Svetový šampionát v ľadovom hokeji sa tento rok koná od 9. do 25. mája. Konkrétnymi dejiskami sú Avicii Arena, v ktorej prebiehali zápasy skupiny A, či Jyske Bank Boxen v Herningu, kde pôsobili mužstvá zo skupiny B.
Favoritom na prvenstvo bola Kanada, za ktorú hrajú viaceré hviezdy NHL, a napokon aj rolu potvrdila.
Nominácia Kanady na MS v hokeji 2025
Kanadu na šampionáte povedie Dean Evason, ktorý je hlavným trénerom Columbusu Blue Jackets. "Javorové listy" zatiaľ nezverejnili celú súpisku, no už teraz figuruje v tíme viacero hviezdnych hráčov.
Kapitánom bude legendárny Sidney Crosby a najväčšia produktivita sa očakáva od Nathana MacKinnona, ktorý má za Colorado Avalanche pravidelne viac než 100 bodov za sezónu. Zvučným menom je tiež brankár Marc-André Fleury, pre ktorého to bude prvý a zároveň posledný svetový šampionát, keďže po ňom ukončí kariéru. Pozornosť púta aj jednotka vlaňajšieho NHL draftu Macklin Celebrini.
Zostava Kanady na MS 2025
- Brankári:
- #50 Jordan Binnington St. Louis Blues (NHL)
- #31 Dylan Garand Hartford Wolf Pack (AHL)
- #29 Marc-André Fleury Minnesota Wild (NHL)
- Obrancovia:
- #6 Travis Sanheim Philadelphia Flyers (NHL)
- #8 Noah Dobson New York Islanders (NHL)
- #41 Ryker Evans Seattle Kraken (NHL)
- #52 MacKenzie Weegar Calgary Flames (NHL)
- #62 Brandon Montour Seattle Kraken (NHL)
- #7 Mike Matheson Montreal Canadiens (NHL)
- #46 Jared Spurgeon Minnesota Wild (NHL)
- Útočníci:
- #96 Macklin Celebrini San Jose Sharks (NHL)
- #11 Travis Konecny Philadelphia Flyers (NHL)
- #14 Bo Horvat New York Islanders (NHL)
- #19 Adam Fantilli Columbus Blue Jackets (NHL)
- #24 Phillip Danault Los Angeles Kings (NHL)
- #27 Barrett Hayton Utah Hockey Club (NHL)
- #9 Nathan MacKinnon Colorado Avalanche (NHL)
- #17 Will Cuylle New York Rangers (NHL)
- #71 Tyson Foerster Philadelphia Flyers (NHL)
- #87 Sidney Crosby (C) Pittsburgh Penguins (NHL)
- #90 Ryan O'Reilly Nashville Predators (NHL)
- #94 Porter Martone Brampton Steelheads (OHL)
- #91 Kent Johnson Columbus Blue Jackets (NHL)
- #10 Brayden Schenn St. Louis Blues (NHL)
Príprava a očakávania
Stalo sa samozrejmosťou, že v prvej alebo druhej sezóne po ZOH umožní exekutíva IBU organizovať preteky Svetového pohára v zámorí. Kanada a Spojené štáty americké majú pretekárov na špičkovej úrovni, pravidelne sú okolo 10-15. miesta v rebríčku národov.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
V prvom rade, s cestovaním lietadlom sa mi spája riziko faktu, že moja batožina skončí na opačnom konci sveta ako ja. Pre športovca je to z môjho pohľadu absolútne nemožné. Lyžiarky a aj iný materiál väčšieho objemu sme pribaľovali do vakov k lyžiam, alebo servisákom a trénerom do bední s voskami.
V prípade Ruska bolo cestovanie poväčšine vyriešené „charterovými“ letmi a nadváhu nejako extra neriešili, no do Kanady a USA to také jednoduché nebolo. Samozrejme, pretekári, ktorí bojovali o popredné priečky v celkovom hodnotení svetového pohára, si po body bez námietok pricestovali.
Po prvýkrát som bola v Kanade v roku 2010, ako účastníčka ZOH. No na SP vo februári roku 2016 sme cestovali len pár dní pred štartom pretekov a časovému posunu sme sa prispôsobili možno tak v posledný deň. To je aj prípad aktuálnej sezóny, keď sa z Osla okamžite cestovalo do Soldier Hollow s osemhodinovým posunom a súťazilo len po troch dňoch v zámorí.
V Canmore je na hodinkách o osem hodín menej ako u nás a s Naty sme sa bežne budili ráno o tretej hodine vyspaté. Naše biologické hodiny absolútne nerešpektovali miestny čas. Našťastie, televízia uprednostňuje európskeho diváka a štarty pretekov boli načasované na ráno miestneho času a vo večerných hodinách stredoeurópskeho času.
Vôbec, úroveň organizácie pretekov v Amerike a Kanade je slabšia. Niet sa čo čudovať, veď biatlon má v týchto končinách len chabú históriu a čo je ešte významnejšie, v popularite športov sa umiestňuje až na chvoste.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Už táto, približne hodinová cesta vo mne vyvolávala emócie. Asi 30 km od Canmore s nachádza národný park Banff, svojou rozlohou najväčší v Kanade a jeden z najrozsiahlejších vo svete.
Navštívili sme aj indiánske múzeum a prešli sme sa turistickým chodníkom. Už ich lukratívna poloha, uprostred hôr, je silným lákadlom pre turistov.
Príroda v Canmore je nádherná. Areál sa rozdeľuje na dve časti. Jedna prislúcha bežeckému lyžovaniu a tá druhá, biatlonová, má pochopiteľne strelnicu.
Na bežkách sme sa na tréningu vybrali aj do odľahlejších miest od štadióna, no vždy len tak, aby sme sa vedeli vrátiť. Problém vedela urobiť veterná strelnica, ale nebolo to nič katastrofálne.
Zaujímavé bolo, že sme v Canmore stretli viac slovenských a českých fanúšikov, ako v niektorých bližších strediskách. Veľkým potešením sa netajila ani vtedajšia starostka, ktorá sa prihovárala počas večerného otváracieho ceremoniálu. Privítali nás pod holým nebom, na zamrznutom jazere, kde okrem iného, samozrejme nemohol chýbať indiánsky tanec.
Prečítajte si tiež: Parametre vzduchovky Biatlon
Canmore je naozaj veľmi príjemné stredisko s familiárnou atmosférou. Z Canmore sme sa po týždni presúvali do amerického strediska Presque Isle v štáte Maine.
Naše sklamanie ešte umocnila neistá informácia, že tá búrka do nasledujúceho dňa vôbec nemusí ustať a teda lietadlo nemusí vzlietnuť ani nasledujúci deň. Boli sme tri výpravy uväznené v Toronte na letisku, asi 1300 km od našej ďalšej zastávky.
Viezol nás šofér, ako sme sa neskôr dozvedeli, pôvodom z Jamajky, ktorý mal na túto cestu vyhradených najviac 15 hodín. Šofér viedol autobus celú noc, len s minimálnymi nevyhnutnými prestávkami, pretože nikto ani len netušil, koľko sa zdržíme na hraniciach. V momente, keď začal autobus kľučkovať a prechádzal cez krajnicu, začali sa chlapi pri ňom striedať a rozhovorom ho udržovali v bdelom stave.
Ceremónia s kontrolou všetkých ľudí a zbraní nám zabrala asi dve hodiny, ale pravdu povediac, nebolo to až tak hrozné ako som si predstavovala. A Maťo ju ozaj vytiahol! Bol to moment, ktorý nás všetkých náramne pobavil a aj v absolútne nekomfortnej situácii pozdvihol náladu. Ak ste mali chuť na lístok kapusty, stačilo zájsť na izbu k Maťovi.
Svetový pohár v americkom stredisku už nebol ani zďaleka taký pekný ako v Canmore, ale o tom možno nabudúce, ak by sa tam svetový biatlon ešte vrátil.