Slovensko sa môže pochváliť bohatou tradíciou v oblasti vinárstva a remeselnej výroby. Dôkazom toho sú aj unikátne projekty, ktoré spájajú kvalitné slovenské produkty s originálnym dizajnom.
Goral Vodka Master a slovenské ikony
Druhý ročník úspešnej ankety 77 dôvodov, prečo mám rád Slovensko, priniesol aj dlho očakávanú druhú sériu limitovanej edície unikátnych platinou potlačených fliaš Goral Vodky Master a originálnych grafík dizajnéra Tomáša Kompaníka pod názvom 7 ikon novodobej slovenskej architektúry.
Goral Vodka Master ako jediná slovenská vodka získala za 7 rokov svojej existencie zlaté medaily a mnoho ďalších individuálnych ohodnotení po celom svete. Veď podtatranský lieh, z ktorého sa vodka vyrába, používajú aj známe svetové značky ako Stoli Elit, XO, či Utimate. Napriek tomu nezabúda, odkiaľ pochádza.
„Goral Vodka Master je hrdá na to, že je slovenská. Radi by sme týmto symbolicky poukázali na to, že slovenské vie byť naozaj svetové.
Vernisáž sa konala v priestoroch jednej zo 7 nominovaných moderných architektonických ikon, na televíznej veži Kamzík v Bratislave. Program moderovala svetaznalá herečka Lucia Šipošová. Limitovanú edíciu minimalistických grafík predstavil jej autor, talentovaný mladý grafický dizajnér Tomáš Kompaník.
Prečítajte si tiež: Návod na hru pre dvoch
Finálnej podobe grafík predchádzalo hľadanie tej správnej grafickej formy. Autor sa napokon rozhodol pre lineárne prevedenie, ktorému dominujú jednoduché geometrické tvary a tenké línie. Ako sám tvrdí: „Pre mňa ako grafického dizajnéra je Slovensko veľmi inšpiratívne.
Výsledok naozaj stojí za to. Vidieť ho môžete v dvoch podobách. Druhým hosťom vernisáže bol architekt Radovan Valenta z ateliéru Cube Design, ktorý je jedným zo spoluautorov rekonštrukcie ďalšieho z nominovaných architektonických diel, kúpaliska Zelená Žaba v Trenčianskych Tepliciach.
Architekt Valenta ocenil záujem Goral Vodky Master o slovenskú architektúru, rovnako ako aj originálny spôsob spracovania a umiestnenia architektonických ikon na unikátny produkt v podobe platinovej potlače.
Tri fľaše z tohoročnej čerstvo predstavenej kolekcie limitovanej edície boli venované aj aktérom vernisáže. Pre grafického dizajnéra Tomáša Kompaníka je to prvá fľaša, na ktorej by boli umiestnené jeho autorské diela. Architekt Radovan Valenta ocenil detail a kvalitu prevedenia dizajnu fľaše a herečka Lucia Šipošová sa teší, že si túto gigantickú fľašu vystaví vo svojom Red Cat Cabarete.
„Limitovaná edícia Goral Vodky Master ma práve inšpirovala. Raz chcem byť tiež ikonou!
Prečítajte si tiež: Pamiatky v Sibiu
Limitovaná edícia platinou potlačenej 1,75l vodky Goral Master vychádza v počte 77ks. Každý kus má svoj originálny certifikát s poradovým číslom. Cena jednej fľaše je symbolických 77€ . Výťažok z predaja poputuje nadácii Zachovanie dedičstva našich predkov, ktorá sa venuje zachovaniu kultúry, histórie, tradícií, ale aj prírodných krás na Slovensku, predovšetkým v regióne severného Spiša.
Peter Matyšák: Symbol slovenského vinárstva
Jeho meno dnes poznajú aj tí, ktorí vínu veľmi neholdujú. Veď kto iný, ak nie Peter Matyšák, je symbolom slovenského vinárstva. Jeho kariérny príbeh pritom začínal celkom prozaicky - na hotelovej škole v Piešťanoch, po ktorej začal pracovať ako čašník.
Hovorí sa však, že šikovného človeka dole neudržíš, a to platilo aj v jeho prípade. Ešte pred spomienkami na minulosť sa Peter Matyšák povenoval budúcnosti - tá je totiž stredobodom jeho záujmu. O to viac, že už onedlho sa všetky jeho fľaše budú hrdiť novými etiketami s jeho vyobrazením. Keď jeho spolupracovníci prišli s týmto nápadom, známy vinár ostal trochu zaskočený.
„V prvom momente som nemal z toho nemal veľmi dobrý pocit. Presvedčil ma najmä fakt, že už to tak ostane hádam naveky a nič ďalšie nebudeme musieť veľmi vymýšľať.
Do jeho siluety na etiketách sú zároveň zakomponované rôzne symboly vinárstva ako vinice okolo Pezinka, staré pezinské kostoly, Grinavské jazero a všeobímajúce slnko.
Prečítajte si tiež: Slovenské vzduchovky
Vinár priznáva, že nový vizuál, ktorý sprevádza aj zaujímavá súťaž, a plánovaná reštaurácia v centre Bratislavy možno budú jeho rozlúčkou s firmou. Okamžitý odchod síce ešte neplánuje, ale predsa len nad ním občas premýšľa.
Tak ako v mnohých iných, aj v jeho prípade tak trochu platí „za všetkým hľadaj ženu“. K vinárstvu totiž viac pričuchol práve vďaka svojej manželke zo známej pezinskej rodiny Demovičovcov, ktorá vlastnila vinohrady.
Keďže svokru neprevedčil, aby vinič v záhrade vyťali (keďže mali rozsiahlejšie vinice mimo záhrady) a začali pestovať kvetiny v sklenníkoch, pustil sa do pestovania hrozna a výroby vína. Po práci v zafajčených priestoroch to bol preňho príjemný relax.
Že namiesto štúdia na vysokej škole začal pracovať neľutuje. „Mal som 19 rokov, keď sa nám s manželkou narodil syn, a tak som sa chcel samozrejme postarať o rodinu. Lekára by som bez školy robiť nemohol, ale na moje dve profesie vysoké školy netreba. Aj keď ktovie, možno sa ešte raz na to dám,“ hovorí položartom.
Vo svojom fachu však aj tak napredoval rýchlo - stal sa rovno vedúcim čašníkom, neskôr zástupcom vedúceho a nakoniec aj riaditeľom hotela na Babe. Hoci sa z riaditeľa zrazu vo Viedni stal radovým čašníkom, spomína na túto skúsenosť v dobrom.
„Táto zahraničná pracovná prax ma dosť ovplyvnila, chcel som sa stať podnikateľom. Vtedy sa to ešte nedalo, ale keď neskôr dali komunisti možnosť podnikať v gastronómii, išiel som do toho.
Popri tom nezanevrel ani na víno a impérium začalo sľubne narastať. Nič na tom nezmenil ani pád Železnej opony. „Začiatok bol veľmi ťažký v získavaní peňazí. Banky veľmi úvery nedávali a úroky boli obrovské - až do 18 percent.
Toto obdobie som preklenul, pretože sme medziročne mali 100 % nárast výroby a predaja vína. Vždy sme tak zvládli zabezpečiť nárast z vlastných prostriedkov. V tom čase žiadne väčšie investície do seba alebo do domácnosti neboli - ani norkový kožuch, ani drahé autá, nič podobné.
Ťažkosti s peniazmi ho však neminuli - ba dokonca pre Petra Matyšáka predstavovali to najťažšie obdobie v kariére. Keď na začiatku nového tisíročia začal s budovaním hotela v Bratislave a nového vinárstva v Pezinku, bral ako istotu, že keď bude treba, pôžičku bez problémov dostane.
„Vtedy som prežil nejednu bezsennú noc. Vedel som, že za rozostavaný hotel nedostanem toľko, koľko sme doňho dali. Vždy som si myslel, že v banke môžu robiť len múdri ľudia. Ale oni dali posúdiť môj projekt na oddelení rizika dievčine, ktorá zrejme práve vyšla zo školy.
Nakoniec úver u inej banky získal a veci sa dali do pohybu. Hoci išlo o obrovskú sumu - 160 miliónov korún (teda vyše 5 miliónov eur), bol presvedčený, že ju splatí. „Nemusel som byť génius, aby som vedel že 20 percent ubytovacích kapacít vtedy v Bratislave chýbalo.
Samozrejme, rátal som že o 7-8 rokov sa situácia otočí. Ale vedel som, že dovtedy to bude šlapať. Mal som aj rešpekt aj strach, taký frajer zase nie som, aby som sa vôbec nebál. Ale bol som presvedčený, že to pôjde. Aj išlo.
Firma sa neustále rozrastala a v súčasnosti produkuje vyše 3 milióny litrov vína, okrem toho sú tu reštaurácie, hotel, vinotéky, predajne...Riadiť takýto kolos nie je jednoduché. „Ak by mi niekto pred rokmi povedal, tu je takáto fabrika, poď ju riadiť, bolo by to veľmi zlé.
Prirovnávam to ku skokanom na lyžiach. Nikto neskočí hneď 100 metrov, lebo by sa zabil. Ale keď začne 15 metrami, postupne sa na tú stovku dostane,“ približuje. Jemu sa to podarilo aj vďaka krédu, ktorého sa drží dodnes. „Vždy musíte chcieť by najlepší - lebo vtedy budete aspoň dobrý.
Keď si dáte za cieľ, že chcete byť len dobrý, ako to dopadne? Momentálne spolu zamestnáva okolo 170 ľudí a väčšina z nich je zrejme spokojná. Svedčí o tom fakt, že mnohí ostávajú už vyše desaťročia a niektoré roky prebehli bez jediného odchodu zamestnanca.
Ako sa to vinárovi darí? „Treba vedieť ľudí riadiť, ale byť pritom spravodlivý. Keď som bol mladší, bol som dosť impulzívny. Na druhej strane som za celú kariéru siahol niekomu na peniaze možno 2 krát.
A hoci poučky či odporúčania dáva iným podnikateľom nerád, jedno ohľadne zamestnancov predsa len má. „Aj keď je neviem ako šikovný človek, ak zistíte, že je chorobne lakomý - božechráň ho brať do roboty. Raz vás okradne, môžete mu dať hociaké podmienky.
Napriek tomu, že má už päť rokov vážne zdravotné problémy, pracuje 11 hodín denne, neraz aj cez víkendy. Kde čerpá silu? „Mojou motiváciou už dávno nie sú peniaze. Je príjemné a pohodlné ich mať, najmä preto, že vtedy môžete rozdávať. To je veľmi fajn.
Ale mňa najmä baví, keď ideme niečo robiť - je jedno či pivnicu, predajňu, vinotéku. Na začiatku toho procesu nakreslím svoju predstavu a keď potom vidím hotové dielo, je to veľmi dobrý pocit. Do leta by mala byť hotová nová luxusná reštaurácia na Františkánskom námestí.
Veľmi by som chcel, aby sa tam zhmotnilo všetko, čo som sa naučil v oboch profesiách - gastro aj vinárskej. Chcem aby to bolo veľmi pekné a veľmi dobré. To je moja súčasná motivácia.
...túžite po oceňovanej kvalite: ,,Irsai Oliver 2017, ktorý tento rok získal zlatú medailu v Paríži.
...sa chystáte grilovať: „Odporúčam frizzante, jemne sýtené víno.
Tento článok sme pripravili v spolupráci s Víno Matyšák.