Problém so zaostrovaním do diaľky trápi stále viac ľudí najmä v rozvinutých krajinách. Z veľkej časti je to výsledok nesprávneho životného štýlu a používania počítačov, tabletov či mobilov už odmalička.
Refrakčné očné vady
Najčastejšou príčinou rozmazaného videnia do diaľky je krátkozrakosť, ale zahmlený či rozmazaný obraz do všetkých vzdialeností spôsobuje tiež astigmatizmus. Krátkozrakosť - myopia, aj astigmatizmus patria medzi refrakčné očné vady. Myopia je najčastejšou refrakčnou chybou oka.
Krátkozrakosť (Myopia)
Krátkozraké oko je príliš dlhé alebo dochádza k väčšej lomivosti jeho optickej sústavy. Dopadajúce svetelné lúče sa lámu pred sietnicou, čo je príčinou rozmazaného videnia. O krátkozrakosti hovoríme vtedy, keď človek dokáže vidieť predmety ostro do približne 5 metrov a nad 5 metrov vidí predmety rozmazane. V prípade korekcie krátkozrakosti kontaktnými šošovkami alebo dioptrickými okuliarmi sa používajú šošovky s mínusovými dioptriami, ktorých úlohou je posunúť ohnisko dozadu smerom k sietnici.
Astigmatizmus
Aj astigmatizmus je možné korigovať okuliarmi a šošovkami, konkrétne tórickými. Na rozdiel od krátkozrakosti je však pri astigmatizme problémom nepravidelné zakrivenie rohovky. To je príčinou, že sa dopadajúce lúče lámu na miestach s odlišným zakrivením rozdielne a nespájajú sa v jednom ohnisku. To má za následok nejasné a rozmazané videnie časti obrazu. Astigmatik môže mať problém zaostriť tak na vzdialené, ako aj blízke predmety.
Astigmatizmus patrí medzi najčastejšie poruchy videnia, ktoré spôsobujú rozmazaný alebo zdeformovaný obraz na všetky vzdialenosti. Oko s astigmatizmom nemá ideálne guľovitý tvar - rohovka alebo šošovka je nepravidelne zakrivená, čo vedie k nerovnomernému lámaniu svetla. Výsledkom je, že svetelné lúče sa nedokážu sústrediť do jedného bodu na sietnici. Oči sa rýchlejšie unavujú, bolia a vznikajú bolesti hlavy. Astigmatizmus je refrakčná chyba oka, pri ktorej má rohovka alebo šošovka nepravidelný, eliptický tvar namiesto rovnomerného zakrivenia. Svetelné lúče preto nedopadajú na sietnicu do jedného ohniska, ale sa lámu v rôznych smeroch. V ideálnom oku má rohovka tvar dokonalej gule, vďaka čomu sa svetlo láme rovnomerne. Pri astigmatizme má však skôr tvar elipsy, podobne ako lopta na rugby. To znamená, že jeden polomer zakrivenia je väčší než druhý, čo vytvára nerovnováhu v lome svetla.
Prečítajte si tiež: Športová streľba – ženský trap, Peking 2008
Vrodený vs. Získaný Astigmatizmus
Astigmatizmus je vo väčšine prípadov vrodenou chybou. Získaný môže vzniknúť v ktoromkoľvek období života ako následok úrazu, zápalu či iného očného ochorenia, napríklad katarakty. Vrodená forma sa zvyčajne objavuje už v detstve a má genetický pôvod - často sa vyskytuje u viacerých členov rodiny. Získaný astigmatizmus sa môže rozvinúť po úraze oka, po operácii rohovky.
Ak sa problém zanedbá, oko sa snaží nedostatok neustále kompenzovať, čo môže viesť k chronickému preťaženiu zraku. Astigmatizmus sa prejavuje veľmi individuálne, no spoločným znakom je, že obraz nikdy nie je úplne ostrý. Oko s nepravidelnou rohovkou nedokáže správne zaostriť, preto pacient vníma okraje predmetov ako rozmazané, zdvojené alebo „tieňované“. Niektorí pacienti opisujú videnie, akoby sa pozerali cez zvlnené sklo. Problém sa zvyčajne zhoršuje večer, keď sú oči unavené alebo je slabšie osvetlenie. U detí je dôležité spozornieť, ak dieťa priviera oči pri čítaní, sťažuje sa na rozmazané písmená alebo má časté bolesti hlavy po škole. Rozdiel medzi astigmatizmom a inými zrakovými chybami spočíva v tom, že astigmatik nevidí úplne ostro ani na blízko, ani na diaľku, zatiaľ čo pri krátkozrakosti alebo ďalekozrakosti je problém len na jednej vzdialenosti.
Diagnostika astigmatizmu
Presná diagnostika astigmatizmu si vyžaduje komplexné oftalmologické vyšetrenie, ktoré dokáže zachytiť aj drobné nepravidelnosti tvaru rohovky či šošovky. Prvým krokom býva autorefraktokeratometria - prístrojové meranie, ktoré zaznamenáva tvar a zakrivenie rohovky. Na základe týchto údajov vie očný lekár zistiť, či je rohovka pravidelná, alebo má elipsovitý tvar typický pre astigmatizmus. Nasleduje tzv. subjektívna refrakcia, počas ktorej lekár testuje rôzne dioptrické sklá, aby určil presnú kombináciu sférickej a valcovej korekcie. Práve valcová zložka dioptrie označuje stupeň astigmatizmu. Okrem týchto meraní sa vykonáva aj keratometria, ktorá presne určí zakrivenie jednotlivých meridiánov rohovky, a tonometria - meranie vnútroočného tlaku. Vyšetrenie celkovo trvá približne 30 až 60 minút a je úplne bezbolestné. Po jeho ukončení pacient získa presný výsledok, na základe ktorého oftalmológ odporučí vhodnú korekciu - okuliare, kontaktné šošovky alebo v prípade záujmu aj laserové riešenie.
Liečba astigmatizmu
Liečba astigmatizmu závisí od jeho typu a stupňa. Cieľom je upraviť smer, akým sa svetelné lúče lámu, aby sa zbiehali presne na sietnici a obraz bol ostrý a jasný. Okuliare na astigmatizmus obsahujú špeciálne valcové sklá (tzv. cylindrické dioptrie), ktoré kompenzujú nepravidelné zakrivenie rohovky. Lekár určí ich presnú orientáciu podľa tzv. osi astigmatizmu. Pri menších hodnotách je niekedy možné používať okuliare len pri práci, čítaní či šoférovaní, pri vyššom stupni je potrebné ich nosiť trvalo. Pre mnohých pacientov predstavujú ideálne riešenie kontaktné šošovky na astigmatizmus, tzv. torické šošovky. Ich tvar je navrhnutý tak, aby presne kopíroval zakrivenie rohovky a zabezpečil rovnomerné lámanie svetla. Sú vhodné pre aktívnych ľudí alebo pre tých, ktorí nechcú nosiť okuliare.
Ak pacient nechce byť odkázaný na optickú pomôcku, je možné zvážiť laserovú korekciu zraku. Tento zákrok mení tvar rohovky pomocou excimerového alebo femtosekundového lasera tak, aby sa svetelné lúče lámali správne. Ide o rýchlu, bezpečnú a bezbolestnú metódu s vysokou úspešnosťou.
Prečítajte si tiež: Moderné lovkyne a ich štýl
Astigmatizmus patrí medzi refrakčné chyby, ktoré sa časom môžu zhoršovať, ak sa neliečia. Bez správnej korekcie dochádza k trvalému preťaženiu zrakového systému, pretože mozog sa neustále snaží prispôsobiť neostrému obrazu. Jedným z najčastejších dôsledkov neliečeného astigmatizmu je astenopia - súbor príznakov ako únava očí, pálenie, tlak za očami či pocit piesku v oku. Dlhodobé napätie očných svalov môže spôsobovať aj zhoršené videnie pri šoférovaní, najmä za súmraku, keď sa oko viac namáha. U detí môže neliečený astigmatizmus viesť k rozvoju amblyopie (lenivého oka). Mozog v takom prípade „vypína“ obraz z menej kvalitne vidiaceho oka, čím sa jeho zraková schopnosť zhoršuje. Neliečený astigmatizmus sa často spája aj s digitálnou únavou očí, ktorá vzniká v dôsledku dlhého pozerania na obrazovky. Podľa štúdie Európskej spoločnosti pre výskum očných chorôb (ESCRS) trpí symptómami digitálneho napätia viac ako 70 % ľudí s neliečenou refrakčnou chybou. Dlhodobé zanedbanie korekcie môže viesť aj k nesprávnym posturálnym návykom - človek sa pri práci nevedome nakláňa k obrazovke alebo sa snaží zaostriť pod uhlom, čo následne spôsobuje bolesti krčnej chrbtice a ramien.
Prevencia astigmatizmu
Ak sa objavia príznaky únavy, rozmazaného videnia alebo pálenia očí, je nevyhnutné navštíviť očného lekára. Astigmatizmus je vo väčšine prípadov vrodený, preto mu nie je možné úplne predísť. Existujú však účinné spôsoby, ako minimalizovať jeho zhoršovanie a predchádzať sprievodným ťažkostiam, ako sú únava očí, bolesti hlavy či rozmazané videnie. Jedným z najdôležitejších opatrení je dodržiavanie zásad tzv. zrakovej hygieny. Počas práce s obrazovkami sa odporúča pravidlo 20-20-20 - každých 20 minút sa pozrieť 20 sekúnd na objekt vzdialený aspoň 6 metrov (20 stôp). Tento jednoduchý zvyk pomáha očiam relaxovať a znižuje napätie akomodačných svalov. Zdravá výživa a hydratácia majú taktiež významný vplyv na kvalitu videnia. Látky ako luteín, zeaxantín, vitamíny A, C, E a omega-3 mastné kyseliny podporujú regeneráciu rohovky a sietnice. Nachádzajú sa najmä v zelenolistovej zelenine, rybách, orechoch a vajíčkach. Podľa Európskej oftalmologickej akadémie (SOE Europe) môže až 40 % zrakových ťažkostí u dospelých súvisieť s dlhodobým preťažovaním očí pri práci na počítači.
Ďalšie príčiny rozmazaného videnia
- Krátkozrakosť môže mať dedičné predispozície, výraznou mierou sa však pod ňu podpisujú aj nesprávne návyky.
- Rozmazané videnie, bez ohľadu na to, či spôsobené krátkozrakosťou, astigmatizmom, či napríklad šedým zákalom, býva príčinou aj ďalších problémov - zvýšenej únavy, stratou priestorovej orientácie, bolestí hlavy, svrbenia či začervenania očí a podobne.
- U školákov môže spôsobovať nesústredenosť, ďalšie namáhanie očí a mozgu žmúrením či zhoršené školské výsledky - žiak nedokáže dobre zaostriť na tabulu či učebné pomôcky.
Šedý zákal (katarakta)
Sivý zákal (katarakta) je jedným z najčastejších očných ochorení, ktoré postihuje najmä starších ľudí, no môže sa objaviť aj u mladších pacientov. Ide o pomalé zakalenie očnej šošovky, ktoré spôsobuje zhoršovanie videnia. Dobrou správou je, že včasná diagnostika a moderná liečba dokážu videnie úplne obnoviť.
Čo je sivý zákal?
Sivý zákal je proces, pri ktorom sa číra očná šošovka postupne zakaluje. Šošovka stráca priehľadnosť, čo spôsobuje, že svetlo sa nedostane na sietnicu v dostatočnej kvalite. Výsledkom je rozmazané videnie, strata kontrastu a pocit „zahmleného“ pohľadu.
Príčiny sivého zákalu
Najčastejšou príčinou je prirodzené starnutie, ale vplyv majú aj:
Prečítajte si tiež: 7,5 km šprint v biatlone
- dlhodobé vystavenie UV žiareniu
- cukrovka
- fajčenie
- užívanie niektorých liekov
- úrazy oka
- genetika
Prvé príznaky sivého zákalu
Sivý zákal sa zvyčajne vyvíja pomaly, nenápadne. Medzi najčastejšie príznaky patria:
- Rozmazané alebo zahmlené videnie
- Znížená ostrosť a kontrast
- Zhoršené videnie za tmy
- Citlivosť na svetlo, oslnivosť
- Bledšie farby alebo zmena v ich vnímaní
- Problémy s čítaním bez silnejšieho svetla
- Pocit „špinavého“ či matného skla pred okom
Pacienti často opisujú, že „vidia ako cez zamlžené okuliare“.
Ako sa sivý zákal diagnostikuje?
Diagnostika je jednoduchá, bezbolestná a trvá len pár minút. V očnej ambulancii sa vykonáva:
- vyšetrenie zrakovej ostrosti
- vyšetrenie štrbinovou lampou (umožňuje vidieť zakalenie šošovky)
- meranie vnútroočného tlaku
- kontrola sietnice
Včasná diagnostika je kľúčová - najmä ak sa zhoršenie videnia pripisuje „normálnej starobe“. Mnoho problémov môže byť spôsobených práve kataraktou.
Liečba sivého zákalu
Jedinou účinnou liečbou sivého zákalu je chirurgické odstránenie zakalenej šošovky a jej nahradenie novou, umelou (intraokulárnou šošovkou). Dnešné zákroky majú: vysokú úspešnosť, rýchle zotavenie, minimálne riziká, bezbolestný priebeh. Zákrok trvá približne 10-15 minút a pacient ide zvyčajne domov v ten istý deň.
Na rozdiel od niektorých reklám kvapky na „rozpustenie zákalu“ neexistujú. Môžu krátkodobo zlepšiť komfort, ale samotné zakalenie šošovky neodstránia.
Ako predchádzať vzniku sivého zákalu?
Hoci úplná prevencia neexistuje, proces možno spomaliť:
- Noste slnečné okuliare s UV filtrom
- Udržiavajte stabilnú hladinu cukru (najmä diabetici)
- Nefajčite
- Dopĺňajte antioxidanty (vitamíny C, E, luteín, zeaxantín)
- Choďte na pravidelné očné prehliadky po 40. roku života
Prevencia je dôležitá
Základom ochrany pred každým ochorením je prevencia. Preventívne očné prehliadky dokážu odhaliť príčiny zrakových problémov aj v ich počiatočných štádiách. Na základe vyšetrenia môže lekár nastaviť vhodný spôsob liečby, ktorým je možné zrakový problém odstrániť alebo zastabilizovať.
Znížiť riziko krátkozrakosti je možné aj pestrou a zdravou stravou či pohybom v prírode. Dopriať by ste svojim očiam mali tiež dostatočný oddych bez počítača či televízora. Ak povaha vašej práce zahŕňa dlhé hodiny práce s počítačom, robte si prestávky a aplikujte niektoré z očných cvikov. Obľúbené je napríklad jednoduché pravidlo 20/20/20, ktoré hovorí o robení si prestávok od monitora každých 20 minút, s pozeraním sa po dobu 20 sekúnd na predmet vzdialený aspoň 20 stôp (približne 6 metrov).
Korekčné pomôcky a operácie
Dioptrické okuliare a kontaktné šošovky sú základnými korekčnými pomôckami ako pri krátkozrakosti, tak aj pri astigmatizme. Okuliare sú však pre mnohých ľudí nepraktické a ani kontaktné šošovky nie je vhodné nosiť vždy a všade. Zároveň, korekčné pomôcky ochorenie neodstránia. Riešením môže byť laserová operácia očí. Súčasné metódy dokážu odstrániť natrvalo astigmatizmus aj krátkozrakosť, prípadne aj presbyopiu, ďalekozrakosť či šedý zákal jedným zákrokom. Moderné femtosekundové lasery, ktoré sa pri operáciách používajú, sú mimoriadne presné, jemné a k oku maximálne šetrné. Vďaka ním sú laserové operácie očí bezpečné, rýchle a vyžadujú krátku dobu hojenia.
O vhodnosti operačného zákroku rozhoduje vždy očný špecialista na základe komplexného vyšetrenia.