V každej dobe si bežný občan riešil neprávosti systému tej doby s tým, čo bežne používal v živote alebo pri práci, či to už boli cepy, kosy, vidly, valašky, kosáky, tak prečo nie aj sekery. Nože sú už zakázané nosiť pri sebe a príde doba, že aj na sekeru bude treba zbrojný preukaz, aby chudobe znemožnili akúkoľvek obranu proti neprávosti. Ale aj holá ruka alebo noha môže byť nebezpečná zbraň. Dá sa s ňou rozbiť papuľa, alebo nakopať niekoho aspoň do zadku...
Mnohí držitelia zbraní na vlastnú obranu sa streľbe venujú na priemernej úrovni. Preto aj moje výsledky sú postavené na údajoch ľudí, z ktorých sa viac ako polovica nezaoberala športovou streľbou ani nepracuje v silových zložkách SR. Výsledky teda beriem tak, že sa jedná o priemerné údaje.
Puzdro na zbraň: nutnosť alebo komfort?
Zisťoval som, či je puzdro na zbraň vlastne nutné, keďže zbraň sa dá nosiť aj za opaskom bez puzdra. Zaujímalo ma, či je lepšie vnútorné alebo vonkajšie puzdro a či ovplyvňuje umiestnenie puzdra a jeho poloha na tele niečo. Zohnal som si množstvo puzdier od rôznych výrobcov, rôznych typov, z rozličných materiálov a rozhodol som sa urobiť taký malý prieskum.
Meraním sme zistili, že tasenie zbrane z puzdra je rýchlejšie len o cca 0,51 sekundy, čo je prakticky minimálny rozdiel. Bohužiaľ, musím konštatovať, že viac ako polovica meraní tasenia zbrane bez puzdra bola nepoužiteľná, nakoľko sa zbraň zachytila o odev alebo spadla príliš nízko pod odev, takže meranie nemohlo byť dokončené.
Presne vyšlo číslo 0,03 sekundy v prospech puzdra bez poistky. Je nutné však dodať, že musíte byť navyknutý na poistku a tasenie mať nacvičené. Hlavný rozdiel medzi puzdrom vnútorným a vonkajším je len v pohodlnosti a komforte nosenia. Samozrejme, pri skrytom nosení je zbraň vo vonkajšom puzdre oveľa viac viditeľná ak máte na sebe len tričko alebo ľahkú bundu.
Prečítajte si tiež: CS 1.6: Zbraň v pravej ruke - návod
Vplyv oblečenia a umiestnenia zbrane na tele
Rozdiel medzi tasením zbrane z puzdra pri rôznom type oblečenia nie je zanedbateľný. Hlavný a výrazný rozdiel nastáva pri zapnutí zimnej bundy, keď je problém dostať sa k zbrani v akomkoľvek puzdre. Rozdiely medzi puzdrami nie sú výrazné.
Umiestnenie puzdra na tele dosť výrazne ovplyvňuje rýchlosť tasenia zbrane. Porovnaním je jasné, že najrýchlejšie tasenie je z prednej polohy umiestnenia zbrane v oblasti brucha. Najhorším riešením je umiestnenie zbrane vzadu za chrbtom. Dokonca je jasné, že tasenie zbrane z puzdra, ktoré je umiestnené na strane slabej ruky je rýchlejšie ako na strane silnej ruky. Údaje platia pre vnútorné puzdro.
Nie je sedenie ako sedenie. Je jasné, že ak máme zapnuté pásy, tak tasenie je oveľa pomalšie, ale len na strane, kde sa pás zapína. V každom prípade tasenie zozadu nie je bez výrazného pohybu (zdvihu zo sedadla) možný, a tak sme ho nezaradili do merania.
Kapsička na skryté nosenie zbrane
Okrem bežných puzdier na zbrane, množstvo strelcov, vrátane mňa nosí v rámci skrytého nosenia zbraň v tzv. kapsičke na zbraň. Jedná sa o príručnú tašku, taštičku alebo kapsičku povesenú na ramene alebo nesenú v ruke.
Jednoznačne sa potvrdilo, že puzdro by malo byť z pevného materiálu, nie univerzálne puzdro z mäkkej kože alebo látky, či filcu nakoľko pri tasení dochádza k rôznemu tlaku na puzdro a na zbraň v ňom uloženú. Často sa preto stáva, že poistné prvky zbrane alebo kolík vyhadzovača zásobníka sa stlačia tak, že sa vám pri tasení uvoľní zásobník alebo sa pohne (zmení svoju polohu) poistka a následne vás to ruší pred výstrelom. Z testu ďalej vyplynulo, že ak používate puzdro, malo by byť umiestnené v oblasti pása a nie vyššie alebo príliš nízko, nakoľko to spomaľujete vytasenie zbrane, čo sa prejaví hlavne pri zimnom oblečení.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Ako najvhodnejšie sa ukázalo umiestnenie zbrane v oblasti brucha, potom na strane slabej ruky a ako posledným na strane silnej ruky. V prípade, že používate rýchlo otváraciu kapsičku na nosenie zbrane, je jej využitie rýchle len pri stoji a ak je kapsička umiestnená vpredu pred telom. V prípade keď sedíte alebo máte kapsičku položenú mimo tela, ste oveľa pomalší ako keď máte zbraň u seba v puzdre.
Tasenie zbrane v rukaviciach je približne o 1,5 sekundy dlhšie ako bez nich. V prípade, že máte na puzdre poistku, čas na tasenie sa ešte viac predĺži. Musíte si však uvedomiť, že sa rapídne stráca presnosť zásahu, takže je dobré na to myslieť a tasenie a streľbu v rukaviciach treba nacvičiť.
Meraním a porovnávaním sa ukázalo, že je lepšie nosenie zbrane vo vnútornom puzdre v oblasti brucha. Vonkajšie puzdrá sú oveľa viac viditeľné a tasenie z nich je pri zimnom oblečení pomalšie. Je to spôsobené medzerou, ktorá je medzi puzdrom a telom. Táto medzera a smerovanie zbrane v puzdre paradoxne spôsobuje zachytávanie pažby zbrane o vnútornú časť bundy pri tasení a tým ho spomaľuje. Nevýhodou pri vnútorných puzdrach je pocit tlačenia zbrane na vaše telo, ale ten závisí od zvyku a veľkosti zbrane, ktorú nosíte.
Samozrejme, konečný výber puzdra je na vás a závisí od veľkosti a typu zbrane, akým spôsobom ju budete využívať a ako s ňou viete manipulovať. V tomto článku som sa snažil porovnať a pomerať čas rýchlosti tasenia z rôznych typov puzdier od rôznych výrobcov a vhodnosť ich umiestnenia na tele alebo mimo neho, pri rôznych polohách tela, v ktorých by ste zbraň na vlastnú obranu tasili.
Použitie zbrane na ochranu majetku
Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Každý kto nosí zbraň, by vo vlastnom záujme mal v mobile nosiť číslo na dobrého advokáta, ktorému môže v prípade problémov zavolať a poradiť sa. Opakujem dobrého advokáta, pretože na Slovensku je množstvo advokátov, ale tých ktorí sú dobrí v trestnom práve je ako šafránu. Zároveň je potrebné poznať a využívať svoje práva. Napr. každý obvinený má právo nevypovedať a tiež má právo tzv. odkladu prvého výsluchu. Teda ak ste napr. po čine predvedení na policajné oddelenie nemusíte vypovedať. Požiadate o odklad výsluchu s tým, že si chcete zvoliť obhajcu. A na tom treba trvať. Všetko čo na polícii podpisujete si treba dvakrát prečítať.
Ženy a zbrane
Aj na Slovensku sú ženy, ktoré vykonávajú povolanie osobnej ochrankyne. Osemhodinový pracovný čas je pre ne tabu. Pravidelné previerky, skúšky z kondície a práca so zbraňou sú samozrejmosťou. Jediné osobné ochrankyne na Slovensku: Jana (45), Petra (32) a Katarína (29). Hoci všetky tri dámy vykonávajú chlapské povolanie, od mužov majú poriadne ďaleko. Teda aspoň na prvý pohľad. Sú síce súčasťou mužského kolektívu, ale žiadne omyly, nedostatky či úľavy im nikto netoleruje.
Ak si niekto myslí, že dobrej fyzickej kondícii sa dievčatá učili až po príchode na Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, veľmi sa mýli. Kto chce uspieť, nesmie zaostávať a vo svojom vlastnom záujme musí na sebe pracovať aj vo voľnom čase. Povinné previerky počas roka totiž ukážu, čo sa vo vás skrýva, čím vynikáte, v čom máte rezervy. Aj so zbraňami vedia narábať tak šikovne ako s vareškou v kuchyni.
Všetko má svoju postupnosť, a preto aj miesto osobnej ochrankyne si treba zaslúžiť. Predchádza tomu niekoľkoročná prax na jednotlivých oddeleniach. „Čo sa týka osobnej ochrany, každý musí najprv absolvovať jej epizodickú časť. To znamená, že ochranca zabezpečí miesto, kam má chránená osoba alebo zahraničná delegácia prísť, a preveruje, či je všetko v poriadku. Až potom naši nadriadení posúdia, kedy je vhodný čas na to, aby nás pridelili k chránenej osobe,“ objasňuje Jana.
Je jasné, že ochrankyne musia presne vedieť, kedy majú byť v tesnej blízkosti chránenej osoby, kedy naopak nehrozí žiadne nebezpečenstvo a situáciu môžu sledovať z nenápadného rohu či kedy použiť v dave nátlak alebo zbraň. Ak sa snažíme zistiť bližšie podrobnosti, dostávame len stručnú odpoveď: „Dodržiavame nariadenia a predpisy, ktoré však nie sú určené pre verejnosť.“
Robiť tieň verejne činným osobám je náročné povolanie a na sto percent ho môžu vykonávať len tí, ktorí sú ochotní riskovať a obetovať svoj život pre cudzí. Poznajú vôbec strach? „Určite som sa niekedy aj bála, ale so strachom som do práce nikdy nešla. Najviac mi v pamäti utkvel zážitok z Libanonu, keď sme vystúpili z lietadla a na letisku nás už čakala obrovská kolóna džípov. Nastúpila som do auta medzi piatich hrozne vyzerajúcich a ešte aj ozbrojených Libanončanov so samopalmi. Vtedy som mala taký ženský strach,“ hovorí dnes už so smiechom Petra.
Dostali sa dámy aj do situácie, kde nešlo o fazuľky, ale o holý život? „Zbraň sme našťastie ešte nikdy nemuseli použiť. Ale spomínam si aj na okamihy, keď síce nešlo celkom o život, ale s pánom Dzurindom sme boli na výjazde na východnom Slovensku, kde Rómovia po ňom začali hádzať vajíčka. Museli sme sa pochytať za ruky a obkolesiť ho, aby sa mu neušlo,“ spomína Katarína.
Protivzdušná ochrana Slovenska a širšie súvislosti
Predovšetkým všetci poznáme základné fakty, že protivzdušná ochrana Slovenskej republiky sa skladá z dvoch častí, teda z leteckej a pozemnej protivzdušnej obrany. Obidva systémy, to znamená tak 14 bojových lietadiel MIG-29, ako aj protivzdušný systém S 300 boli odovzdané predchádzajúcou vládou na Ukrajinu. Rovnako tak bolo prisľúbené, že počas obdobia do zabezpečenia nového systému protivzdušnej ochrany Slovenskej republiky budú na Slovenskej republike systémy krajín Severoatlantickej aliancie, boli od šesť do dvanásť mesiacov, avšak posledný z nich, taliansky SAMP/T, odišiel v marci na stráženie samitu krajín G7 a hneď po ňom odišiel tiež na Ukrajinu.
Vláda Slovenskej republiky intenzívne rokuje s približne s tromi štátmi, štyrmi štátmi o novinkách. Najďalej sú rokovania s Izraelom, z ktorého pochádzajú dve ponuky, na systém protivzdušnej ochrany Barak a na systém protivzdušnej ochrany SPYDER. Ďalšie rokovania prebiehajú s výrobcami systému SAMP/T, to je taliansko-francúzske konzorcium, a so systémom NASAMS, čo je nórsko-americké konzorcium. A v každom prípade každý ten systém má vlastné, osobitné schopnosti. Pokiaľ systém Barak je postavený na raketách zem-vzduch, systém SPYDER je postavený na raketách vzduch-vzduch, ale aplikovaných do odpaľovacích zariadení pozemnej protivzdušnej ochrany.
Niečo podobné je systém NASAMS, ktorý odpaľuje rakety, ktoré aj my používame, alebo budeme mať vo výzbroji s prichádzajúcimi lietadlami F-16. A to isté platí aj pre SPYDER, ktorý odpaľuje vlastne rakety, ktoré sú inštalované alebo používané izraelskými silami na F-16, ale majú aplikáciu v zásade odpaľovania z pozemného, z pozemného zariadenia.
V prípade vojenských zákazok je omeškanie prakticky pravidlom a jediný nástroj, ktorý vláda môže mať, je vlastne finančná sankcia. Už v januári mali byť dodané prvé 8x8 obrnené vozidlá, neboli a nebudú dodané ani do leta a budú dodané až na jeseň, to je viac ako trištvrteročné meškanie. Pásové vozidlá majú prísť až v roku 2026, ale už dnes vieme, že meškanie je polročné, už takto...
Hlavnou témou a takým sloganom bolo odstrašenie. V podstate toto heslo je základnou doktrínou, ktorou pôsobí NATO. Naše sily a prostriedky a úlohy a energiu, ktorú vynakladá NATO, má byť natoľko odstrašujúca, že žiadny nepriateľ ktorejkoľvek z členských krajín nebude mať záujem napadnúť ktoréhokoľvek člena. Je to stratégia, ktorá funguje dlhé roky, k tomu sa pridáva občas stratégia jadrového odstrašenia, momentálne sa o nej veľa diskutuje, pretože Rusko presunulo časť jadrového arzenálu na, do Bieloruska, z tohto dôvodu je to tu diskusia. Viete, že Poľská republika sa prihlásila, že by chcela mať na svojom území jadrové zbrane. Toto sa nestretlo s úplným pochopením a ani my nie sme žiadni podporovatelia tohto úsilia.
A ďalej by som vlastne pokračoval s tými prioritami, ktoré Slovensko má v súvislosti s novým generálnym tajomníkom, a Slovensko prejavilo záujem o to, v čom je najsilnejšie, o ďalšie centrum excelentnosti. To sú strediská, ktorým udeľuje tento akredit... túto akreditáciu Severoatlantická aliancia. A je to mimoriadne prestížne, ale hlavne dôležité aj z pohľadu rozvoja hospodárstva. Prihlásili sme sa tentokrát o centrum excelentnosti pre takzvanú indirect artillery, čiže nepriame delostrelectvo. V našom prípade to nazveme správne, a to je systém húfnic, systém diaľkových mínometov alebo mínometov veľkokalibrových 120 milimetrov alebo, samozrejme, raketometov, ktoré boli v rámci proveniencie Slovenskej republiky často veľmi silným obchodným artiklom. A naďalej všetky typy ďalej vyvíjame a takéto centrum excelentnosti by sústredilo vlastne záujem jednotlivých členských krajín aj o ten vývoj, pretože hlavná strelnica by bola na Slovensku v priestoroch vojenského technického skúšobného ústavu, ktorá patrí medzi naozaj veľmi dobre vybavené v rámci európskeho formátu.
Rovnako tak je záujmom, aby nielen východné krídla, aj Slovenská republika mali vyššie zastúpenie v rámci jednotlivých poschodí manažmentu Severoatlantickej aliancie, pretože sa stále bavíme o tom, že musíme mať možnosť prenášať niektoré svoje názory aj do toho riadenia. Pretože historicky vieme, že Severoatlantická aliancia urobila niekoľko veľmi chybných rozhodnutí, ktoré rozhodne neprispeli k dobrému obrazu.