Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najväčšie prírodné unikáty a krásy Slovenska. Čo sa hĺbky a dĺžky týka, jaskyňa patrí medzi najväčšie ľadové jaskyne na svete. Jej poloha umožňuje, aby sa v jaskyni celoročne udržiavala teplota pod bodom mrazu a práve tento faktor zohral z dlhodobého hľadiska kľúčovú úlohu pri vytvorení ľadovej výzdoby.
Zaľadnenie vzniká v priestoroch, kde sa v zime hromadí klesajúci studený vzduch. Ten jaskyňu prechladzuje a udržiava teplotu pod bodom mrazu. Pre tvorenie ľadu je tiež dôležitý dostatok priesakovej vody, ktorá v jaskyni zamŕza.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete, čo zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti (podzemný ľad je vo výške iba 920 až 950 m n. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n.
Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj. Do jaskyne vstupujeme zo severného svahu vrchu Duča v nadmorskej výške 969 metrov. K jaskyni sa dostanete z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji.
Výstup k jaskyni od parkoviska trvá asi 25 minút, počas ktorých prekonáme prevýšenie 130 metrov. Medzi parkoviskom v osade a vchodom do jaskyne je potrebné prekonať výškový rozdiel 130 m. Na výstupovej trase, ktorej dĺžka je asi 1 km, sú umiestnené tabule náučného chodníka.
Prečítajte si tiež: Atrakcie pre lyžiarov v Slovenskom Raji
Dobšinská ľadová jaskyňa, známa ako ľadový klenot svetového dedičstva, patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Určite vás uchváti unikátna výzdoba, vďaka ktorej bola jaskyňa zaradená do zoznamu UNESCO. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Vchod do jaskyne, oddávna známy ako „Ľadová diera“, sa nachádza vo výške 970 m n.m., na severnom svahu planiny Duča. Priestory od vchodu postupne klesajú, čo ma za následok studený vzduch a podchladenie priestorov. Jaskyňa sa nachádza v rovnomennej obci v národnom parku Slovenský raj. Od parkoviska sem vedie modrá turistická značka.
Jaskyňa ponúka 1491 m dlhú trasu, počas ktorej máte možnosť vidieť obrovskú dutinu rozdelenú na Malú a Veľkú sieň, Ruffínyho koridor a Prízemie. Cestou prejdete cez Zrútený dom a horizontálne chodby a siene s ľadovými výplňami v podobe podlahového ľadu, ľadopádov, stalagmitov či stalaktitov. Dĺžka jaskyne dosahuje 1483 m.
Prehliadka jaskyne
Prehliadka Dobšinskej ľadovej jaskyne trvá približne 30 min., pričom absolvujete prechod v dĺžke 515m. Dĺžka prehliadky: 515 m. Pri prevýšení 43 metrov, a jej absolvovanie trvá približne polhodinu.
Teplota v jaskyni sa pohybuje od -4 do +3,5 stupňov Celzia. Priemerná ročná teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni dosahuje -0,4 až -1,0 °C (vo februári -2,7 až -3,9 °C, v auguste okolo +0,2 °C). Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Relatívna vlhkosť vzduchu v zaľadnených častiach je zväčša 75 až 90 %, niekedy aj nad 90 %. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %.
Prečítajte si tiež: Demänovská dolina: Horolezecký sprievodca
Trasa nie je klzká, vedie po kovových schodíkoch a plošinách s protišmykovou úpravou a počas prehliadky vám postačia turistické poltopánky. Odporúčame vystúpiť ku vchodu pohodovom tempe, aby ste neboli príliš spotení a predišli prípadnému prechladnutiu. Pred vstupom do jaskyne je potrebné si oddýchnuť, aby aklimatizácia v jaskyni prebehla bez problémov.
Zoberte si bundu a čiapku. Tým, že v jaskyni nefúka vietor, aj relatívne chladnejšia klíma v jej útrobách nepôsobí extra mrazivo. V lete nám to tu prišlo skôr ako príjemné útočisko pred teplom. Rozdiely teplôt medzi vonkajším prostredím a interiérom jaskyne predstavujú, najmä v lete, záťaž na ľudský organizmus.
Jaskyňa má niekoľko úchvatných častí, medzi ktoré patria zaľadnená Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Zrútený dóm. Nezaľadnené časti sa nazývajú Kvapľova a Biela sieň, Suchý dom, Kvapľova pivnica, a Peklo.
Hlavnú časť jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od povrchového otvoru do hĺbky 70 m. Vznikla preborením skalných podláh medzi chodbami, ktoré vytvoril ponorný paleotok Hnilca v niekoľkých vývojových úrovniach. V súčasnosti je z väčšej časti vyplnená ľadom, miestami siahajúcim až po strop a rozdeľujúcim jaskyňu na samostatné časti (Malá a Veľká sieň, Ruffínyho koridor, Prízemie). Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého severozápadný okraj zasahuje pod neďaleké prepadlisko Duča. Horné nezaľadnené časti jaskyne tvoria prevažne horizontálne chodby a siene s typickými riečne modelovanými oválnymi tvarmi a stropnými korytami.
Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2, objem ľadu viac ako 110 100 m3. Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Vrstevnatosť ľadu sa tvorí v závislosti od priesaku zrážkových vôd počas jednotlivých rokov. Na styku s horninovým podložím nastáva úbytok ľadu odtápaním. Plynulá výmena ľadovej výplne trvá údajne 1700 až 2000 rokov. Ľad sa pomaly pohybuje od vchodu, Malej a Veľkej siene smerom do Prízemia a Ruffínyho koridoru (2 až 4 cm za rok).
História jaskyne
Do spodných častí jaskyne prvý raz prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi v júni 1870. Už o rok neskôr ju sprístupnili verejnosti. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského.
Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy oddávna. Do podzemia však zostúpil až E. Ruffíny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra v roku 1870. Zásluhou mesta Dobšiná jaskyňu sprístupnili už v roku 1871. Pokusy s jej elektrickým osvetlením sa začali v roku 1881. Riadne elektrické osvetlenie zaviedli v roku 1887. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete.
Hneď od objavenia pútala veľkú pozornosť odbornej i širokej verejnosti a navštívili ju mnohé vtedajšie významné osobnosti - P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský a ďalší. Známa bola aj letným korčuľovaním, ktoré sa prvýkrát uskutočnilo v roku 1893. Až do roku 1946 bolo v jaskyni povolené korčuľovanie pre verejnosť.
V roku 1947 J. Mišelnický objavil Kvapľovú sieň, J. Ogurčák Severnú chodbu a L. Šimkovič Bielu sieň. V rokoch 1953 - 1954 bola vykonaná generálna oprava prehliadkovej trasy, elektrického osvetlenia a ochranárske opatrenia po objavení nezaľadnených častí.
Dobšinská ľadová jaskyňa poskytla kulisy natáčaniu rozprávky Popolvár najväčší na svete. Dobšinská ľadová jaskyňa sa spája aj so strieborným plátnom a s jednou zo slávnych filmových rozprávok Popolvár najväčší na svete. Vznikla v slovensko-nemeckej koprodukcii, v roku 1982 ju režíroval Martin Ťapák na motívy slovenskej ĺudovej rozprávky Pavla Dobšinského. Leitmotívom príbehu je, tradične, súboj lásky a dobra so zlom, ktoré na konci musí byť porazené.