stanislav Jungwirth (bronz z ME 1954), ktorý u tvoril aj svetové rekordy na 1000 m (1952) a 1500 m (1957). Jeho systém v yzeral takto: Po všestrannej zimnej príprave nasledovalo postupné skvalitňovanie opakovaných úsekov, zvyšovanie počtu opakovaní, zrýchľovanie a nakoniec ich predlžovanie. Na rozvoj tempovej rýchlosti slúžili úseky do 250 m, na rozvoj špeciálneho tempa úseky do 600 m a na rozvoj tempovej vytrvalosti úseky do 1000 m. C elkový objem v jednom tréningu sa rovnal približne dvojnásobnej dĺžke pretekárskej vzdialenosti. Pri tempovej vytrvalosti i viac.
V mnohom sa podobala českej, ale väčší dôraz kládla na tempovú vytrvalosť (TV) a špeciálne tempá (ŠT). Často využívala krosové preteky alebo rýchle behy v teréne. TV (5 až 7 x 1600 m), ŠT (úseky do 1000 m s dlhším oddychom) a čiastočne aj tréning tempovej rýchlosti (TR - 12 x 200 m). Tréning Rogera Bannistera, prvého míliara pod 4 minúty, vyzeral takto: TR 15 x 150 m, ŠT 10 x 4 00 m z a 56 - 5 8 sekúnd, TV 3 až 5 x 8 00 m. Opačným extrémom bol maratónec Jim Peters. Stavil výhradne na vytrvalostný tréning s objemom a ž 9 -tisíc km za rok. V týždni pred svojím najlepším výkonom absolvoval štyri tréningy - spolu 125 k m v tempe 3:10 - 3 :30 min/km.
Olympijský víťaz Sebastian Coe v tréningu výrazne zvýšil objem a kvalitu najmä v špeciálnej vytrvalosti. Kládla dôraz na všestrannú prípravu (posilňovanie, skočnosť, strečing) a každodenný ranný klus doplnený špeciálnym bežeckým posilňovaním. Zimná príprava pozostávala z veľmi dlhých behov. Tréning TV bol vyšší ako u Zátopka. do 15 km. V jarnom období sa objem znížil. TV sa rozvíjala na 1200 - a ž 2000 -metrových úsekoch. TR sa rozvíjala na úsekoch do 200 m.
Prečítajte si tiež: Svetové rekordy v behu na 10 000 metrov
Sovietski tréneri čerpali z metodiky Zátopka a Fišera, ale p osunuli ju do maximálnych polôh a pridali zlepšené silové a rýchlostné aspekty behu. Jej metódy sa opierajú o veľmi dobré vytrvalostné predpoklady afrických kmeňov a ich prirodzené silové schopnosti. Typické sú tréningové tábory vo vysokých nadmorských výškach. Trénuje sa 3-krát denne, v nedeľu, ak nie sú preteky, je voľný deň. Sústredenia trvajú 4 - 5 týždňov. okolo šiestej ráno, býva to beh na 8 až 16 k m v horskom teréne. Druhý tréning (hodinový) nasleduje okolo desiatej a jeho cieľom je rozvoj šprintérskych schopností. Tretia fáza sa začína okolo štvrtej popoludní a tvorí ju intervalový tréning. Táto škola využíva vysokú nadmorskú v ýšku v spojení s množstvom a náročnosťou tréningov. Špičku tvoria hlavne Keňania, Etiópčania či Maročania.
Výkonnosť Afričanov ovplyvňujú antropometrické, biomechanické a psychologické faktory, ale aj ekonomická situácia, prostredie, bežecká tradícia a silná konkurencia. A , samozrejme, tvrdý tréning. Dominancia afrických bežcov s úvisí a j s telesnou konštrukciou. Sú štíhli, ľahkí, majú nízky BMI ( index telesnej hmotnosti) a dlhé k ončatiny, čo im dáva výhodu v ekonomike behu. Africké hviezdy pochádzajú z vyšších nadmorských výšok, a lebo v nich trénujú.
Významné osobnosti a rekordy
Za prvý svetový rekord pod>ľa nových pravidiel uznala IAAF výkon A. Stanfielda (USA) 20,6 v roku 1951. Kvalitatívne nová éra behu na 200m sa ohlásila vďaka trojici H. Carr, T. Smith a Carlos va všetci z USA. 19,83 Tommie Smith (USA) Mexico City 16. 10. 19,72 Pietro Mennea (Tal.) Mexico City 12. 9. 19,66 Michael Johnson (USA) Atlanta 23. 6. 19,32 Michael Johnson (USA) Atlanta 1. 8. 19,30 Usain Bolt (Jam.) Peking 20. 8. 19,19 Usain Bolt (Jam.) Berlín 20. 8.čas bol IAAF zaregistrovaný ako prvý elektronicky nameraný svetový rekord. Ďalším známym menom v tejto disciplíne je P. Mennea (ITA), ktorý utvoril v roku 1979 dlho neprekonateľný rekord výkonom 19,72s. Ten sa podarilo prekonať až v roku 1996 americkým šprintérom M. Johnsonom 19,66s. Spomenieme aj mená niektorých ďalších šprintérskych velikánov ako F. Frederic (NAM), C. Lewis (USA), M. Marsh (USA), D. Bailey (CAN). V súčasnosti je držiteľom svetového rekordu vynikajúci šprintér U. Našim najlepší bežcom na 200m bol M.Ako prvá žena sa pod hranicu 23s dostala Rudolphová (USA). Ďalšie svetové rekordérky boli R. Stecherová 22,1s, I. Szewinská 22,0s a vynikajúca M. 21,71s. Rýchlejšia bola už len F. Griffithová-Joynerová 21,34s. Výborné výkony dosahovali aj G. Deversová , Torrenceová, Millerová, M. Johnsonová (USA), J.Kratochvílová ( ČSSR) ,M. Otteyová (JAM), ,T. Privalovová (ZSSR) ,H. Drechslerová ,S. Ďuky, najlepšia Slovenka L.
Tabuľka: Svetové rekordy v behu na 200 metrov
| Meno | Krajina | Čas (s) | Miesto | Dátum |
|---|---|---|---|---|
| Tommie Smith | USA | 19.83 | Mexico City | 16. 10. |
| Pietro Mennea | Taliansko | 19.72 | Mexico City | 12. 9. |
| Michael Johnson | USA | 19.66 | Atlanta | 23. 6. |
| Michael Johnson | USA | 19.32 | Atlanta | 1. 8. |
| Usain Bolt | Jamajka | 19.30 | Peking | 20. 8. |
| Usain Bolt | Jamajka | 19.19 | Berlín | 20. 8. |
Najrýchlejší muž planéty Usain Bolt (25) potvrdil, že jeho najväčším súperom je on sám. V šprinte na 200 metrov na MS v Daegu triumfoval s časom 19,40 s pred Američanom Walterom Dixom a Francúzom Christophe Lemaitrom. - Bol to dobrý beh. Som šťastný, že som podal taký výkon. Bežal som tak rýchlo, ako sa len dalo. Bolo to ťažké, aj keď som sa veľmi snažil. Každého súpera na trati som bral veľmi vážne. Nečakali ste, že by mohol padnúť v Daegu svetový rekord? - Bolo to blízko, ale nedalo sa to čakať. Z času 19,40 s som šťastný.
Slovenský atlét Ján Volko sa stal víťazom behu na 200 metrov na piatkovom (8. 8.) mítingu TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici. Na cieľovej páske predstihol o päť stotín sekundy druhého Čecha Eduarda Kubelíka a zlepšil si tohtoročné maximum na 20,53 sekundy. Tretí dobehol ďalší Čech Ondřej Macík za 20,74.
Prečítajte si tiež: Beh na 400 metrov cez prekážky: rekordy
Dömötör pod 49, rekord vyrovnaný Slovenský atlét Patrik Dömötör sa na mítingu TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici zaskvel na 400 metrov prekážok prvým časom v kariére pod 49 sekúnd. V piatok na Štiavničkách obsadil druhé miesto výkonom 48,94 a vyrovnal tak 36 rokov starý slovenský rekord Jozefa Kuceja. Zvíťazil Slovinec Matic Ian Guček za 48,25.