História biatlonu na svetovej úrovni siaha do dávnej minulosti. Jeho prvopočiatky je potrebné hľadať už v lovectve a vojenčine, pretože pri týchto činnostiach dochádzalo ku spojeniu strieľania a kvalitnej fyzickej záťaže.
Prvé zaznamenané „biatlonové preteky“ boli organizované Spoločnosťou bežeckého lyžovania blízko švédsko-nórskych hraníc v roku 1767. Prvý známy lyžiarsky klub na svete Trysil Rifle an Ski Club bol založený v roku 1861 v Nórsku a podporoval bežecké lyžovanie spojené so streľbou. Ich hlavnou úlohou bolo pochopiteľne cvičiť armádu, keďže vojaci na lyžiach neboli v severských krajinách ničím výnimočným.
Postupne sa to však vyvíjalo smerom k športu. Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka. V tom čase bola iba predstavená ako ukážkový šport, nerobili ju masy. Po druhej svetovej vojne ale boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre silné protivojnové cítenie, ktoré zbrane symbolizovali.
Oficiálny vznik a zaradenie na ZOH
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Samotný vznik nepriamo nadväzoval na spomínané preteky vojenských lyžiarskych hliadok, ktoré sa konali už od začiatku 20. storočia.
Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov. Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley. Zaujímavosťou je, že takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie.
Prečítajte si tiež: Výsledky štafety žien
Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži. Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky. Terčov bolo päť, ale nie vedľa seba v horizontálnej polohe, ale jeden v strede a nad ním aj pod ním ďalšie dva (stačí si predstaviť hernú kocku a na nej hodené číslo päť). Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami. Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander.
Vývoj disciplín a pravidiel
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Zároveň došlo aj k úprave pravidiel. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov.
Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Prvým víťazom v novej, dvakrát rýchlejšej, disciplíne sa v rámci Majstrovstiev sveta v bieloruskom Minsku (vtedy súčasť ZSSR) stal fínsky reprezentant Juhani Suutarinen. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH. Zvíťazil nemecký reprezentant Frank Ullrich. Na stupni víťazov ho doplnili Vladimir Alikin a Anatolij Aljabjev zo Sovietskeho zväzu.
V Lake Placid sa už strieľalo s novým druhom zbrane. V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978.
Ženský biatlon
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov.
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
Prvou majsterkou sveta sa vo vytrvalostných pretekoch na 10 km stala Venera Černišova, druhá bola Ľudmila Zabolotnaja a tretia Tatiana Brilinová. Všetky zo Sovietskeho zväzu. Víťazka vytrvalostných pretekov opanovala aj šprint. Tretiu zlatú medailu si na krk na svetovom šampionáte zavesila v štafete žien. V tom čase v nej nesúťažili štyri pretekárky, ale len tri. O rok neskôr bola na MS výborná aj Slovenka Alena Fusková, ktorá vo švajčiarskom Egg am Etzel obsadila 4. miesto vo vytrvalostných a 5. miesto v rýchlostných pretekoch. Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi.
IBU a nové disciplíny
O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Prvým mužským víťazom sa stal Rus Viktor Majgourov, v ženskej kategórií vyhrala legendárna Magdalena Forsbergová zo Švédska.
Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002. Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu.
Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína. Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Zvláštnosťou bolo, že sa nejazdili vrámci klasických MS v Hochfilzene, ale ako záverečná disciplína celého ročníka Svetového pohára v stredisku za Uralom. Prvé zlaté medaily si vybojovalo domáce kvarteto Olga Pileva, Svetlana Išmuratovová, Ivan Čerezov a Nikolaj Krugľov. Vtedy ešte viaceré popredné krajiny štartovali v dvoch partiách, čo bolo onedlho zrušené. Doteraz jedinými olympijskými víťazmi v zmiešanej štafete sú Nóri.
Významné osobnosti biatlonu
Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Prekonal tak svojho krajana a bežca na lyžiach Bjorna Dahlieho, ktorý tiež získal osem zlatých „placiek“, ale v celkovej bilancii sa zastavil na čísle dvanásť. Na OH v japonskom Nagane sa cesta jedného skončila a druhého začala. Dodajme, že členom striebornej naganskej štafety bol aj Oleho starší brat Dag Björndalen.
Deväť medailí, ale iba dve zlaté nazbierala Nemka Ushi Dislová. Tretím najlepším je Johannes Thingnes Bö s piatimi zlatými a ešte troma iného lesku. Osem medailí, z toho štyri zlaté, majú vo vitríne Nemci Ricco Gross, Sven Fischer aj Emil Hegle Svendsen. Slovenska Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12. V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko (55), ktoré po OH v Pekingu 2022 predbehlo dlho vedúce Nemecko.
Treba ale povedať, že to si iba od Albertville 1992 vybojovalo neuveriteľných 54 olympijských medailí. Vyšiel im najmä Turín 2006, kde z desiatich disciplín ostali bez medaily iba v ženskom šprinte. K superdominancii musíme prirátať aj 16 kovov, ktoré pred tým získali chlapi zo Západného i Východného Nemecka. Francúzsku patrí tretia pozícia s 30 plackami.
Slovenské úspechy v biatlone
Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt. Ol. Kráľ biatlonu z Nórska ovládol aj historické štatistiky majstrovstiev sveta. Získal 26 individuálnych medailí, z toho jedenásť zlatých. Spolu so štafetami 45 cenných kovov. Všetko odštartoval 2. februára 1997 v Osrblí bronzom zo stíhacích pretekov.
Zatiaľ čo jeho legendárny súper, mimochodom rovesník, Raphael Poirée sa na OH trápil a získal iba jedinú individuálnu medailu, zo svetových šampionátov si odniesol štrnásť, z toho polovicu zlatých. No neskôr ho predstihol jeho krajan Martin Fourcade, ktorý získal jedenásť zlatých a spolu 18 medailí. No a napokon všetkých prekonal Johannes Thingnes Bö, ktorý si zapísal 12 zlatých.
Ženám so šiestimi individuálnymi zlatými medailami kraľuje Magdalena Neuner, ktorej sa vyrovnali velikánky svojej doby Magdalena Forsberg a manželka Raphaela Liv Grete Poirée. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu. Na Kontiolahti 1999 zasa dobre spomína Martina Halinárová, ktorá má doma striebro zo stíhacích pretekov.
Ole Einar Björndalen a Magdalena Forsberg dlho viedli historickú štatistiku celkových triumfov vo Svetovom pohári. Získali šesť veľkých krištáľových glóbusov. No napokon ich neuveriteľnou šnúrou siedmych triumfov po sebe predstihol Martin Fourcade. U žien je ale pozícia Forsbergovej, zdá sa, zabetónovaná. Žiadna pretekárka nemá viac ako tri triumfy. Zaujímavosťou je, že pre Československo tak trochu revolučnú sezónu 1989/90 vyhrala Jiřina Pelcová-Adamičková. Nezískala však žiadnu individuálnu medailu z OH ani MS.
Pri počte víťazstiev vo Svetovom pohári nikoho neprekvapí prvá pozícia Oleho Einara Björndalena, ktorý zaznamenal až 95 triumfov. Žiaden biatlonista histórie dlho nedosiahol ani polovicu, až to prekonal Martin Fourcade so 83 vavrínmi. A v priebehu sezóny 23/24 už Francúza prekonal Johannes Thingnes Bö s číslom 85.
Zo Sloveniek sa podarilo až neuveriteľných osemnásťkrát spolu na OH, MS a SP zvíťaziť Nasti Kuzminovej (10x šprint, 5x stíhačka, 3x masák, z toho 6x Oslo, 2x Oberhof, 2x Hochfilzen, 1x Vancouver, 1x Anterselva, 1x Soči, 1x Annecy, 1x Pjongčang, 1x NMNM, 1x Ruhpolding a 1x Östersund). Martine Halinárovej svedčali vytrvalostné preteky v Östersunde 1993 a Lahti 1995. Zabudnúť nemôžeme ani na šprint Soni Mihokovej v Hochfilzene 1996.
Dekorovanie na stupni víťazov zažili Slováci celkovo (OH+MS+SP) 60-krát (38x Kuzminová, 9x P.
Ruhpolding
Nemecko sa môže pochváliť hneď dvoma miestami, v ktorých sa koná Svetový pohár v biatlone. Po Oberhofe teda ešte na chvíľu ostaneme v najväčšej európskej ekonomike. Tým šťastným mestom je tento raz Ruhpolding. Bavorské mestečko má 6300 obyvateľov a leží 30 kilometrov od rakúskeho Salzburgu. No a keď pridáme ďalších 60, dostaneme sa až do Mníchova. Južne o mesta, ktoré vlastne tvoria viaceré osady čosi ako u nás lazy či kopanice, nájdeme takzvané Bavorské more. Je to jazero Chiemsee. To vzniklo ešte počas poslednej doby ľadovej asi pred 10-tisíc rokmi. V rokoch "posledných" ale vysychá. Ale späť k mestu. Prvá zmienka o ňom pochádza už z roku 1193.
Ak nerátame biatlonový štadión, dominantou mesta je kostol svätého Georga pochádzajúci zo začiatku 18. storočia, v ktorom nájdeme románsku madonu z 12. storočia. Jej autor, žiaľ, nie je známy. Zažiť miestni odporúčajú aj prechádzku po historickom centre, a to najmä v zime. Romantika vraj dýcha z každého kúta domu, z každého okna alebo dlaždice. Mesto tiež žije svojimi tradíciami. Nie je to len pojem, ale skutočne zvyky svojich predkov pestujú. Zaujímavý je miestny dialekt, ale aj krásne kroje, ktoré si každý vie predstaviť hlavne vďaka pivnému festivalu organizovanom v Bavorsku v októbri. Do tretice spomenieme pohostinnosť. Každý návštevník mesta je akoby jeho súčasťou. Stáva sa z neho priateľ a každý sa sem veľmi rád vracia. Aspoň tak to tvrdia domáci. Možno majú na to vplyv aj miestne kúpele.
Ak však nie ste vyznávači kúpeľov, ale športu, Ruhpolding je to pravé miesto. Celá ekonomika je postavená na výnosoch z turistického ruchu a na peniazoch, ktoré tu utratia športoví fanúšikovia. A tí si majú z čoho vyberať. Okrem biatlonu tu má skvelé zázemie aj lyžovanie, horské bicykle, streľba či rybárstvo. Pochopiteľné sú aj mnohé turistické chodníky. Z lovu rýb je zaujímavé hlavne muškárenie. Ide o športový spôsob lovu, pri ktorom sa návnada - umelá muška nahadzuje pomocou muškárskej šnúry a prútu priamo miesta lovu.
Ruhpolding je ďalším významným športoviskom v Nemecku, kde sa sústredí viacero zimných športov. Areál je situovaný na juhu krajiny v bavorských Alpách, takmer na hranici s Rakúskom. Svetový pohár sem prvý raz zavítal v roku 1978 a postupne sa stal najnavštevovanejším miestom v histórii, odohralo sa tu až 32 kôl. V sezóne 1979 zavítala do Ruhpoldingu svetová špička na majstrovstvá sveta, areál bol dejiskom svetového šampionátu dovedna štyrikrát. Biatlonová aréna pred každým šampionátom prešla potrebnou modernizáciou. Tri razy sa tu odohrali aj juniorské majstrovstvá sveta.
Hlavným znakom lyžiarskej trate je stúpanie Zirmberg, ktoré pretekári absolvujú z každej strany a ktoré vytvára jeden z najťažších profilov vo svetovom pohári. Jeho umiestnenie pred strelnicou môže rozhodovať preteky. Zirmberg je obľúbeným miestom fanúšikov, ktorí tu vytvárajú výbornú náladu. Svetový šampionát v roku 1979 úplne ovládli domáci jazdci, ktorí vyhrali obidve individuálne disciplíny a najrýchlejší boli aj v štafete. Na MS v roku 1985 boli najlepšie pripravení ruskí borci, z domácich mal najlepšiu formu Frank-Peter Roetsch, ktorý vybojoval jednu zlatú a dve strieborné medaily. Aj na ďalšom šampionáte v roku 1996 zažiarili ruskí biatlonisti, nemeckých priaznivcov potešili len štafety, kde ženy získali najcennejší kov a muži vybojovali strieborné medaily. Posledné MS v sezóne 2012 dopadli pre organizujúcu krajinu oveľa lepšie, Magdalena Neunerová získala dve zlaté medaily, tú druhú vybojovala v ženskej štafete.
Nemeckým pretekárom sa na tejto trati darí aj vo svetovom pohári, pravidelne tu získavajú cenné kovy. V minulom roku ovládol preteky s hromadným štartom Simon Schempp, v sezóne 2014 tu zase úradovala ženská štafeta. Práve v tejto disciplíne dosiahli v Ruhpoldingu najlepší výsledok slovenské pretekárky, v rokoch 1999-2000 vybojovali v štafete štvrté a šieste miesto. Individuálne sa tu presadili hneď štyri Slovenky - Anna Murínová, Anastasia Kuzminová, Jana Gereková aj Paulína Fialková tu dokázali vybojovať umiestnenia v Top 6.
Matiaško bodoval v Ruhpoldingu
Neuveriteľne suveréne zvíťazil v rýchlostných pretekoch Svetového pohára biatlonistov na 10 km fenomenálny Nór Ole Einar Björndalen. Druhý, jeho krajan Halvard Hanevold zaostal o vyše pol minúty. V nedeľu si prvenstvo zopakoval a dosiahol jubilejný 70. trium v kariére, siedmy v sezóne pri deviatom štarte. U žien vyhrala Švédka Anna Carin Olofssonová, pre ktorú víťazstvo a zisk 50 b znamenali zisk žltého dresu líderky v SP.
V sobotu dosiahol najlepší výsledok v sezóne Slovák Marek Matiaško. Strieľal bezchybne, so stratou 1:45,5 min obsadil 28. miesto a pripísal si prvé 3 body. V nedeľu na 15 km Björndalen zvíťazil systémom štart - cieľ. Všetky štyri strelecké položky zvládol bez jediného zaváhania a pridal tradične skvelý bežecký výkon. Olympijská víťazka z Turína v pretekoch s hromadným štartom Švédka Anna Karin Olofssonová zvládla 12,5 km trať so štyrmi streleckými položkami za 44:32,0 min a na ceste za druhým prvenstvom v SP v sezóne a ôsmym v kariére ju nezastavili ani štyri trestné 150 m dlhé okruhy, ktoré absolvovala za nepresnú streľbu (po jednom po každej položke).
Sympatická útla Škandinávka (159 cm / 54 kg) sa tak dostala na čelo SP a v Pojkljuke bude štartovať v žltom drese. Obrovskú smolu mala vychádzajúca hviezda biatlonu, 19-ročná Nemka Magdalena Neunerová. Až do poslednej streleckej položky bola vo vedúcej skupinke, potom netrafila ani jeden terč, musela odbehnúť 5 trestných okruhov a prepadla sa na 15. miesto.
Výsledky zo SP v Ruhpoldingu
Sobota:
- Björndalen 23:34,9 min. (0 tr. kruhov)
- Hanevold (Nór.) +37,2 s (0)
- Svensen (Nór.) +41,7 (1)
Nedeľa, muži:
- Björndalen 40:58,1 min (0)
- Svensen +47,7 s (1)
- Sumann (Rak.) +49,4 (1)
Ženy:
- Olofssonová 44:32,0 min (4)
- Wilhelmová (Nem.) +20,0 (3)
- Grubbenová (Nór.) +37,3 (1)
tags: #biatlon #muzi #ruhpolding