Kašeľ je jednou z najčastejších príčin, pre ktorú ľudia vyhľadávajú lekára. Každý z nás vie, čo kašeľ je. Nie každý však vie, prečo kašeľ vzniká, čo ho vyvolá, kedy je nebezpečný, a naopak, kedy prirodzený.
Kašeľ je významný obranný mechanizmus organizmu. Funguje ako prirodzená obrana, ktorá nás však niekedy dokáže poriadne potrápiť. Dusenie, záchvaty a nemožnosť poriadne sa vyspať sú len niektoré z následkov silného kašľa.
Kašeľ je odpoveďou nášho organizmu na akýkoľvek iritujúci podnet (iritant) v hrdle alebo dýchacích cestách. Tento iritant stimuluje nervy, ktoré posielajú informáciu do nášho mozgu.
Ako funguje kašeľ?
Povrch dýchacích ciest pokrýva vrstva hlienu, ktorá zachytáva cudzie častice (prach, peľ, choroboplodné zárodky, cigaretový dym a i.). Pomocou riasiniek (cílií), teda buniek pokrytých štetinkami, sa tento hlien neustále pohybuje ako smerom k hrtanu a teda von z dýchacích ciest. Dráždenie nervových zakončení blúdivého nervu, nachádzajúcich sa v dýchacích cestách (hlavne v zadných častiach hrtanu, priedušnice a priedušiek) sa prenesie do centra kašľa, z ktorého vychádza impulz na uzavretie hlasivkovej štrbiny a stiahnutie brušného a hrudníkového svalstva, svalov tváre a hrtanu. Cez otvorený hrtan tak prúd vzduchu s rýchlosťou 250-900 km/h odstráni z tela prach, hlieny a ostatné nečistoty.
Kašeľ je prirodzený obranný reflex dýchacích ciest. Slúži na odstránenie hlienov, cudzorodých častíc alebo mikroorganizmov z priedušiek a pľúc. Kašeľ môže byť krátkodobý, spojený s infekciou horných dýchacích ciest, ale aj dlhodobý, kedy upozorňuje na chronické ochorenie.
Vždy, keď sa podráždia receptory v sliznici dýchacích ciest (od hrtana až po priedušky), organizmus sa začne brániť kašľom. Chce sa tak zbaviť cudzích látok, telies alebo inej príčiny dráždenia. Podráždenie sa spracuje v mieche, odkiaľ sú impulzy vedené nervami do hrtana a dýchacích svalov. Po impulze sa rýchlo nadýchneme a niekoľkokrát za sebou prudko vydýchneme. A to je kašeľ. Niekedy ho vieme do istej miery ovládať vôľou a inokedy to možné nie je.
Hlavnou úlohu pľúc je pri nádychu zväčšiť svoj objem, poňať čo najviac vzduchu s kyslíkom a pri výdychu všetok vzduch obohatený o oxid uhličitý vydýchnuť. Akonáhle sa dostane do organizmu respiračná infekcia, v pľúcach sa začne tvoriť spútum - hlieny, ktoré obsahujú nielen baktérie a vírusy, ale aj odpadové látky infekcie. Toto spútum je gélovitej, lepkavej povahy a prilepí sa na tzv.
Riasinkový epitel pľúc má za úlohu poháňať všetky odpadové látky z pľúc von. Funguje obdobne, ako štetinky na zubnej kefke či na obyčajnej metle. Svojím pohybom v priestore (doľava-doprava, hore-dole) posúva nečistoty smerom von z pľúc, a pri zakašľaní ich vylučuje. Keď sa teda spútum v pľúcach objaví, organizmus sa začne automaticky brániť - a začne sa brániť kašľom, čím chce hlieny dostať von.
Spútum má okrem gélovitej aj lepkavú či lepiacu sa schopnosť. Akonáhle sa spútum prilepí na štetinky, ich pohyb je znemožnený a ich obranná schopnosť organizmu zmizne alebo je veľmi znížená.
Príčiny kašľa
Kašeľ nie je ochorenie! V prvom prípade je kašeľ najčastejšie spôsobený infekciou dýchacích ciest. Za normálnych okolností riasinkový epitel, ktorý pokrýva dolné dýchacie cesty, svojimi štetinkami vytláča prirodzene vytváraný hlien, a s ním aj drobné nečistoty a choroboplodné zárodky smerom von. Pri infekčných zápaloch dochádza k zvýšenej tvorbe (často veľmi hustých) hlienov, ktorých sa už organizmus nevie zbaviť - a vzniká kašeľ.
Medzi najfrekventovanejšie infekcie dolných dýchacích ciest patria najmä akútne i chronické tracheitídy a bronchitídy (zápaly priedušnice a priedušiek) rôzneho, najmä vírusového a bakteriálneho pôvodu. Kašeľ však môže sprevádzať i zápaly horných dýchacích ciest, najmä akútne či chronické bakteriálne faryngitídy a laryngitídy (zápaly hltanu a hrtanu) či vírusovú nádchu, kde je dráždenie na kašeľ vyvolávané stekaním hlienu do dolných dýchacích ciest.
Kašeľ samozrejme ako obranný reflex sprevádza aj akékoľvek zapadnutie cudzieho telesa do dolných dýchacích ciest (časté najmä u detí a osôb pod vplyvom alkoholu). Ďalšou príčinou kašľa môže byť zúženie lumenu priedušnice a priedušiek, teda „kanálu“, ktorým prúdi vzduch do a z pľúc.
Medzi príčiny kašľa ležiace mimo dýchacích ciest môžeme zahrnúť viaceré, často závažné ochorenia, akými sú napr. cystická fibróza alebo sarkoidóza. Nesmieme zabúdať ani na ochorenia srdca, ktoré rôznym spôsobom môžu viesť ku kašľu. Ak srdce prestáva plniť funkciu pumpy, v pľúcach sa hromadí tekutina, čo vyvoláva dráždenie kašeľ. Tak je tomu v prípade srdcovej nedostatočnosti alebo mitrálnej stenózy.
Kašeľ zapríčinený refluxnou chorobou žalúdka je pomerne častým dôvodom chronického kašľa. Návrat potravy zo žalúdka do pažeráka dráždi nervové zakončenia, ktoré sú spoločné pre pažerák a priedušnicu. Termín psychogénny kašeľ hovorí o kašli na psychosomatickom základe. Je vyprovokovaný nežiaducimi účinkami niektorých liekov.
U pacientov (5-15 %) liečených inhibítormi enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE-I, napr. trandolapril, …) vzniká kašeľ, ktorý je spôsobený nahromadením látky zvanej bradykinín v dýchacích cestách. Bradykinín vyvoláva zápalovú reakciu, zvyšuje tvorbu hlienu a priamo pôsobí na hladký sval priedušnice a priedušiek, čím vyvoláva kašeľ. Ustúpi do 3 týždňov spontánne alebo po liečbe.
Je vyvolaný väčšinou vírusovou alebo bakteriálnou infekciou, jeho príčinou však môže byť aj zhoršenie chronického respiračného ochorenia (bronchiálnej astmy alebo CHOCHP), zápal pľúc, vdýchnutie cudzieho telesa, príp. Vyvolávajú zväčša nebakteriálne patogény (mykoplazmy, chlamýdie), takýto kašeľ trvá nezriedka aj niekoľko týždňov. Ak kašeľ trvá viac ako 8 týždňov, hovoríme o chronickom kašli. Je najčastejšie spôsobený astmou, chronickou bronchitídou, refluxnou chorobou žalúdka a syndrómom kašľa horných dýchacích ciest (syndróm postnazálneho zatekania).
Druhy kašľa
Rozlíšenie druhu kašľa je základným krokom pre jeho správnu liečbu.
- Suchý kašeľ: dráždivý, často záchvatovitý, bez vykašliavania hlienu. Typicky sa objavuje na začiatku vírusových infekcií, pri podráždení dymom alebo prachom.
- Vlhký (produktívny) kašeľ: pri ňom sa tvorí a vykašliava hlien.
Produktívny kašeľ je vlhký, charakterizovaný vykašliavaním hlienov (spúta) rôzneho množstva a zloženia. Pôvod spúta nemusí byť vždy v dolných dýchacích cestách, môže ísť aj o vykašliavanie hlienu zatekajúci pri zápale nosohltana či prínosových dutín. Bez vykašliavania je zapríčinený obnažením a následným dráždením nervových zakončení v dýchacích cestách. Často sa objavuje v noci a v ranných hodinách a znižuje kvalitu spánku, častý je u detí. Typický je pre pacientov s bronchiálnou astmou, s refluxnou chorobou či zápalom pohrudnice. Sprevádza tiež prvé dni infekčných zápalov dýchacích ciest, kedy sa spútum netvorí vôbec alebo len vo veľmi malom množstve.
Kašeľ teda môže byť nielen príznakom bežnej virózy, ale aj dôležitým signálom závažnejších problémov. Kašeľ má mnoho možných príčin, od banálnych až po vážnejšie. Preto je dôležité vždy vnímať aj sprievodné príznaky a dĺžku trvania ťažkostí. Kašeľ je teda nešpecifický príznak a jeho skutočná príčina sa môže líšiť. Vo väčšine prípadov je kašeľ len dočasným príznakom prechladnutia alebo inej ľahšej infekcie a sám odznie. Sú ale situácie, kedy môže signalizovať vážnejší problém a treba vyhľadať lekára. Správne vyhodnotenie situácie je dôležité.
Liečba kašľa
Liečba kašľa sa vždy odvíja od jeho príčiny a charakteru. Preto je najprv dôležité rozlíšiť, či ide o kašeľ suchý alebo vlhký. Kašeľ sám o sebe je obranný reflex, ktorý má za úlohu čistiť dýchacie cesty, ale pokiaľ je príliš silný alebo dlhodobý, je nutné mu cielene uľaviť.
Či už je to lekárnik alebo lekár, všetci vám vždy položia rovnakú otázku - Ako kašlete? Liečba kašľa je totiž založená na dvoch základných mechanizmoch - a to je liečba suchého dráždivého kašľa a liečba vlhkého produktívneho kašľa.
Základná teória je jednoduchá. Pokiaľ je prítomný suchý dráždivý neproduktívny kašeľ, organizmus je z neustáleho namáhania na kašeľ unavený. Výsledok tohto kašľa ale nie je zbavenie sa spúta, len vyčerpanie organizmu. V tomto prípade spútum ešte nie je dostatočne produkované, či nie je dosť zrelé, aby sa kašľom uvoľnilo. Práve preto sa suchý neproduktívny kašeľ podávajú antitusiká. Antitusiká zastavia dráždivý efekt kašľa, pričom spútum dostane čas na dozretie, nabobtnanie či na zväčšenie svojho objemu.
U suchého, dráždivého kašľa sa používajú tzv. antitusiká, teda lieky, ktoré tlmia kašľací reflex. Tieto prípravky sú vhodné najmä na noc, pretože pomáhajú pacientovi v pokoji spať a prerušujú nepríjemné záchvaty, pri úpornom kašli ich efekt však oceníte aj cez deň. Výber máme z niekoľkých molekúl.
V opačnom prípade, teda ak je prítomný vlhký produktívny kašeľ, pacient si odkašľaním navodí úľavu a vykašliava spútum. Tento kašeľ má čistiacu schopnosť, takže je pre organizmus potrebný. Na jeho liečbu sa podávajú lieky - expektoranciá. Spútum má schopnosť odlepiť sa od riasinkového epitelu keď dozreje, prípadne ak má dostatočný objem. Aj dráždenie na kašeľ vzniká na základe nejakého objemu spúta.
Naopak pri vlhkom kašli, kedy sa tvorí hlien, je vhodné použiť expektoranciá alebo mukolytiká. Tieto lieky riedia hlien, uľahčujú jeho vykašliavanie a tým napomáhajú prirodzenému čisteniu priedušiek. Účinných látok je niekoľko a to acetylcysteín, erdostein, ambroxol, brómhexín, guajfenezín.
Ak si pacient nie je istý, aký liek zvoliť, je vhodné poradiť sa s lekárnikom. Liečba kašľa je teda kombináciou cielených voľnopredajných prostriedkov a podporných domácich opatrení.
Ak kašeľ trvá niekoľko týždňov, zhoršuje sa alebo je sprevádzaný horúčkou, zvracaním, žltým či krvavým hlienom, je potrebné navštíviť lekára. Okamžite vyhľadajte lekársku pomoc pri kašli sprevádzanom silnou dýchavicou, bolesťou na hrudníku, veľkým množstvom krvi alebo pocitom dusenia. Lekár môže odporučiť ďalšie vyšetrenia, ako röntgen hrudníka alebo testy pľúcnej funkcie, a predpísať vhodnú liečbu podľa príčiny kašľa.
Domáce recepty a tipy
Ak kašli nemáte dostatočný príjem tekutín, spútum ostáva prilepené a nedokážete ho ani pri enormnej námahe kašľa odlepiť a vypudiť. Bez tekutín sa spútum nezväčší a neodlepí od riasinkového epitelu, pričom môže vyvolať opätovný zápal. Preto je pri kašli potrebné piť množstvo tekutín, ideálne sú bylinné rastlinné čaje. V tomto prípade platí, že výber liekovej formy je na vás. Vyberte si to, čo vám je pohodlnejšie a príjemnejšie. Pri užívaní liečiv liečiacich kašeľ by sme sa ale priklonili k tekutým liekovým formám - kvapkám či sirupom. Pokiaľ užívate tekuté liekové formy, tie vám môžu aj svojim prechodom cez ústa upokojiť rozdráždený povrch slizníc hrdla.
Veľmi dôležitý je dostatočný príjem tekutín, ideálne teplých nápojov, ako sú čaje alebo teplá voda s medom a citrónom. Zásadné je tiež udržiavať vhodnú vlhkosť vzduchu v miestnosti, suchý vzduch sliznice dráždi a kašeľ zhoršuje. Pomôcť môže zvlhčovač vzduchu alebo aspoň pravidelné vetranie a zavesenie vlhkých uterákov na kúrenie.
Odpočinok a dostatok spánku sú pri kašli kľúčové, pretože telo tak môže sústrediť svoju energiu na boj s infekciou. Niekomu uľaví aj nahriaty obklad na hrudi alebo chrbte, ktorý uvoľní svalové napätie a podporí prekrvenie oblasti.
Pri srdcovom zlyhávaní sa srdcu nedarí efektívne pumpovať krv do tela, čo znamená, že sa hromadí v pľúcach. Liečba - Liečba chronického srdcového zlyhania zahŕňa multifaktoriálny prístup. Aj keď chronický kašeľ zvyčajne nie je vážny, existujú sprievodné príznaky dlhotrvajúceho kašľa pri ktorých treba čím skôr vyhľadať lekársku pomoc.
pokoj na lôžku - je vhodné vytvoriť vyvýšenú polohu - tzv. Pomôcť môže aj používanie prsných balzamov, ktoré vďaka obsahu éterických olejov uľahčujú vykašliavanie a dýchanie. 13. 05.
Prevencia kašľa
Kašľu sa niekedy úplne vyhnúť nemožno, pretože často súvisí s bežnými vírusovými infekciami. Napriek tomu existuje niekoľko opatrení, ktoré môžu riziko vzniku alebo zhoršenia kašľa výrazne znížiť. Dlhodobou prevenciou je aj zdravý životný štýl a obmedzenie pobytu v prostredí, kde sú dýchacie cesty dráždené prachom, chemikáliami alebo alergénmi.
V prevencii hrá hlavnú úlohu zdravý životný štýl, posilňovanie imunity, vyhýbanie sa fajčeniu a prašnému prostrediu a tiež dodržiavanie základných hygienických opatrení.
Keďže najčastejšou príčinou kašľa sú infekcie dýchacích ciest, cieľom preventívnych opatrení je posilnenie imunitného systému. Tu je dôležitá aj taká drobnosť ako dýchanie nosom. Je to potrebné nielen kvôli ohriatiu a zvlhčeniu vdychovaného vzduchu, ale nos je aj prvý filter zachytávajúci prípadnú infekciu.
Samozrejmosťou je takisto celková úprava životosprávy, vyvážená strava, pitný režim, dostatok pohybu, spánku a zdravý životný štýl, ktoré pomáhajú udržiavať dobre fungujúci imunitný systém. Dôležitou „samozrejmosťou“ je nefajčiť, či už aktívne alebo pasívne.
Typická prevencia kašľa vlastne neexistuje, môžeme však účinne obmedzovať príčiny, ktoré najčastejšie vedú k ochoreniam spojeným s kašľom.
V prípade kašľa je samozrejme nutné navštíviť aj lekára. Žiaden kašeľ vyvolaný respiračnou infekciou ani po nasadení antibiotík nevymizne za 24 hodín. Kašeľ je v tomto prípade jedinou a základnou cestou ako sa odpad vyprodukovaný baktériami dostane z organizmu. Preto si treba pri liečbe a dozvukoch kašľa udržať trpezlivosť, a hoci sa už môžete cítiť zdravý, kašeľ ešte stále môže očisťovať pľúca.