Oslobodenie obce Jasenie: História a Vývoj

Jasenie je obec na Slovensku v okrese Brezno. Je to historická obec s osídlením datovaným už do rímskej doby. V stredoveku slúžila ako banské osídlenie a od 15. storočia je známa pod súčasným názvom.

Prvé Zmienky a Pôvod Názvu

Jaseň je historická obec v okrese Brezno s osídlením datovaným už do rímskej doby. V stredoveku slúžila ako banské osídlenie, od 15. storočia známa pod ...

Významné Udalosti

Pred súťažou si pamiatku obetí druhej svetovej vojny v obci Jasenie uctili položením kytice k miestnemu pamätníku.

Pri príležitosti osláv 80. výročia SNP bol slávnostne otvorený Areál Slovenského národného povstania v Lomnistej doline nad obcou Jasenie. Táto udalosť pripomína dôležitú úlohu, ktorú obec zohrala počas Slovenského národného povstania.

Na pomníku v obci Jasenie (okres Brezno) je použitý úryvok z básne Andreja. Sládkoviča, na cintoríne vo Svätom Jure sú to verše z básne Andreja Žarnova.

Prečítajte si tiež: Obec Jasenie: Beh oslobodenia

Súčasnosť

Výročie oslobodenia si v Jasení pripomenuli bežeckými pretekmi. Obec Jasenie slávnostne otvorila Areál dejiska.

Hydrocentrála Jasenie

Využitie vodnej sily Jasenského potoka je zdokumentované v archívnych záznamoch z roku 1933. Zriaďovanie služobností vodoprávnych úradov je zaznamenané v Slovenskom národnom archíve.

Banská Bystrica: Historický Kontext

Pre lepšie pochopenie historického vývoja regiónu je dôležité spomenúť aj Banskú Bystricu, ktorá mala významný vplyv na okolité obce. Prvá zmienka o Banskej Bystrici pochádza z roku 1255 pod názvom Noua villa Bystrice prope Lypcham. Mesto sa spomína v privilégiu Bela IV. v roku 1255, keď už bolo osídlené nemeckými hosťami. Týmto bola pôvodná slovenská obec, ktorej obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ryžovaním zlata, vyňatá spod právomoci zvolenského župana.

Dostala mestské výsady, právo ťažby zlata, striebra a iných kovov na území Zvolenskej župy, mýtne výsady podľa Banskej Štiavnice, pri výmene peňazí sa využili zvyklosti Búdína a Ostrihomu. Erb Banskej Bystrice pochádza z konca 13. storočia a po obsahovej stránke je totožný s erbom Arpádovcov, od ktorého sa líši len sfarbením (strieborno-červené delenie). V roku 1496 dostala právo skladu.

V roku 1380 sa kvôli riešeniu banských problémov spojila s ďalšími stredoslovenskými baníckymi mesta­mi, čo bol predstupeň neskoršieho Zväzu stredoslovenských baníckych miest, v ktorom bola Banská Bystrica do 16. storočia vedúcim činiteľom. K Banskej Bystrici sa postupne primkli aj okolité obce a bývalé občiny.

Prečítajte si tiež: Beh Oslobodenia Horná Zdana - 37. ročník

Na sklonku feudalizmu mala Banská Bystrica 10 poddanských obci, z ktorých 4 (Sásová, Rudlo­vá, Zvolenské Nemce, Kynceľová) získalo mesto 1485-1549, 3 (Riečka, Majer, Uľanka) pripadli koncom 15. stor. Thurzovcom a po nich Banskej ko­more, 3 (Podlavice, Svätý Jakub, Kostiviarska) patrili sčasti mestu a sčasti komore.

Nositeľmi mestských výsad boli predovšetkým banskí podnikatelia (waldbürgeri, rindbürgeri). Okrem patriciátu žili v meste remeselníci a obchodníci, medzi ktorými prevládal slovanský živel. Nemeckí kolonisti sa sústredili na ťažbu zlata a striebra, od polovice 14. storočia na ťažbu medi, ale v 14. storočí ťažili aj ortuť a začiatkom 15. storočia olovo. Meď spracúvali v šmelcovacích hutách.

V polovici 15. storočia sa prosperita baní skončila, lebo používaná hutnícka technológia nedovoľovala využiť strieborno-medené a medené rudy, neúmerne vzrástli pre­vádzkové náklady. Signálom krízy bol úpadok naj­ väčších podnikateľov Jungovcov. Krakovsky mešťan Jan Thurzo sa v roku 1475 zaviazal zatopené bane odvod­niť, v rokoch 1494-96 prevzal a prenajal temer všetky bane, v roku 1495 sa spojil s Fuggerovcami z Augsburgu.

Vznikla Thurzovsko- tuggerovská spoločnosť, ktorá zintenzívnila ťažbu, vybudovala nové huty a zásobovala meďou európske trhy. Vysoké zisky z banského podnikania a z razenia menejhodnotných mincí popudili šľach­tu, narúšanie mestských privilégií zo strany spoločnosti zasa banskobystrický patriciát. Preto dal kráľ v roku 1525 príkaz na skonfiškovanie majetku Thurzovsko - tuggerovskej spoločnosti.

Od začiatku 16. storočia dochádzalo v Banskej Bystrici k sociálnym nepokojom. V baniach a hutách pracovalo vyše 1000 robotníkov. V roku 1517 vznikli nepokoje pre machinácie okolo peňazí Bratstva bo­žieho tela, svojpomocnej sociálnej inštitúcie baníkov. Vyplácanie miezd v nehodnotnej minci po roku 1521 a úžernícke ceny na trhu vyvolali štrajky v máji a júni 1525, ďalšie stúpanie cien povstania vo februári, a auguste 1526. Asi 4000 baníkov a príslušníkov mestskej chudoby vniklo 24. 2. 1526 do mesta; vyplienili domy patriciátu a uväznili banského grófa.

Prečítajte si tiež: Budča v minulosti a dnes

Baníci žiadali spravodlivú mzdu, odstránenie úžery a zabezpeče­nie banskej prevádzky. Po desiatich dňoch ustúpili pod tlakom vojska do hôr, ale 3. 8. 1526 vtrhli opäť do mesta, ktoré takmer úplne ovládli. Nakoniec museli ustúpiť pred presilou vojsk okolitých miest a feudálov, ktorým prišiel na pomoc i oddiel kráľovského vojska. Organizačným rámcom povstania bol Zväz baníkov, ideologickou základnou bola v jeho vrcholnej fáze začínajúca reformácia.

Povstanie baníkov v Banskej Bystrici v rokoch 1525 - 26 bolo v období feudalizmu jedným z najväčších triednych stretnutí na našom území. Banícke vzbury a nepokoje prepukli znovu v rokoch 1609, 1626, 1632, 1639-40, 1749 a 1798.

V rokoch 1526-46 mali mediarske podniky v prenájme Fuggerovci, ktorí vyčerpali najväčšie ložiská. V rokoch 1526-39 predali 150 000 q medi, 280 q striebra a dosiahli 1,297 192 zlatých čistého zisku. V roku 1546 ich prevzal erár. Pre obmedzenie vývozu banskobys­ trickej medi cez Antverpy a pre konkurenciu švéd­skej medi po roku 1570 podnik stagnoval. Začiatkom 17. storočia produkoval 3500-3900 q medi ročne.

Turecké ne­bezpečenstvo v roku 1593 bolo síce zažehnané, ale Banskú Bystricu ťažko postihli stavovské povstania. Bocskayho jed­notky mesto v roku 1605 vypálili a banské zariadenia zničili. Banská Bystrica sa aktívne zúčastnila na Béthlenovom povsta­ní; v roku 1620 tu bol snem konfederátov, ktorý zvolil Bethlena za uhorského kráľa. V 18. storočí pomery skonsolidovali, produkcia medi klesala. V roku 1700 sa vyťažilo 1300 q, začiatkom 19. storočia 1600 q medi ročne. Posledné bane zatvorili v roku 1788.

Obyvatelia Banskej Bystrice sa od 16. storočia zameriavali prevážne na remeslá a obchod. Doklady o cechoch sú už zo 14. storočia (krajčíri), z roku 1443 sú artikuly mäsiarov. V meste bolo 50 cechov. Významnejšími remeselníkmi boli súkenníci, modrotlačiari, klobučníci, stolári debnári, zlatníci, hodiná­ri, prachári a zvonolejári. Banská Bystrica ako významné obchodné stredisko vyvážala hlavne meď a dobytok. Z Čiech a Moravy sa dovážalo plátno a čipky, z Poľska olovo a kožušiny.

V 18. storočí vznikli v Banskej Bystrici prvé manufaktúry (Stercova súkenka 1725, Kahnova a Benedictiho súkenka 1729, výrobňa mlynských kameňov M. Smrtníka 1692, Hlaučova papiereň na Štiavničke z konca 18. storočia, ktorá pracovala do polovice 19. storočia). Začiatkom vlastnej priemyselnej výroby bol cukro­var (1830-46). V 80. rokoch prešli niektoré manu­ faktúry na priemyselnú výrobu a vznikli nové podniky. Uplatnil sa priemysel drevospracujúci, textilný výroba halenového súkna a prikrývok. Horárikova súkenka so 180 robotníkmi z roku 1884, Furdíkova z roku 1866, Ruttkayho z manufaktúry založená v roku 1810, modrotlač K.

V prevádzke bola mestská tehelňa a od roku 1908 mestská elektráreň. Význam Banskej Bystrice stúpol postavením železnice Zvolen - Banská Bystrica (od 3. 9. 1873), Banská Bystrica - Podbrezová (od 26. 7. 1884) a Banská Bystrica - Harmanec (od 1913). Vznikli tu peňažné ústavy (1845 sporiteľňa, 1872 úverová banka, potom ďalšie), v roku 1720 malo mesto 337 domov a 2651 obyvateľov, 1761 vyhorelo (zhorelo 270-300 domov, zahynulo 130-200 osôb). V roku 1776 sa Banská Bystrica stala sídlom biskupstva, koncom 18. storočia sídlom Zvolenskej župy.

Ako ukázali národnostné rozbroje prepukajúce v 17. a 18. storočí, slovenský živel v meste predstavovali hlavne nižšie mestské vrstvy, remeselníci a mestská chudoba. Sústavne zápasil o vplyv na správe mesta s nemeckým patriciátom. Od konca 18. storočia sa Banská Bystrica stala jedným z centier slovenského národného života. Založili tu pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva, v roku 1845 A. Tilleš, T. Hromada, Š. Záhorský a i. Spolok pohronský, ktorý nadviazal styky s Ľ.

V polovici 19. storočia sa Banská Bystrica zásluhou K. Kuzmányho a Š. Moysesa stala jedným zo stredísk slovenského školstva a kultúry. Snubný rozvoj zarazil zvýšený maďarizačný tlak. V rokoch 1899-1900 sa práve v Banskej Bystrici konal súdny proces s predstaviteľmi slovenského, kultúrneho a politického života (S. H. Vajanský, M. Dula, J. Škultéty).

S vývinom kapitalizmu sa začalo vzmáhať robotnícke hnutie. V roku 1872 tu založili robotnícky podporný Spolok, 1895 organizáciu sociálno demokratickej strany, ktorého zástupca sa už nasledujúceho roku zúčastnil zjazdu uhorskej sociálnej demokracie. V roku 1895 vypukol štrajk v továrni na nábytok, v roku 1897 zorganizovali oslavy 1. mája. Začiatkom 20. storočí vznikali odborové sociálne organizácie, v roku 1904 robotnícky vzdelávací spolok Snaha. Robotníci sa podieľali na práci slovenskej sociálnej demokracie, v roku 1907 sa zúčastnili na generál­nom štrajku za všeobecné volebné právo.

Po vzniku ČSR sa v meste naplno rozvinul národnostný a politický život. Do roku 1928 bola Banská Bystrica sídlom župy. Mesto zostalo hospodárskym a obchodným centrom, sídlom peňažných ústavov. Jeho postave­nie zvýšilo dobudovanie železnice Červená Skala - Margecany (1936) a Banská Bystrica - Diviaky (1940). V prevádzke zostala väčšina závodov potravinárskeho, spo­trebného a stavebného priemyslu z predchádzajúceho ob­dobia. Nové kapacity však vznikali len výnimočne, naopak, niektoré významné podniky nábytkárskeho a textilného priemyslu zanikli.

Mesto nevedelo poskytnúť pracovné príležitosti ani svojim obyvateľom, tým menej voľným pracovným silám na okolí. Chronická neza­mestnanosť nadobudla v rokoch svetovej hospodárskej krízy hrozivých rozmerov. Vo februári 1933 registrovala miestna sprostredkovateľna práce 4203 nezamestna­ ných. Revolučná vlna vyvolaná zhoršenými životnými podmienkami v rokoch vojny a pod vplyvom ideí októbrovej revolúcie pokračovala i v prvých rokoch ČSR. V septembri 1919 a marci 1920 sa na demonštrácii proti zlému zásobovaniu zúčastnilo 7000 ľudí; v júli a auguste 1920 boli mohutné demonštrácie na podporu a uzavretie mieru so Sovietskym sväzom.

V roku 1919 štrajkovali robotníci v ná­bytkovej továrni, do decembrového štrajku v roku 1920 sa v 6 miestnych podnikoch zapojilo 1800 robotníkov. Keďže sa väč­šina organizovaných robotníkov počas roku 1920 hlásila k marxistickej ľavici, hneď po založení KSČ vznikla v mes­te silná MO KSČ. V roku 1919 tu vychádzali noviny Proletár, v rokoch 1919-22 Hlas ľudu, v rokoch 1919-21 Kovorobotník, a v oku 1922 začal vychádzať Spartakus. Postupe sa rozrastalo protifašistické národnooslobodzovacie hnutie.

Banská Bystrica sa stala centrom príprav celonárodného ozbrojeného boja a po jeho vypuknutí jeho politickým, vojenským i administratívnym centrom. V Banskej Bystrici sídlilo veliteľstvo pozemných vojsk klérofašistického slovenského štátu, pri ktorom sa pod politickým vedením SNR vytvorilo v roku 1944 Vojenské ústredie vojenský orgán pre prípravu SNP a riadenie konšpiračnej práce v armáde. Na veliteľstve uskutočnili 29. 8. 1944 protifašistický prevrat a pplk. Golian vydal armáde rozkaz postaviť sa na odpor okupačným nemeckým jednotkám.

V noci na 30. 8. 1944 vstúpili do mesta partizáni a dovŕšili prevrat; 30. 8. 1944 o 11,00 hod. začal z Banskej Bystrice vysielať Slobodný slovenský vysielač, ktory vyzval celý národ do boja proti klerofašizmu a nemeckým okupačným silám. Pokusy miestneho ilegálneho NV založeného 25. 8. 1944 a zloženého prevážne z predstaviteľov buržoázie stať sa ako oblastný RNV vedúcou politickou silou povstania, stroskotali. Banská Bystrica sa stala sídlom skutočných vedúcich síl povstania a Veliteľstva 1. Čs. armády na Slovensku.

V Baskej Bystrici sídlila sovietska vojenská misia zabezpečujúca koordináciu akcií so Sovietskou armádou, a hlavnú materiálnu a vojenskú pomoc povstaniu, zástupcovia moskovského vedenia KSČ, delegácia československej emigrantskej vlády v Londýne a predstavitelia anglo-americkej vojenskej misie. Mesto bolo počas SNP niekoľkokrát bombardované. Pod tlakom presily fašistických vojsk museli povstalci 27. 10. 1944 mesto opustiť ; 30. 10. sa v B. B. odohral jeden z najhanebnejších činov slovenského fašizmu: prezident Tiso verejne vyznamenal nacistických vojakov za to, že povraždi­li povstalcov i civilné obyvateľstvo. Okupanti väznili v mes­te okolo 2000 ľudí, pred príchodom frontu ho vyra­bovali. Banskú Bystricu oslobodili vojská 2. ukrajinského frontu 25. 3. 1945. Mesto bolo vyznamenané Radom republiky a Radom SNP 1. triedy.

Oslobodenie znamená pre Banskú Bystricu novú kapitolu v jej dejinách. V roku 1949 sa stala sídlom Krajského národného výboru, v roku 1960 sídlom Stredoslovenského Krajského národného výboru. Stala sa skutočným politickým, hospodárskym, kultúrnym a administratívnym centrom stredného Slovenska. Zrekonštruovali a zmodernizovali sa staré priemyselné závody, ale vyrástol aj rad nových. Rozrástli sa i ostatné odvetvia hospodárstva, obchod, doprava, miestne hospodárstvo, opravárenstvo, služby. Mesto poskytuje pracovné príležitosti tisícom obyvateľov z okolia. Vybudovali sa pre nich nové sídliská (Fončorda, Pred stanicou, Na Uhlísku, Na Fortníčka), školy, sociálne, zdravotné, kultúrne a športové, zariadenia.

Mestské Časti Banskej Bystrice a Ich História

• Urpín: Pôvodne bol osadou obce Iliáš. Doložená je od roku 1520, keď ju kúpilo mesto Banská Bystrica. V roku 1520-44 sa spomína ako poddanská obec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pašienkárstvom a ťažbou dreva.
• Kráľová: Pôvodne bola osadou slu­žobníkov (rybári, hájnici) Zvolenského hradu a pa­ trila Zvolenskému panstvu. Doložená je od roku 1264. V zá­ mku bola v rokoch 1790-1848 (továreň na výrobu vojenskej vý­zbroje z hrončianskej ocele. V roku 1828 mala 81 obyvateľov v 17 domoch. Zaoberali sa poľnohospodár­ stvom a pracovali v Banskej Bystrici. Za I. ČSR bola v obci výroba koží, tehelňa, pálenica, veľkostatok rodiny Hegedus. Po oslobodení boli vybudované objekty Stavoindustrie, Stredoslovenských pekárni (od roku 1954), bitú­ nok. Od roku 1960 sú Čs. automobilové opravovne pri­ členené k n. p. LIAZ. V roku1964 bola obec pričlenená k Radvani (Radvaň-Kráľová) a od roku 1966 k Banskej Bystrici.
• Iliaš: Obec doložená od roku 1447 je pokračovaním Peťo­vej, ktorá vznikla v 13. storočí a v 16. storočí sa rozdelila na Dolnú a Hornú. Horná Peťova je od roku 1527 známa už pod menom Iliaš ako zemianska obec. V roku 1828 mala 196 obyvateľov v 24 domoch. V roku 1886 sa stala osadou Kráľo­vej.
• Radvaň: Obec je doložená od roku 1263. Podľa potvrdenia staršej donácie z roku 1250 vznikla darovaním časti kráľovského územia rybárov Radunovi a jeho s...

Jasenie je známe v 18. a 19. storočí aj ako čipkárska obec. Domáca výroba čipiek z ľanovej priadze, výroba plátna a podomový obchod s týmto tovarom siahal až do ....

tags: #beh #oslobodenia #obce #jasenie