Zimné olympijské hry (tiež zimná olympiáda, skrátene ZOH) sú jednou z najdôležitejších zimných športových udalostí.
Začiatky Zimných Olympijských Hier
Prvé zimné olympijské hry sa konali vo francúzskom mestečku Chamonix. Športové výpravy zo 16 krajín sveta pricestovali koncom januára 1924 do malého francúzskeho mestečka Chamonix, aby ukázali, že aj zimné športy si zaslúžia obdiv.
Muži, ale aj ženy v zástupe za svojimi vlajkonosičmi kráčali cez celé mestečko pred zrakmi tisícky divákov. Písal sa 25. január 1924. Uplynulo sto rokov od začatia Medzinárodného týždňa zimných športov, neskôr známeho ako prvé zimné olympijské hry.
Ešte v decembri 1923 sa organizátori tešili z tuhej zimy a dostatočnej vrstvy snehu. No približne týždeň pred otvorením podujatia sa výrazne oteplilo, čo spôsobilo náhly odmäk a hmlu. Napokon oteplenie vystriedali nízke teploty s novou vrstvou snehu a slnečnými lúčmi. Medzinárodný týždeň zimných športov sa mohol začať bez väčších problémov.
Do Chamonix prišlo oficiálne 16 národných olympijských výprav, takmer tri stovky športovcov (niektorí z nich v ukážkových športoch), z toho 13 športovkýň.
Prečítajte si tiež: OH: história biatlonu
Počas obnovovacieho procesu olympijských hier sa v roku 1894 začala aj nová tradícia v podobe pravidelnej organizácie olympijských kongresov. Na nich zástupcovia olympijského a športového hnutia riešili aktuálne technické, ale aj spoločenské otázky, ktoré sa priamo dotýkali olympijských hier a športu.
Vypuknutím prvej svetovej vojny sa pravidelná organizácia olympijských kongresov prerušila až do roku 1921. V prvých rokoch po ukončení vojny sa olympijské hnutie dostalo do krízy spôsobenej nielen geopolitickými zmenami, ale aj technickými či organizačnými výzvami v športe.
Preto sa požadoval nevyhnutný návrat k tradícii olympijských kongresov - platforme priamo určenej na diskusiu o aktuálnych problémoch a snahu o ich vyriešenie. Po sedemročnej pauze sa olympijský kongres uskutočnil v roku 1921 vo švajčiarskom Lausanne.
Na kongrese sa rozhodlo o najbližších olympijských hrách, resp. dvoch olympiádach a hostiteľských mestách. Delegáti prijali Olympijskú chartu ako základný a zároveň dôležitý právny dokument medzinárodného olympijského hnutia.
V rámci kongresu sa uskutočnili konferencie týkajúce sa jazdeckých hier a alpinizmu, čiže horolezectva. No predtým sa uskutočnila jedna zásadná konferencia o zimných športoch, ktorá zmenila budúcnosť olympijských hier.
Prečítajte si tiež: Počet pretekárov v biatlone
Olympijské hry v zime?
Okolo roku 1921 zimné športy neboli žiadnou novinkou. Do prvej svetovej vojny sa spoločnosť zaujímala o korčuľovanie, lyžovanie, sánkovanie a i. V mnohých krajinách s ideálnou klímou sa zimné športy rozšírili aj do amatérskej súťažnej sféry.
V roku 1911 na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Budapešti Taliani navrhli zorganizovanie samostatných zimných olympijských hier. No olympijský výbor na čele s Pierrom de Coubertinom si v tom čase ešte nedokázal predstaviť organizáciu zimných hier najmä po technickej stránke.
Navyše prevládala myšlienka neoddeliteľnosti športov. Preto zavedenie zimných športov do kolotoča olympijských hier v letných mesiacoch nebolo reálne. Dva zimné športy - krasokorčuľovanie a ľadový hokej - sa predsa len do programu olympijských hier dostali už pred vznikom samostatnej zimnej edície. Krasokorčuľovanie v rokoch 1908 a 1920 a hokej v roku 1920. Československá reprezentácia získala na turnaji bronz.
Zástancovia samostatných zimných olympijských hier zároveň narazili na nesúhlas zo strany Švédov a Nórov. Švédi od roku 1901 pravidelne organizovali pre škandinávske krajiny Severské hry, ktoré mali olympijský formát. Nóri zas od roku 1892 pravidelne organizovali lyžiarske súťaže v multišportovom stredisku Holmenkollen nad Oslom, zimné olympijské hry teda neboli v ich záujme.
Otázka zimných olympijských hier sa dostala opäť na pretras až v Lausanne. Po dvoch dňoch rokovaní v pomerne dusnej atmosfére oficiálne padol súhlasný verdikt o zorganizovaní týždňa zimných športov.
Prečítajte si tiež: Olympijský biatlon: Počet pretekárov a formát súťaže
Delegáti určili rok 1924 a francúzske mestečko Chamonix ako dejisko Medzinárodného týždňa zimných športov. Aj keď sa týždeň zimných športov uskutočnil pod patronátom Medzinárodného olympijského výboru, hry neboli súčasťou opakujúcich sa olympijských hier.
Finálny verdikt konferencie sa nestretol s pochopením zo strany Škandinávcov. Avšak tí pomerne rýchlo zmenili svoje odmietavé stanovisko. Za zmenou stanoviska stála osobnosť v podobe Pierra de Coubertina, ktorý Škandinávcov podpichol slovami: „Neobanujete, získate väčšinu medailí.“
Ďalšie míľniky v histórii ZOH
- II. ZOH St. Moritz 1928 - Bronzovú medailu získal skokan na lyžiach Rudolf Burkert.
- III. ZOH - Lake Placid 1932 - V hokeji súťažili len 4 štáty - Poľsko, Nemecko, Kanada, USA.
- V. zimné olympijské hry - St. Moritz 1948 - Nemecko a Japonsko ako krajiny, ktoré rozpútali 2. svetovú vojnu, neboli na túto olympiádu pripustené.
- VII. Prvý raz boli hry vysielané v televízii.
- VIII.Slávny Walt Disney režíroval otvárací ceremoniál.
- X. zimné olympijské hry - Grenoble 1968 - Premiéru mali dopingové kontroly. Rovnako bol prvýkrát v histórii použitý maskot hier, aj keď len neoficiálne.
Do roku 1992 sa ZOH konali v tom istom roku, ako letné olympijské hry. Od roku 1994 sa konajú v polovici obdobia medzi LOH.
Zimné olympijské hry 2022 v čínskom Pekingu majú poradové číslo 24. V rokoch 1940 (Sapporo) a 1944 (Cortina d'Ampezzo) sa hry nekonali pre druhú svetovú vojnu.
Zoznam športov na zimnej olympiáde: Biatlon, bobovanie, skeleton, curling, ľadový hokej, sánkovanie, krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie, šortrek, zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, akrobatické lyžovanie, severská kombinácia, skoky na lyžiach a snoubording.
Biatlon na ZOH a Slovensko
Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Bolo tomu tak aj pred vstupom Nasti Kuzminovej na scénu, ktorá tento fakt povýšila na ešte vyššiu úroveň.
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol dnešný názov, ale ľudia ho poznali ako Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon bol pomenovaný ako Dukelské preteky brannej zdatnosti. Novému druhu športu podľahli masy ľudí a stal sa okamžite veľmi obľúbeným.
Prvé úspechy slovenských biatlonistov je potrebné hľadať ešte v ére Československa. Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. Okrem neho sme na OH mali aj Františka Chádeka. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková.
Vďaka výsledkom Petra Zelinku a Aleny Fuskovej sa začal biatlon rozvíjať na Slovensku aj po vzniku samostatnej krajiny. Slovenská biatlonová reprezentácia začala písať svoju históriu na Svetovom pohári v Pokljuke v decembri 1992, keď Slovensko získalo výnimku ako samostatná krajina.
Od tohto podujatia sa do povedomia slovenských fanúšikov biatlonu zapísali najmä tri mená - Martina Jašicová (Schwarzbacherová-Halinárová), Soňa Mihoková a Anna Murínová. K ním neodmysliteľne patria aj nezabudnuteľné trénerské postavy Juraj Sanitra, Peter Zelinka a Roman Schwarzbacher.
Raketový vstup na scénu Svetového pohára mala najmä Jašicová, ktorá už v devätnástich rokoch vyhrala vytrvalostné preteky v Östersunde 11. marca 1993 tesne pred Nathalie Santerovou, neskoršou manželkou Oleho Einara Bjorndalena.
Samostatný slovenský biatlon si vybudoval rešpekt aj na medzinárodnom poli. V oblasti športovej diplomacie či organizovania medzinárodných podujatí si počas svojej existencie našiel svoje miesto areál v Osrblí a dodnes je veľmi dôležitým prvkom vývoja nášho biatlonu.
Do olympijskej histórie sa Slovensko vpísalo veľkými písmenami. V každej zo šiestich zimných olympiád sme zaznamenali minimálne jeden individuálny výsledok v Top 10. O tom, že už od začiatku sa veľké nádeje vkladali práve do biatlonu, svedčí aj fakt, že Martina Jašicová spolu s hokejistom Petrom Šťastným skladala za celú slovenskú výpravu olympijský sľub pred odchodom na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri.
Pre slovenský biatlon boli prvými medailovými zimnými olympijskými hrami tie v kanadskom Vancouveri. Anastasia Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí z tejto olympiády skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Pokračovaním týchto úspechov boli ZOH v ruskom Soči v roku 2014, kde medailu pre Slovensko a VŠC DUKLA získala opäť Anastasia Kuzmina, ktorá obhájila svoje víťazstvo v rýchlostných pretekoch. Veľmi dobré umiestnenie dosiahla aj MIX štafeta v zložení Kuzminová, Gereková, Hurajt, Kazár, ktorá po sérii dopingových škandálov obsadila 4. miesto.
Doteraz najúspešnejšími ZOH sa pre Slovensko stali hry v roku 2018, ktoré sa konali v kórejskom Pyeong Chang, kde Anastasia Kuzmina vybojovala znovu medaily. Tentokrát až tri, a to striebro v stíhacích pretekoch, striebro vo vytrvalostných pretekoch a zlato v pretekoch s hromadným štartom, čím sa stala najúspešnejšou slovenskou olympioničkou v histórii.
Medzi ďalšie výrazné úspechy našich biatlonistov na tejto olympiáde patrí tiež 5. miesto Paulíny Fialkovej vo vytrvalostných pretekoch, a rovnako 5. miesto ženskej biatlonovej štafety (P. Fialková, A. Kuzmina, T. Poliaková, I. Fialková). Paulína Fialková zaznamenala aj skvelé 11. miesto v rýchlostných pretekoch. Z mužov sa najlepšie umiestnil Matej Kazár na 22. mieste v rýchlostných pretekoch a Martin Otčenáš na 27. mieste v stíhacích pretekoch.
Prehľad úspechov
Nasledujúca tabuľka zobrazuje umiestnenia Slovenska v celkovom hodnotení Svetového pohára v biatlone v jednotlivých sezónach:
| Sezóna | Umiestnenie |
|---|---|
| 2006/2007 | 8. |
| 2007/2008 | 9. |
| 2009/2010 | 8. |
| 2010/2011 | 9. |
| 2011/2012 | 7. |
| 2012/2013 | 7. |
| 2013/2014 | 9. |
| 2014/2015 | 8. |
| 2016/2017 | 9. |
| 2017/2018 | 8. |
tags: #biatlon #olympijske #hry