Tomáš Sklenárik sa narodil 13. októbra 1999 v Revúcej. Ako malého chlapca ho veľmi bavilo športovanie a vystriedal množstvo športov.
Začiatky v Biatlone
„Približne v jedenástich rokoch som začal robiť biatlon. V revúckom biatlonovom klube sme boli veľmi dobrá partia kamarátov. Spoločne sme sa veľmi ťahali vpred. Najväčším ťahačom bol, samozrejme, Radko Humeník (široký úsmev).“
Spočiatku nevedel dobre streľať, takže ho viac bavil beh, čo je u chlapcov skôr výnimkou. Prvú časť mládežníckej kariéry teda Tomáš strávil v klube Magnezit Revúca pod vedením dvojice trénerov Dušana a Milana Chrapánovcov.
Fanúšikovia biatlonu ho prvý raz mali možnosť zachytiť v sezóne 17/18, keď sa dostal na medzinárodnú scénu. Hneď upútal oveľa lepším behom ako jeho slovenskí rovesníci.
Vývoj a Zlepšovanie
Bolo to takto vždy? Vynikal vo svojom ročníku dlhodobo? „Práveže nie. Začiatky boli pre mňa veľmi ťažké, nebol som dobrý ani v behu ani v streľbe. Až ku koncu žiackej kategórie sa to začalo bežecky zlepšovať. Medzi kadetmi, ktorí už strieľajú s malorážkou, sa napriek dobrému fyzickému fondu pre zlú streľbu nevedel dostať do reprezentácie, teda keď sa na to pozrieme spätne, Tomáš je príkladom pre mladé nádeje, že aj keď im to ešte nejde dobre v 15-17 rokoch, stále je čas zlepšovať sa.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
Do reprezentácie sa dostal až v spomínanej zime 17/18, keď bol posledným rokom dorastenec. Už debutoval na juniorskom IBU pohári 35. miestom pri 132 štartujúcich, postupne naberal sebavedomie, a to vyvrcholilo na estónskych majstrovstvách sveta.
Mal tu veľmi dobrý strelecký týždeň a v štyroch štartoch v Otepää ani raz neopustil najlepšiu desiatku. Najprv vo vytrvalostných pretekoch s dvoma chybami skončil piaty, jeden výstrel ho delil od medaily, štyri nuly by znamenali jasné zlato. V šprinte zopakoval dve chyby a bolo z toho desiate miesto. V stíhačke sa o jednu priečku posunul.
Dokonca ešte aj v štafete s Hubačom a Ottingerom vybojovali 10. Tento šampionát vzbudil obrovské očakávania - že v mužskom biatlone máme asi talent desaťročia. Tieto skúsenosti mu naliali obrovské množstvo energie do ďalšej roboty.
„Veru, na moju prvú medzinárodnú sezónu spomínam veľmi dobre. Aj keď tam boli dobré výsledky, bolo tam aj veľa zlých, z ktorých som si zobral ponaučenie a skúsenosti.
Problémy a Prekážky
V ďalšich rokoch totiž prišlo veľké trápenie na strelnici. Prízrak trestných kôl sa akoby stále vracal a Tomáš ho nevedel prekonať. Začal jazdiť veľmi slabé výsledky a vôbec nevedel zúžitkovať to, že ak mu o niečo šlo, vedel sa vybičovať k vynikajúcemu bežeckému výkonu. No krúžil 3-8 trestných kôl na preteky. Prichádzala demotivácia a nepomohli mu ani zdravotné problémy, ktoré mu ubrali ešte aj z bežeckých síl.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Často striedal trénerov. V Podbrezovej bol pod Petrom Kazárom, neskôr prešiel do nového UMB Biathlon Teamu k Tomášovi Fuskovi. „Prestriedal som dosť veľa trénerov a od každého som si zobral niečo iné za čo im veľmi pekne ďakujem,“ vraví.
Návrat a Úspechy v Seniorskej Kategórii
Zlepšovať sa to začalo v záverečnej juniorskej sezóne 20/21, keď to už bol hop alebo trop. Potreboval výsledok. Nakopol sa veľmi dobrými výkonmi z IBU pohára v Osrblí, kde vzal dve 28. miesta, čo bolo medzi mužmi veľmi dobré. Prišiel až svetový šampionát v Obertilliachu. Na Slovensku však nemáme veľa talentov s takým potenciálom, a tak sa napriek absencii relevantnejšieho výsledku dostal do seniorskej reprezentácie a mal možnosť trénovať so skúsenejšími borcami, aby skúsil zabojovať o najvyššiu ligu - Svetový pohár.
Pod trénerom Lukášom Daubnerom sa v lete 2021 až zázračne strelecky zastabilizoval čoho výsledkom bolo tretie a štvrté miesto na letných MS v NMNM. To boli jeho posledné štarty medzi juniormi. To sa mu aj podarilo, na slovenské pomery až "náramne podarilo". Na nominačných pretekoch bol prekvapivo lepší ako Hasilla s Bartkom a dostal možnosť štartu hneď v prvých pretekoch SP. Debutoval v prvej polovici výsledkovej listiny neskutočným 55. miestom vo vytrvalostných pretekoch s bilanciou 1+0+0+0. Absolvoval až sedem kôl SP, čo je na debutovú sezónu pozoruhodné. Dostal sa tiež na OH do Pekingu, a to dokonca bezproblémovo pre dlhodobo lepšie výsledky ako skúsenejší Baloga s Hasillom, hoci v Číne sa nedostal cez 80. miesto.
K debutovému 55. miestu z Östersundu sa dostal ešte v Anterselve, kde tiež v najdlhších pretekoch bol 53. napriek štyrom chybám. Mal tu najnádejnejší beh zimy (67.). Nevyvaroval sa ešte viacerým výbuchom, no jeho celková strelecká úspešnosť 78 % bola fajn. V sezónach predtým sa pohyboval iba pri 65 %.
„S prvým rokom v SP som veľmi spokojný. Po tom, ako starší kolegovia z reprezentácie ukončili kariéry, bude to teraz na ňom. Ak pri biatlone vydrží dlhodobo, mal by byť prvým predstaviteľom novej generácie, ktorá bude chcieť niesť našu zástavu, hoci kým zložíme štafetu, bude to určite chvíľu trvať. Tomáš veľmi dobre vie, že ho čaká ešte veľmi veľa roboty. „Jasným cieľ pre túto sezónu je stabilizovať výkony a častejšie sa pohybovať okolo stíhačky. Samozrejme, že by som chcel získať aj nejaké body, ale to by bol taký bonus. Mal som, žiaľ, v lete menší úraz, čo ma na pár týždňov úplne odstavilo od tréningov, takže verím, že ma to až tak zásadne neovplyvní.
Prečítajte si tiež: Parametre vzduchovky Biatlon
Sezóna po Úraze a Budúcnosť
Aj keď mal v lete zdravotné komplikácie, začal v Kontiolahti parádne, keď si okamžite vylepšil svoje maximum 45. No to sa nestalo, pretože veľmi rýchlo ešte v decembri Tomášovo telo akoby vyplo a nevedel zo seba dostať potrebný výkon, ktorý sa na podujatiach Svetového pohára vyžaduje. Prežil tak totálne frustrujúcu zimu bez svetlých momentov a aj keď je jeho potenciál zjavný, nedokázal ho ukázať, a to výrazne nahlodáva psychiku športovca.
Veľkým pozitívom je, že vďaka mimoriadne vydarenej miešanej štafete v Otepää, kde spolu so Šimom a Fialkovými obsadil 6. miesto, sa mu podarilo získať angažmán na VŠC Dukla, a tak nemusí doslova zápasiť o živobytie. Môže sa teda sústrediť na tréningy a šport.
Zaujímavosťou je, že Tomáš má aj brata Markusa, ktorý je o sedem a pol roka mladší, teda túto zimu ho prvý raz uvidíme už medzi dorastencami, hoci mladšími, teda na medzinárodných pretekoch ešte súťažiť nebude. Rovnako pôsobí na trati veľmi živo a rýchlo. Vzor má jasný. „Je strašne rýchly, takže pozor na neho! (smiech) Netrénujeme spolu, keďže som stále preč, ale určite by som to s ním na nejakom rýchlom tréningu nemal zadarmo. Určite má na to, aby sa dostal do SP, a ak by sme súťažili spolu, bolo by to úžasné.
tags: #biatlon #cyklistika #beh