Príspevok sa zaoberá históriou a vývojom inštitúcií informačných médií rozhlasu a televízie na Slovensku v 20. storočí a ich súčasnosťou.
Československo sa v roku 1923 stalo po Veľkej Británii druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním. Keď taliansky vynálezca Guglielmo Marconi uskutočnil v roku 1895 prvé úspešné diaľkové vysielanie a príjem rádiových vĺn, zrejme ani netušil, aký významný objav urobil. O štvrťstoročie neskôr ovládli rozhlasové vlny celý svet.
Pokusy o rozhlasové vysielanie sa uskutočnili na území Československa už pred prvou svetovou vojnou a pokračovali aj po jej skončení. Prvý rozhlasový program, zložený zo slova a hudby, sa vysielal pri príležitosti prvého výročia vzniku Československej republiky 28.
Pravidelné rozhlasové vysielanie v Československu sa začalo v sobotu 18. mája 1923 o 20.15 h. V legendárnom vojenskom stane požičanom od skautov, ktorý bol umiestnený na letisku Praha-Kbely sa zišli rozhlasoví pracovníci a v éteri sa premiérovo ozvalo povestné: "Haló, haló, zde vysílací stanice Radiojournalu." Vysielanie trvalo spočiatku jednu hodinu denne, pričom všetko - správy aj hudobná produkcia - sa vysielali naživo.
S cieľom propagovať vysielanie a získavať nových koncesionárov sa organizovali verejné odposluchy. Prvé rozhlasové vysielanie si totiž mohla vypočuť iba hŕstka poslucháčov. Zatiaľ čo na konci roku 1923 bolo len niekoľko desiatok koncesionárov, o desať rokov neskôr ich bolo v Československu už takmer 600.000 a v roku 1937 ich počet prekročil jeden milión.
Priekopníkmi rozhlasového vysielania v bývalom Československu boli novinár Miloš Čtrnáctý, podnikateľ v oblasti rádiotelefónie Eduard Svoboda a Ladislav Šourek, riaditeľ spoločnosti pre výrobu rozhlasových prijímačov Radioslavia. Práve oni stáli za spoločnosťou Radiojournal, československé spravodajstvo rádiotelefonické, v ktorej mala väčšinový podiel firma Radioslavia. Spoločnosť Radiojournal, ktorá vznikla oficiálne 7. júna 1923, získala v nasledujúcom mesiaci od Ministerstva pôšt licenciu na prevádzkovanie vysielania.
Začiatky rozhlasového vysielania na Slovensku
Prvých dvadsať rádiokoncesionárov malo Slovensko už v roku 1924, o rok neskôr košickí poštoví technici prostredníctvom uspôsobeného rádiotelegrafného vysielača v Haniske uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku.
Príbeh pravidelného vysielania rozhlasu na Slovensku sa však začal písať až 3. augusta 1926. 3.8.1926 Radiojournal začal s pravidelným vysielaním z Bratislavy. Z provizórneho štúdia v sále bývalého dôstojníckeho kasína vo Vládnej budove (terajšia budova Filozofickej fakulty UK) sa vysielalo dvakrát týždenne. Bratislavská odbočka Radiojournalu prešla na každodenné vysielanie ešte v tom istom roku.
17.4.1927 Začalo sa s pravidelným vysielaním z Košíc. Keď Košice odvysielali bábkovú hru Ludmily Tesařovej Vodníkova Hanička, vznikla pravidelná sobotňajšia dramatická relácia pre mládež. V Košiciach tiež vzniklo náboženské vysielanie (po prvý raz vysielali omšu z dómu sv. Alžbety), neskôr sa pridalo aj vysielanie pre školy či pre maďarských poslucháčov. Začal tu pôsobiť aj rozhlasový orchester.
11.2.1929 Bratislavská odbočka začala vysielať počas pracovných dní Miestne správy. Pre rozhlasové vysielanie na Slovensku to znamená vznik regionálneho vysielania. V tom istom roku Bratislava začala vysielať v pracovných dňoch popri maďarských aj nemecké správy.
1.7.1929 Prvé vystúpenie bratislavského rozhlasového orchestra. Orchester viedol dirigent pražského rozhlasového orchestra Otakar Pařík.
30.8.1944 Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica sa ohlásil s povstaleckými výzvami. Pracoval do 27. októbra 1944.
28.4.1948 Prijali zákon o Československom rozhlase. Český rozhlas, spol. s r. o. a Slovenský rozhlas, spol. s r. o.
Ďalší vývoj Slovenského rozhlasu
1.9.1953 Ondrej Francisci založil Detský spevácky zbor Československého rozhlasu v Bratislave a stal sa jeho zbormajstrom, resp. dirigentom.
27.7.1957 V Dillí pôsobí Dušan Ruppeldt, prvý rozhlasový zahraničný spravodajca.
5.7.1959 Začiatok vysielania pravidelnej kultovej nedeľnej relácie pre poľnohospodárov pod názvom Roľnícka beseda.
15.9.1961 Vysiela sa mládežnícka relácia Na modrej vlne.
8.1.1966 Vysiela sa košická rozhlasová zábavná relácia Ma-ra-tón.
21.8.1968 Sovietski vojaci pri zásahu vojsk Varšavskej zmluvy v Československu obsadili rozhlasové strediská na Slovensku a zastavili vysielanie.
15.3.1974 Začal sa vysielať kultový rodinný seriál Čo nového, Bielikovci. Seriál zanikol v januári 1990. Vysielal sa takmer 16 rokov.
27.3.1985 Rozhlas sa rozlúčil so starou budovou a začalo sa s pravidelným vysielaním z nového rozhlasového strediska na Mýtnej ulici v Bratislave.
1.5.1986 Rozhlas má na Slovensku viac ako milión koncesionárov. Konkrétne bolo toto číslo v roku 1986 1 014 586 koncesionárov.
22.11.1989 Študenti a herci, ktorí sa na Slovensku zaslúžili o pád komunistického režimu, majú podporu rozhlasových pracovníkov.
5.3.1990 Vysiela sa poludňajšia rozhlasová spravodajská relácia Radiožurnál.
4.3.1991 Vznikol nový okruh Rock FM Radio, ktorý bol predchodcom dnešného Rádia_FM.
1.1.1993 Slovenský rozhlas je jedinou celoštátne pôsobiacou rozhlasovou inštitúciou samostatnej SR. Programový okruh Slovensko 1 prešiel v tom čase na dvadsaťštyrihodinové vysielanie.
13. - 15. 6. 2001 V Piešťanoch sa uskutočnil 1. ročník súťaže rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok.
Budova Slovenského rozhlasu
Budova Slovenského rozhlasu označovaná ako „Obrátená pyramída“ je z architektonického hľadiska veľmi zaujímavá, právom získala titul Stavba storočia na Slovensku v kategórii Spoločenské stavby. Budova pozostáva v skutočnosti až z dvoch pyramíd, pričom vnútorná obsahuje vysielacie zariadenia a nahrávacie štúdiá. Jej celková výška po vrchol antény je 80 metrov. Autormi projektu sú Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Projekt vznikol v roku 1967. Obsahuje veľkorysé vnútorné priestory, vynikajúcu koncertnú sieň a dobre vybavené nahrávacie štúdiá.
Vo veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu, s kapacitou 523 miest, sa konajú koncerty Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a ďalšie koncerty vážnej hudby, populárnych spevákov aj alternatívnych skupín. Je tu umiestnený aj jeden z najväčších organov v strednej Európe so 6300 píšťalami. Rozhlas je aj dejiskom Orgánových koncertov pod pyramídou. Sála má vynikajúcu akustiku pre nahrávanie, je osadená na pružinách, ktoré slúžia ako akustický tlmič, čo bráni vibráciám a zvukovým odrazom.
tags: #beh #na #slivenskom #rozhlase