Dnes si len veľmi ťažko vieme predstaviť na olympiáde súťažiť nahých atlétov, kedysi to však bola realita. Sú veci, ktoré výrazne odlišujú staroveké olympijské hry od tých moderných. Vieš si predstaviť, že by sa doba v tomto nemenila a športovci v Tokiu by súťažili nahí?
Starovekých Grékov nahota nepohoršovala, spájala sa im s dokonalosťou bohov. Niet divu, že frázy ako „grécky boh“ alebo „helénska kráska“ používame na oslavu ľudí aj dnes. V skutočnosti slovo „gymnastika“ vďačí za svoju etymológiu gréckemu slovu „gymnos“, ktoré znamená nahý. Aj názov gymnastika vytvorili Gréci podľa toho, že videli Kréťanov cvičiť nahých (gymnos - nahý). Pôvod mnohých telovýchovných aktivít má korene na Kréte.
Hoci vznik olympijských hier je popretkávaný mýtmi a legendami, vo všeobecnosti sa verí, že sa konali ako pocta pre Dia, boha hromu a vládcu Olympu. Staroveká grécka legenda hovorí, že v roku 720 p.n.l. olympijský športovec menom Orsippos z Megary súťažil v behu na jeden stadion, keď mu z bedier skĺzla bedrová zástera a zakopol o ňu. Orsippus sa nezastavil, aby skryl svoju hanbu.
Iní zas tvrdia, že Gréci súťažili nahí kvôli svojej pýche a tiež tvrdili, že len barbari sa hanbia za svoju nahotu. „Orsippos bol hrdina a víťaz a za to bola oslavovaná jeho nahota. Nahotu Grékov využívali ako spôsob, ako vyjadriť ich gréckosť a kultivovanosť,“ vysvetľuje pre BBC Sarah Bondová, docentka histórie na univerzite v Iowe. Bicepsy a vytvarované brušné svaly boli zdrojom pre umeleckú predstavivosť a inšpirovali tvorivosť.
Zaujímavosťou je, že nie len samotní súťažiaci, ale aj tréneri museli byť nahí. Ako sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu. Tie na olympiáde nemohli súťažiť. Vydaté ženy nesmeli sedieť ani v hľadisku, ako trest ich čakalo zhodenie z útesu Typaion. Kallipateiru, matku a trénerku gréckeho boxera Peisorrodosa, prísny trest neodradil, bola odhodlaná vidieť svojho syna súťažiť. Prestrojila sa preto za muža. Peisorrodos preteky vyhral. Kallipateira od šťastia utekala rovno za svojim synom. Zošuchol sa jej odev a bola odhalená. Vzhľadom na víťazstvo jej zverenca ju nečakal neľútostivý trest v podobe smrti.
Prečítajte si tiež: Začíname so stolným tenisom
Rimania, ani neskôr kresťania, nepodporovali olympiády, a tak sa na dlhé storočia prestalo systematicky športovať. V čase, keď sa v roku 1896 oživili moderné olympijské hry, sa svet a vnímanie nahoty zmenili. Organizátori ani len neuvažovali o obnovení gréckej tradície nahého súťaženia. Navyše, v moderných atletických súťažiach hrá oblečenie dôležitú úlohu aj pri výkone.
„Nahota mala v minulosti na olympiáde iný význam, dnes by sa to veľmi inheretne sexualizovalo,“ hovorí Bondová, ktorý dodáva, že v antickom Grécku bola olympiáda primárne pre elitného mužského diváka. „Väčšina účastníkov a divákov mala rovnaký kultúrny a náboženský základ. Dnes sa však olympiáda vysiela na celom svete. Reakcie medzi divákmi by, naopak, boli veľmi zmiešané. „Pre niekoho je to niečo je umelecké, ušľachtilé a slávnostné.
Telesná kultúra v staroveku
Telesná kultúra v staroveku - Začiatok staroveku ohraničuje vznik prvých mestských štátov a jeho koniec zánik Rímskej ríše v roku 476 n.l. Zmeny v spoločnosti viedli k jej hierarchizácii. Tento proces nakoniec vyústil do vzniku štátu ako triednej kategórie. Najväčšie zoskupenia takýchto štátov vznikali na sútokoch riek s vhodnými podnebnými podmienkami. Najstaršie štátne útvary sa vyvinuli v priebehu 3. a 2. tisícročia pred naším letopočtom v Egypte, na Blízkom východe, v Indii, Číne, a v egejskej oblasti (Kréta).
Staroveký Egypt
V starovekom Egypte bola telesná príprava jednou z najvýznamnejších zložiek výchovy. Veľká pozornosť sa venovala telesnej príprave gymnastickými cvičeniami (akrobaciou) a základným lokomóciam (beh, skákanie, hádzanie). Akrobatické cvičenia boli aj súčasťou tanečných prvkov egyptských tanečníc. Egypťania zdôrazňovali štíhlosť a tučných ľudí označovali za hlupákov.
Mezopotámia a Stredná Ázia
Ťažisko telesnej výchovy bolo vo vojenskej príprave. Obsahom telesnej prípravy bola jazda na koni, pochod na dlhé vzdialenosti, streľba z luku a praku na cieľ, hádzanie kopiou, vrhanie kameňom, šermovanie, plávanie, zápas i box. Pomerne veľa správ sa zásluhou Starého zákona zachovalo o telesnej príprave Židov. Medzi najobľúbenejšie činnosti patrila streľba z luku a praku. Prak používali aj pastieri na ochranu svojich stád pred dravou zverou.
Prečítajte si tiež: Športová streľba – ženský trap, Peking 2008
Staroveká India a Čína
Na indickom kráľovskom dvore sa pestoval akýsi predchodca desaťboja, ktorý pozostával z 5 telesných a 5 duševných disciplín. Toto je jediný príklad telesnej aktivity, ktorý sa dochoval v podobe archeologických objavov. Osobitný druh pohybovej činnosti tvorí komplex cvičení označovaný ako joga. Slovo joga znamená spájanie, čím sa chápalo spojenie duše s bohom. Podstatou jogy je rôznymi príkazmi (nijami), zákazmi (jama), pozíciami (asány) vypestovať nadvládu psychického nad fyzickým. V Číne vznikla liečebná a zdravotná gymnastika nazvaná Kung-fu, čo znamená umelec-muž. Čínska telesná kultúra mala veľký vplyv na telesnú kultúru Japonska. Vysokú úroveň dosiahol šerm, ktorý pestovali prevažne japonský šľachtici a z ktorého sa zrodili prví samuraji. Cvične sa pestoval boj s bambusovými tyčami, z ktorého sa vyvinulo kendo, známe aj v súčasnosti.
Antické Grécko
Grécka telesná kultúra bola ovplyvnená telesnou kultúrou Kréťanov. Od 14 roka boli chlapci zaraďovaní do strážnych oddielov a boli vybavení zbraňami. Až po dovŕšení 30. roka sa stali plnoprávnymi občanmi a bolo im dovolené založiť si rodinu. O niečo menej drsnú výchovu absolvovali aj sparťanské dievčatá. Dievčatá súťažili v behu, skokoch, hodoch, zápase a veľká pozornosť sa venovala nácviku tanca.
Atény
Proces výchovy sa uskutočňoval na školách. Najvýznamnejšie školské inštitúcie tvorili gymnáziá, ktorých súčasťou bola palaistra - ohradený priestor na výcvik zápasu a boxu. Ako hlavný prostriedok telesnej výchovy sa uplatňoval pentatlon (päťboj), ktorý obsahoval beh na 1 stadión, skok do diaľky, hod diskom a oštepom a zápas. Veľká pozornosť sa venovala aj boxu (pygmé) a všeboju (pankration). Aténsky človek, ktorý nevedel plávať ani písať sa považoval za nevzdelanca. Veľký rozmach telesnej kultúry podnietil vznik mnohých slávností spojených s telesnými cvičeniami a hrami. Vznikali hry ktorých názov sa často pripisoval miestu vzniku hier. Ideálom gréckej kultúry bola KALOKAGATIA ( z gréckeho kalos - krásny a agathos - dobrý, ušľachtilý)
Rím
Rímsky mládenec až do dovŕšenia 17 rokov sa venoval telesnej a brannej príprave spolu so svojimi súrodencami. Náplňou telesnej prípravy boli hlavne šerm, jazda na koni a plávanie, ktoré ovládali aj ženy. Po víťaznej púnskej vojne sa Rimania dostali do bližšieho kontaktu s Gréckom a jeho kolóniám, čo malo za následok uplatnenie gréckej kultúry. Postupne pôvodné rímske hry strácali svoj tradičný starorímsky charakter a menili sa na atraktívne divadlo, ktoré zneužívala vládnuca trieda na svoje mocenské ciele. Nastala doba gladiátorských hier. Spočiatku vystupovali gladiátori v dvojiciach v zápase, pästnom boji a šerme. Postupne zápasy dostávali masovejší charakter. Za cisára Tita postavili najväčší rímsky amfiteáter Koloseum pre 80 000 divákov. Rímske amfiteátre sa stali predchodcami a vzormi dnešných športových štadiónov. Gladiátori predvádzali skutočné bitky ako pešiaci i ako jazdci. Osobitným druhom krvavých gladiátorských bitiek boli naumachie - námorné bitky, ktoré sa konali na špeciálne vybudovaných jazerách a neskôr aj v Koloseu.
Prečítajte si tiež: Moderné lovkyne a ich štýl